Odkaz Sovy

Nie vždy sa podarí vyskúšať všetko naraz. Možno skôr nikdy. Prečo sa nad tým pozastavujem? Lebo ja som už raz taká. Najradšej by som vyskúšala všetko naraz, aby som si čo najskôr urobila úsudok. Však niet času nazvyš! Prečo sa s tým "prdlikať" celú večnosť? No nie!? Lenže výsledok je potom veľmi zvláštne skomolený. Úplne zabudnem, prečo som to vôbec  robila, čo som vlastne očakávala. Koniec nulový. Žiaden hodnotný záver.. Vo všetkom tom bol najdôležitejší čas. Stihnúť všetko, veľmi rýchlo. Fókus úplne inde, akoby sa čakalo a vyžadovalo. A to som presne ja. Neustále sa naháňam za čímsi. Tlačím nato, aby sa ušetrilo.  Hocičo. Čas, priestor, peniaze, ľudia, snaha,  potreby... Hocičo. Mojim zmyslom života je byť úsporná a efektívna. Všetko ostatné sa rovná prehre a zlyhaniu. A taká ja predsa nie som. Všetko vymykajúce sa môjmu zmyslu života ma vrhá do kobky s kobrami. Jedovatým hadmi, ktoré mi to dajú riadne vyžrať. Tak prísna som na seba vždy bola a aj som doteraz. Iba druhým ne

Pomenovávanie chýb druhých je zlý zvyk, zmeňte ho. Sleduj sa. Ako rýchlo nacapíš nálepku na druhého? Pomenuješ jeho "chyby"... dáš im konkrétny názov... formu... nálepku? S názvom prichádza stotožnenie... škatuľka . Pekne si ho tam vložíš a cez nálepku vnímaš jeho osobnosť. Podobných škatuliek s negatívnymi nálepkami o jednom človeku máme viac ako tých dobrých. Väčšinou. Ak som práve takýto človek, človek, ktorý presne takto koná, pýcha ma úplne pohltila . Automaticky som sa zaradila do pozície neomylného, bezchybného človeka, ktorý má právo udeľovať negatívne nálepky. Má dostatočný nadhľad, prehľad, skúsenosti a dokonca rozumie fungovaniu chodu celého vesmíru. Všetkému. Brrr.... Začína mi byť zle samej zo seba! A vy to máte ako? Radi nálepkujete? Ste vnútorne s tým spokojní? Dokonca vás to teší?  Tak mňa nie. 

Koľkokrát ešte,  sa budeš snažiť mať na pamäti veci,  ktoré ťa vlastne brzdia v rozlete?  Koľkokrát sa budeš obhajovať   a klaňať svojim predstavám o správnosti? Koľkokrát??? Uvoľni sa a buď nasledovateľom prítomného okamihu!  Okamžitých nápadov a podnetov. Buď slobodná,  voľná,  svoja!

Program "Pevná vôľa". Našťastie ho nemám. Nepotrebujem ho. Keby som nabehla na tento program, šla by som do silného odporu s tým, čo chcem, po čom túžim, čomu neviem odolať. Zákonite by som zaostrovala silnú pozornosť nato, čo odmietam, čoho sa chcem zbaviť . A tým pádom len znovu posilňujem to, načo sa zameriavam. Pevnú vôľu sme nominovali na cenu hodnú neskrývaného obdivu. Kto ju má je úžasný. A vôbec sa tomu nečudujem. Ísť cestou "pevnej vôle" nie je jednoduché. Táto cesta vyžaduje tvrdohlavosť a často sebazapieranie. A prečo ju nepotrebujem? Pretože sa viem R O Z H O D N Ú Ť . Vždy, keď sa pre niečo rozhodnem, naozaj rozhodnem , dostáva sa telo a myseľ do rovnováhy. Čo chce myseľ, to chce telo, čo chce srdce, to chce ego. Vytratí sa potreba byť tvrdohlavou, nemusím sa seba-zapierať, vyparia sa myšlienky, ktoré ma budú nutkať sa vrátiť z cesty "pevnej vôle". Nebude proti čomu bojovať, ani brániť sa, nič si odopierať - na silu. Po tom naozaj sprá