Odkaz Sovy

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/ka-dodenn-telefon-ty-m4a?si=a8376147deb44f0e9065db43227fc76f    zvuková nahrávka  "Petrík, ako sa máš?"  Zuzana sedela za písacím stolom vo svojej izbe a počula mamu telefonovať s jej bratom štyridsiatnikom. "A prečo s tým nejdeš za lekárom?" Káravý hlas premiešaný so strachom. "Nebuď múdry! Len choď, oni ti povedia čo máš robiť a na aké ďalšie vyšetrenia máš ísť!" Zuzana si živo vedela predstaviť brata, ako drží telefón čo najďalej od ucha, aby nemusel všetky ponaučenia, doporučenia počúvať. Denno-denne mu mama vyvolávala a dookola sa pýtala ako sa má, či bol u lekára, čo jedol, čo má nového. Prestala chvíľu vnímať o čom mama hovorí. Po chvíľke však spozornela. "A prestaň na mňa zvyšovať hlas...... ale áno zvyšuješ..... však ja ti chcem dobre, preto ti radím ....!" Pousmiala sa. V týždni minimálne trikrát týmto spôsobom ukončovali rozhovor.  "...nie nemáš pravdu! Ja som staršia a už so

      https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/pribeh-komin-m4a?si=a5a6bafa8bdf4552a491d56c5198b399     zvuková verzia   Pred niekoľkými dňami sa muž rozhodol, že konečne zakúri aj do piecky v zadnej miestnosti. Nech sa izba trošku prehreje a zmierni sa vlhkosť.  Naša chalupa je postavená z kameňa. V rámci renovácie sme zachovali pôvodné komíny. Máme ich dva. Pred časom sme jeden trošku zrenovovali, ale práve komín v zadnej miestnosti je pôvodný. Pôvodní obyvatelia ho umiestnili do steny (múr má šírku 80 cm). Zaústenie piecky do komína je z izby, ale dvierka na čistenie sú z chodby a druhé na poschodí, kde mám šatník.         Asi týždeň dozadu, manžel povyberal spoza dvierok napadané sadze, trošku komín s kominárskou štetkou prebehol. Spokojný, že je všetko pripravené.        Bola som práve na dvore, keď som si odrazu všimla, že sa z nášho domu začína dymiť. Ono by to nebolo nič nezvyčajné, keby ten dym nevychádzal zo zadných okien a za krátku chvíľu už unikal aj zo str

          Nebolo ani šesť hodín ráno a Terka schádzala so svojim sedemnásťročným psíkom na rannú vychádzku. Nôžky mu už neslúžili a tak jeho staré telíčko s láskou niesla v náručí. Pri pohľade na jeho opatrnú chôdzu, ťažkopádne pohyby ju zabolelo srdce a  oči zaliali slzy. Vedela, že sa blíži čas, kedy sa s ním bude musieť rozlúčiť. Hrozila sa toho okamihu. Hrozila sa bolesti a smútku, v ktorých bude žiť. Pred dvoma dňami im veterinár oznámil, že jeho stav sa už nikdy nezlepší a nádor, ktorý mu už veľmi dlho rastie v brušnej dutine, zasiahol orgány a môžu každú chvíľu čakať, že umrie. Nechcela pripustiť, že sa to jej Endymu môže stať. Presvedčila lekára, aj všetkých členov rodiny, že sa Endy správa normálne, až na tú ťažkopádnu chôdzu. Že mu zatiaľ chutí jesť.          Vrátili sa spoločne domov. Poumývala mu labky a preniesla ho na jeho miesto. Ostal ležať a smutne na ňu pozeral. Pripravovala mu jedlo. Vždy, keď počul otváranie dvierok na chladničke, okamžite pribehol a net

    https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/maska-m4a?si=d2b5049d959443129f71f4b4c0acef39 zvuková nahrávka     Vianočný večierok bol tento rok poňatý ako maškarný bál. Vstup bol len v maskách. Tie masky nemuseli byť chápané ako prezlečenie sa za nejakú postavu, ale doslova masky na tvár.         Janka tou správou bola úplne očarená. Dávno vyrástla z detských šatôčok, ale jej láska k rozprávkovým romantickým príbehom bola aj v jej dvadsiatich piatich rokoch stále živá.  Jej domáca knižnica by úplne pokojne mohla súťažiť v obsahu kníh, s hociktorou malou dedinskou knižnicou. Priateľky sa jej stále smiali, keď ju stretli po nákupoch v kníhkupectve. Nikdy neodišla s menej ako tromi-štyrmi knihami a tak si ju doberali, či tie knihy kupuje na kilá, či na kusy.        Celé svoje detstvo, pubertu a vlastne aj dospelý život prežila zahrabaná v knihách. Samu seba zažívala v príbehoch na tisíc spôsobov. Pocity lásky, nenávisti prežívala úplne reálne.        Nevyrastala v ideálnyc

