Príspevky

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, tak sa počúvajme! Pravidlá v našich súkr
Zverejnenie komentára
Read more »

Nezabúdajme ...

Obraz
Možno je to triviálnosť v očiach nás mnohých, ktorí sme to tiež nezažili, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je úplne, aleže úplne nevyhnuté hovoriť  deťom o našej láske k nim. Ubezpečovať ich, že nech sa stane čokoľvek, stále sme tu pre nich, stále ich budeme rovnako milovať a stále poskytovať pomoc, ak to budú potrebovať.  Nestačí a prízvukujem NESTAČÍ si to len myslieť, že oni to vedia ! Oni sa nám vždy chcú zavďačiť a zaslúžiť si našu lásku, preto sa snažia byť čo najvzornejšie, najvhodnejšie, najlepšie... Snažia sa a sami si kladú vysoké a náročné ciele, ktoré nie vždy dokážu splniť a dosiahnuť. A vtedy prichádza to sklamanie a pocit zlyhania, že nás nedokážu uspokojiť, potešiť a zároveň nás zraňujú svojou nedostatočnosťou. A my  v "najlepšej" viere a v "mene" lásky karháme, upozorňujeme na nedostatky, ukazujeme "skryté" potenciály. Sústreďujeme sa na to, čo chceme aby dosiahli. Pritom všetkom zabúdame na ich city, utrápené srdiečka a ic
Zverejnenie komentára
Read more »

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces
2 komentáre
Read more »

Vesmír nepozná zápor ....

Obraz
Vesmír nepozná zápor, preto nás "duchovné" praktiky upozorňujú nato, aby sme si priali, dávali zámery, želania vždy  v kladnom význame, vždy v prítomnosti a podobne.  Hovoríme o TOM vesmíre, ktorý stvoril všetko. Úplne všetko! Pripúšťame, že tento vesmír je tak dementný, že z portfólia svojich vedomostí vylúčil zápor. Prečítajme si predchádzajúci vetu ešte raz. No dáva to zmysel? Prichádzajú mi z nenazdania podobné vnemy. Dnešok nebol výnimkou a musím sa priznať z chuti som sa zasmiala. Ďalšie duchovné rady. Želajme si všetko tak, akoby sa to už stalo, akoby sme to už prežívali. No potom prečo si to ešte želáme? Nebolo by emočne uveriteľnejšie sa poďakova ť zato, že už žijeme to, po čom túžime aby sa tak dialo? Podľa mňa, všetko súvisí s našim nastavením, našimi programami a skúsenosťami, ktoré nám potvrdzujú to, ako veci v našej realite fungujú. Veríme im tak veľmi, že už nepochybujeme, berieme to ako axiómu, ktorú nie je potrebné dokazovať. A tým pádom, ak vyslovíme prianie
Zverejnenie komentára
Read more »

Čo to je ERT?

Obraz
 ERT - energetická revitalizácia tela Desiatky, stovky dní si žijeme zabehnutým stereotypom. Venujeme sa bežným povinnostiam, zameriavame pozornosť na situácie, ľudí, udalosti. Každá pozornosť je sprevádzaná emóciami.  A hlavne energiou .  Nenápadne z nás uniká a my si veľmi dlhý čas neuvedomujeme, že sme zrazu unavení, znechutení, nevládzeme. Však takto žijeme roky a už sme si zvykli, že to vždy akosi dopadne. To akosi je premiešané náhlymi ochoreniami, úrazmi. Za tým všetkým je ukrytá naša nevedomosť, alebo ľahostajnosť, ak už o vplyve straty energie niečo tušíme. Žijeme, míňame, plytváme. Celý energetický systém tela sa doslova rozpadne. Všetky orgány strácajú pôvodné vibračné nastavenie. Frekvencie klesajú a telo nemá šancu spustiť samoregeneračný proces, pretože chýba “šťava”.  A aby toho nebolo málo, tak sa pripojí (veľmi ochotne) naša hlavička a začne ukladať všetky negatívne skúsenosti do pamäte tela aj mysle. Vzniknú negatívne energetické emočné “cysty” a tie sa stanú základo
Zverejnenie komentára
Read more »

Pretože keď viem, tak viem.

Obraz
Sleduj, čo komu vysvetľuješ. V čom sa ho snažíš utvrdiť? O čom presvedčiť? Sleduj. Kým máš potrebu druhého zahltiť argumentami, porozmýšľaj, KOHO vlastne presviedčaš! Nezabúdaj! Ak máš vo veciach jasno, nemáš pochybnosti, ani ti LEN NENAPADNE okoliu oznamovať TVOJU "správnu" verziu názoru, či postoja. Ak si však plný neistoty, pochybností, vždy budeš mať potrebu nahlas "dovysvetľovávať" (hlavne samému sebe), že práve ten tvoj postoj, predstava, presvedčenie sú správne. Pretože keď viem, tak viem. Keď nie, tak argumentujem. A tak to je.
Zverejnenie komentára
Read more »

Ja som už raz taká.

Obraz
Nie vždy sa podarí vyskúšať všetko naraz. Možno skôr nikdy. Prečo sa nad tým pozastavujem? Lebo ja som už raz taká. Najradšej by som vyskúšala všetko naraz, aby som si čo najskôr urobila úsudok. Však niet času nazvyš! Prečo sa s tým "prdlikať" celú večnosť? No nie!? Lenže výsledok je potom veľmi zvláštne skomolený. Úplne zabudnem, prečo som to vôbec  robila, čo som vlastne očakávala. Koniec nulový. Žiaden hodnotný záver.. Vo všetkom tom bol najdôležitejší čas. Stihnúť všetko, veľmi rýchlo. Fókus úplne inde, akoby sa čakalo a vyžadovalo. A to som presne ja. Neustále sa naháňam za čímsi. Tlačím nato, aby sa ušetrilo.  Hocičo. Čas, priestor, peniaze, ľudia, snaha,  potreby... Hocičo. Mojim zmyslom života je byť úsporná a efektívna. Všetko ostatné sa rovná prehre a zlyhaniu. A taká ja predsa nie som. Všetko vymykajúce sa môjmu zmyslu života ma vrhá do kobky s kobrami. Jedovatým hadmi, ktoré mi to dajú riadne vyžrať. Tak prísna som na seba vždy bola a aj som doteraz. Iba druhým ne
Zverejnenie komentára
Read more »