Odkaz Sovy

  Želanie do ďalších dní... Zo srdca nám prajem, aby sme každý jeden deň mali na jeho sklonku dôvod s úsmevom na tvári, pokojom na duši a s láskou v srdci skonštatovať: „ Tento deň stál zato!“. Nech nám naša múdrosť dovolí odhaliť to „zato“ vo všetkom, čo nás postretne. Nech vieme, že aj to navonok zlé aj dobré, je iba dočasné. Sú to iba nevyhnutné mozaiky do celkovej skladačky nášho bytia na Zemi. Sú súčasťou. Neoddeliteľnou súčasťou skúseností. Pomáhajú ukotvovať múdrosť v nás. Nech už konečne pochopíme, že všetko si tvoríme sami. Nech už konečne pripustíme, že celok tvoria maličkosti. Nech im už konečne začneme venovať pozornosť. Nech pochopíme, že jediným zmyslom v každodennom živote,   je   venovať sa vedome presne tomu, čo robíme v danom okamihu. Tisíc maličkostí vykonaných s pokojom, radosťou, vyskladá jednu veľkú realitu, v ktorej zažijeme bezdôvodný úsmev na tvári, teplo na srdiečku a pokojnú myseľ. Nech sa nám tak všetkým deje. 🙏🙏🙏

  Och, tá láska ...  Toto slovo sa skloňuje neustále vo všetkých jeho významoch.  Zamieňame si ho, nahrádzame, snažíme sa používať a často sa tvárime, že vieme o čo ide. Naozaj? Vieme?  Ak nás niekto bude mať rád, ak sa ku mne niekto bude správať pekne, slušne, zdvorilo, ak ten druhý bude pekný, ak mi bude (ten druhý) robiť príjemné veci, ak ma nebude rozčuľovať, ak bude vedieť, čo JA potrebujem k tomu aby som bola šťastná.... ak... potom ho aj ja budem mať rada. Jedna podmienka za druhou, jedna prekážka nahrádza druhú a my sa obmedzujeme, dokonca si zakazujeme cítiť lásku, dobré pocity, pokoj. Je nám to asi všetkým povedomé.  Keď hľadáme lásku mimo seba, tak s tým môžeme rovno prestať.  Iba to, čo máme vo svojich bublinách, dokážeme rozpoznať v tých druhých.  Naplňme naše súkromné čase doplna. Len vtedy ich dokážeme rozliať a ponúknuť von.  Postavme už konečne samých seba na prvé miesto! Sebeckosť? Kdeže!  Zo srdca nám všetkým prajem, aby sme sa bez obáv a strachu začali mať radi pres

Zrevidujte, „prekopčite“ svoje nastavenia. Všetko prechádza vývojom a my nie sme výnimkou. To, čo nám fungovalo pred rokmi, už teraz nemusí. Z jednoduchého dôvodu. Barličku, pomôcku, po ktorej sme siahli kedysi, aby sme začali veriť,že vesmír funguje aj inak, už často nepotrebujeme.  Ba práve naopak, sa paradoxne vďaka nej brzdíme. My už nie sme tými istými bytosťami, čo sme boli včera, predvčerom. Vyvíjame sa, meníme, prepisujeme programy, začíname rozumieť a chápať, teda na energetickej úrovni začíname meniť svoje postoje. Už veľa vecí nepotrebujeme. Nie je nutné sa k ním vracať. Stúpajme vyššie a zjednodušujme si celý proces. Príklad vo videu je len jeden z mnohých. Keď sme sa kedysi učili nesúdiť ľudí, vychádzalo to z poznania, že keď sme to robili, vždy sme boli vo veľmi nízkych vibráciách a udržovali sme sa v nich počas celého času, kedy sme sa tým druhým zaoberali. Nebolo nič prekvapujúce, že sme sa dokázali veľmi rozohniť (spravodlivo), teda poškodzovali sme hlavne