      Dnes by som sa chcela zo srdca poďakovať ľuďom, ktorých hrdo môžem nazvať svojimi priateľmi. Uvedomujem si, že mám okolo seba samé nádherné duše, ktoré mi pomáhajú žiť svoj sen. Napĺňajú môj malý mikrosvet šťastím a radosťou.       Okrem skvelých členov mojej rodiny, sa v mojom živote postupne, nenápadne začali objavovať priatelia, ktorých cenu si uvedomujem postupne.        Na začiatku roka by mi ani nenapadlo, čím sa budem na jeho konci zaoberať. Niekedy na jar, som bola na stretnutí s priateľmi, kde sme viedli dlhé debaty, čo chceme robiť s našimi životmi, kam sa chceme posunúť. Z tohoto stretnutia, som to bola práve ja, ktorá som dostala najviac inšpirácií, podpory a ubezpečenia, nech sa nebojím pustiť do toho, po čom som už podvedome roky túžila. Nie je ťažké uhádnuť, že sa to týkalo písania.       Už ako pätnásťročná som písala siahodlhé romantické romány, ktorých písanie ma bavilo až do cca mojich tridsiatich rokov. Potom, z nejakých dôvodov, som tie knihy zavrela do najsp

      Krásny jesenný víkendový deň vylákal množstvo rodín na vychádzku do prírody. Mirka s Ankou sa spoločne rozhodli tráviť sobotné poobedie v neďalekom lese. Zbierali šišky, zaujímavé konáriky a chystali sa vyrobiť jesennú výzdobu. Anka bola od malička veľmi kreatívna a vždy na niečom usilovne pracovala. Milovala vyrábať svietničky, aranžovať malé ikebany. Príroda jej vždy poskytla množstvo užitočného materiálu.      Mirka ju s úsmevom pozorovala, ale duchom bola pri udalostiach minulého roka. Je tomu presne rok, čo odišla zo školy. Po vianočnom večierku a incidente, ktorého bola účastníčkou, sa rozhodla odísť. Ešte stále živo cítila obrovskú hanbu a poníženie, keď bola vypočúvaná na polícii. Mala pocit, že nielen spolužiaci z ich fakulty, ale celá škola vie, čo sa jej stalo. Kdekoľvek sa ocitla, cítila na sebe pohľady. Nenávidela pozornosť a už vôbec nemala rada byť jej stredobodom. Nevydržala a aj napriek protestom a nesúhlasu matky a zástupcov školy, odišla. Našťastie

  https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/vaezenie-m4a?si=51820674f8064aa582a6c2d6b8d39b4e                                                                zvuková náhravka       Odchádzala zo školy a bola smutná, že nemohla ísť so spolužiačkami do kina. Musela ísť po mladšiu sestru do družiny, zobrať ju domov a učiť sa s ňou. Nehovoriac už o tom, že sama musela vypracovať seminárku na zajtrajšiu hodinu.      Pozerala na svoje spolužiačky, ako sa s chichotom od nej vzďaľovali a už čosi veselo preberali, čo už ona nepočula. Tak rada by vypadla a šla s nimi. Aspoň raz, len tak bez povolenia urobiť niečo, na čo mala chuť. Nešlo tu o film, lebo ten si vedela neskôr pozrieť na internete. Šlo tu o možnosť stráviť s nimi pár chvíľ mimo školu.      Bola vychovávaná veľmi prísne. Mala už osemnásť rokov, ale zatiaľ si z tej mladosti veľa neužila. Čokoľvek chcela urobiť, musela sa dopredu vypýtať. Čas mimo domova mala presne vymedzený a doma musela byť vždy najneskôr o ôsmej.  Bolo jej

