Príspevky

Múdrosť hlavy alebo múdrosť duše?

Obraz
  Múdrosť hlavy alebo múdrosť duše? Prečítala som si príspevok, ktorý upozorňoval, aby si ľudia dávali pozor na „múdrosti hlavy“, pretože vraj nikdy nie sú múdrosťou duše. Končil slovami: „Potom neplačte, keď vám to nevyjde.“ Zastavila som sa pri tom. Ako vlastne rozlíšiť, čo je múdrosť rozumu a čo múdrosť duše? Človek, ktorý sa tejto oblasti nikdy hlbšie nevenoval, môže zostať zaskočený. Čím sa má riadiť? Rozumom? Pocitmi? Intuíciou? Keď niečo vyhodnocujeme rozumom, analyzujeme, porovnávame, zvažujeme. Meníme názory podľa nových informácií. Je to prirodzené. Keď však niečo vnímame srdcom, odpoveď často príde skôr, než ju stihneme logicky vysvetliť. Objaví sa jemný vnútorný pocit. Pokoj. Alebo naopak nepokoj. Akoby naše telo vedelo skôr než naša myseľ. Práve tomuto jemnému vnútornému hlasu hovoríme intuícia. Nemyslím si však, že sa rodíme s tým, že ju automaticky dokážeme počúvať. Je to schopnosť, ktorú sa učíme. Učíme sa rozlišovať medzi intuíciou, strachom a starými presv...

Zaraď sa 💪

Minulý rok som si uvedomila, že sa chcem zaradiť.  Buď do skupiny snívam,  alebo verím,   alebo viem .  Tá posledná už nič a nikoho nepotrebuje.  Je to totálna sloboda, v ktorej keď som, môžem.   Môžem,  lebo môžem.   Je to úžasný zážitok,  v ktorom každému, aj sebe, prajem všetko najlepšie a nikomu, ani sebe, neubližujem.  Pochopenie, že neexistuje nič prečo by som mala mať strachy a nedôveru.   Tak som si "vyrobila" prežitky spokojnosti a pokoja.  Konečne sa odbúrala potreba "odklepnuť" si rozhodnutia s niekým,  koho som si pomyselne postavila na piedestál.  Božeeee,  to je sloboda. 💪💪💪 A vy? Kam sa zaradíte?

Čomu dávam pozornosť a energiu, to posilňujem

Obraz
A čo si tak dnes uvedomiť, že tvorcami našej reality sme MY? Ako je to možné? Veľmi jednoducho. Sleduj kam zameriavaš svoju pozornosť a následne energiu. Čo hodnotíš, k čomu sa vyjadruješ, čo musíš komentovať? A cestou “očekuj” svoje pocity. O lalaaa 🙂 A dnešná realita je na svete. Tak jednoduché to je. Kvalita výsledku bude vždy súvisieť s naším rozhodnutím. Čomu dávam pozornosť a energiu, to posilujem. A keď ti teraz prebehlo hlavou … jej sa to dobre hovorí… nedá sa to… Ver, že vždy je iba na nás čo si dovolíme.  (Celý čas sa zameriavam na výber smeru našej pozornosti.) A dovoliť si môžeme presne to, čo chceme. Ak chceme (pravda 🙂 ). Lebo ak si myslíme, že nemôžeme, tak máme samozrejme pravdu. Mám ochotu zmeniť sa? Uvedomujem si, že ju nemám? (Toto si vyžaduje chvíľku pozornosti a skúmania v sebe.) Veľakrát fungujeme v programoch …patrilo by sa… slušilo by sa… malo by sa. Verte, že sú nám iba na ťarchu a slúžia jedinému, oberať nás o slobodu. Ak chceme pre seba to najlepšie a t...

Viem ti v tom pomôcť

Obraz
 A ja Ti v tom rada pomôžem 🤗🧡. Vieme sa stretnúť v Rožňave,  Košiciach,  Stupave a Martine.  Email: hedalaura@gmail.com 

Plánovala som pre nás príjemný deň.

  Rozhovor s klientkou a jej prežitku počas nedele, kedy pozvala svoju osamelú matku na spoločný obed s rodinou. V snahe ponúknuť namiesto osamelého dňa pohodu medzi deťmi, dočkala sa neustálej kritiky a “dobre” mienených rád na jej “schopnosť” pripraviť na obed bryndzové halušky. Klientka:  “ Odkedy som začala variť, neustále som počúvala… toto by si mala takto, to takto nemôžeš… to je hrozné… nedobre to robíš… Skoro ma šľak trafil. Dlho som len mlčky nechala aby si hovorila, ale v jednom momente som nedokázala byť ticho a vybuchla som. Nie veľmi pekne som ju ohriakla. Ostala ticho a mňa celý čas škrelo, že som sa neovládla, hoci som vedela, že je v poriadku, že som sa sama seba zastala. Napokon som sa jej ospravedlnila." Cítila som v nej pachuť z nevydareného dňa. Ja: V prvom rade som jej pogratulovala. Postaviť sa niečomu, čo mi ubližuje a vytýčiť hranice, ktorých prestúpenie nie som ochotná tolerovať je úžasná vec. Ukážka toho, akoby sa to mohlo, malo, diať. Len v jednom j...

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...

Nezabúdajme ...

Obraz
Možno je to triviálnosť v očiach nás mnohých, ktorí sme to tiež nezažili, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je úplne, aleže úplne nevyhnuté hovoriť  deťom o našej láske k nim. Ubezpečovať ich, že nech sa stane čokoľvek, stále sme tu pre nich, stále ich budeme rovnako milovať a stále poskytovať pomoc, ak to budú potrebovať.  Nestačí a prízvukujem NESTAČÍ si to len myslieť, že oni to vedia ! Oni sa nám vždy chcú zavďačiť a zaslúžiť si našu lásku, preto sa snažia byť čo najvzornejšie, najvhodnejšie, najlepšie... Snažia sa a sami si kladú vysoké a náročné ciele, ktoré nie vždy dokážu splniť a dosiahnuť. A vtedy prichádza to sklamanie a pocit zlyhania, že nás nedokážu uspokojiť, potešiť a zároveň nás zraňujú svojou nedostatočnosťou. A my  v "najlepšej" viere a v "mene" lásky karháme, upozorňujeme na nedostatky, ukazujeme "skryté" potenciály. Sústreďujeme sa na to, čo chceme aby dosiahli. Pritom všetkom zabúdame na ich city, utrápené srdiečka a ic...