Odkaz Sovy

Vesmír nepozná zápor, preto nás "duchovné" praktiky upozorňujú nato, aby sme si priali, dávali zámery, želania vždy  v kladnom význame, vždy v prítomnosti a podobne.  Hovoríme o TOM vesmíre, ktorý stvoril všetko. Úplne všetko! Pripúšťame, že tento vesmír je tak dementný, že z portfólia svojich vedomostí vylúčil zápor. Prečítajme si predchádzajúci vetu ešte raz. No dáva to zmysel? Prichádzajú mi z nenazdania podobné vnemy. Dnešok nebol výnimkou a musím sa priznať z chuti som sa zasmiala. Ďalšie duchovné rady. Želajme si všetko tak, akoby sa to už stalo, akoby sme to už prežívali. No potom prečo si to ešte želáme? Nebolo by emočne uveriteľnejšie sa poďakova ť zato, že už žijeme to, po čom túžime aby sa tak dialo? Podľa mňa, všetko súvisí s našim nastavením, našimi programami a skúsenosťami, ktoré nám potvrdzujú to, ako veci v našej realite fungujú. Veríme im tak veľmi, že už nepochybujeme, berieme to ako axiómu, ktorú nie je potrebné dokazovať. A tým pádom, ak vyslovíme prianie

 ERT - energetická revitalizácia tela Desiatky, stovky dní si žijeme zabehnutým stereotypom. Venujeme sa bežným povinnostiam, zameriavame pozornosť na situácie, ľudí, udalosti. Každá pozornosť je sprevádzaná emóciami.  A hlavne energiou .  Nenápadne z nás uniká a my si veľmi dlhý čas neuvedomujeme, že sme zrazu unavení, znechutení, nevládzeme. Však takto žijeme roky a už sme si zvykli, že to vždy akosi dopadne. To akosi je premiešané náhlymi ochoreniami, úrazmi. Za tým všetkým je ukrytá naša nevedomosť, alebo ľahostajnosť, ak už o vplyve straty energie niečo tušíme. Žijeme, míňame, plytváme. Celý energetický systém tela sa doslova rozpadne. Všetky orgány strácajú pôvodné vibračné nastavenie. Frekvencie klesajú a telo nemá šancu spustiť samoregeneračný proces, pretože chýba “šťava”.  A aby toho nebolo málo, tak sa pripojí (veľmi ochotne) naša hlavička a začne ukladať všetky negatívne skúsenosti do pamäte tela aj mysle. Vzniknú negatívne energetické emočné “cysty” a tie sa stanú základo

Sleduj, čo komu vysvetľuješ. V čom sa ho snažíš utvrdiť? O čom presvedčiť? Sleduj. Kým máš potrebu druhého zahltiť argumentami, porozmýšľaj, KOHO vlastne presviedčaš! Nezabúdaj! Ak máš vo veciach jasno, nemáš pochybnosti, ani ti LEN NENAPADNE okoliu oznamovať TVOJU "správnu" verziu názoru, či postoja. Ak si však plný neistoty, pochybností, vždy budeš mať potrebu nahlas "dovysvetľovávať" (hlavne samému sebe), že práve ten tvoj postoj, predstava, presvedčenie sú správne. Pretože keď viem, tak viem. Keď nie, tak argumentujem. A tak to je.