    https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/nebojme-sa-m4a?si=c6173af9b85b422bb19d942f0178f7f6      zvuková nahrávka      Nič nie je také márne ako úspech, pretože z neho sa nepoučíme. Učíme sa len z nezdaru.                                                                (Keneth Boudling)       Paradoxne sa vždy každého neúspechu a problémov bojíme. Ich prežívaním sa dostávame do pocitov, že je všetkému koniec,  že je všetko márne, zbytočné a naša chuť pokračovať dostáva riadne "na frak".        Úzko to súvisí so strachom priniesť rozhodnutie a tým pádom vstúpiť do neznámeho, do rizika. Práve tie veci, ktoré sú pre nás tým najprínosnejším spôsobom ako napredovať, ako zažiť niečo nové a učiť sa nové veci, ako zmeniť kvalitu našich životov, máme zablokované strachmi.       Dovolím si tvrdiť, že všetci, ktorých máme v našom okolí a prežívajú teraz úspešné obdobie,  majú za sebou desiatky "nebezpečných" rozhodnutí, ktoré im priniesli nejedno sklamanie a

  https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/letny-pribeh-m4a?si=945ad8eb7dc84926a510425097d8e8d7    zvuková nahrávka     Mala osemnásť a práve začali prázdniny. Počas prázdnin, vždy posledné dva júlové týždne cestovali s rodičmi na dovolenku do stanového kempingu, súčasťou ktorého boli plavecké bazény a kompletná výbava pre stravovanie, zábavu a hry. Spoločnosť im robili dve - tri rodiny s deťmi. Editka mala smolu, že deti neboli v jej veku, ale všetci boli od nej mladší a o dosť výrazne. Takže na stanovačkách väčšinou fungovala ako opatrovateľka. Tento rok sa jej veľmi nechcelo ísť, ale odvahu protestovať nemala. Vedela, že by jej nedovolili ostať samej doma, ani keby sa dohodla so starými rodičmi, že by bola u nich.       Hlavný dôvod, prečo chcela ostať doma, bola jej čerstvá láska. Ani nie pred dvoma mesiacmi, sa ku nim na ulicu prisťahovali noví nájomníci. Dievčatá z ulice boli nadšené, lebo s nájomníkmi pribudli medzi nich traja príťažliví bratia. Veľmi rýchlo ich p

  https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/jednostranna-laska-m4a?si=223e7c29ec2345969769f8ad4007d08d      zvuková nahrávka     Zababušila sa do županu, zobrala pariaci sa čaj a sadla si na balkón. Sledovala vychádzajúce slnko. Výhľad z balkóna jej poskytoval nádherný pohľad na pohoria, lúky, vzdialené dedinky. Vždy keď mala možnosť, nenechala si újsť túto príležitosť. Dopriala svojej hlave odpočinok, na nič nemyslela, len sa nadchýnala výjavom pred sebou. Dnešok bol trošku iný. Dnes sa nedokázala brániť pocitom, emóciám, ktoré ju  prenasledovali už pár dní.       Cítila sa zradená, sklamaná, bezmocná a v konečnom dôsledku aj smiešna. Uvedomovala si, že nemá právo ani na jeden z týchto pocitov, a preto sa cítila smiešna.       Pred niekoľkými rokmi sa zoznámila s Karolom cez ich spoločného známeho, keď potrebovala nájsť závadu na jej aute. Býval v ich meste na okraji, v rodinnom dome, kde pracoval vo vlastnej dielni ako automechanik. Od vtedy sa ich cesty viackrát skríži

    https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/si-pre-m-a-pridobr-m4a?si=66ce524b45594c35916b3f5878922418    zvuková verzia     Sledovala spolusediacich kolegov. Obed prebiehal v rušnej atmosfére. Teambuildingová aktivita ich zamestnávateľa, túto sezónu skončila na horách. Zarezervované izby v menšom hotelíku a od piatku do nedele boli naplánované športové a zábavné aktivity. Dnes bola sobota a už od rána mali pár súťaží za sebou. Nie veľmi bola naladená do družnej zábavy. Na začiatku roka sa rozišla so svojou dlhoročnou láskou. Absolvovala sťahovanie z ich spoločného podnájmu a zháňanie nového. Pri hľadaní ubytovania, sa jej ponúkla kolegyňa, že môžu zatiaľ spolu zdieľať byt a mohla by jej pomôcť s platením podnájmu. Neuvažovala o spolubývaní, ale napokon pristala. "Však za vyskúšanie nič nedám." - Pomyslela si. Po niekoľkých dňoch bola vďačná sama sebe, že sa takto rozhodla. Mirka bola veľmi aktívna a živá baba, ktorá ju neustále "vyrušovala" svojou