Poďakovanie

 

    Dnes by som sa chcela zo srdca poďakovať ľuďom, ktorých hrdo môžem nazvať svojimi priateľmi. Uvedomujem si, že mám okolo seba samé nádherné duše, ktoré mi pomáhajú žiť svoj sen. Napĺňajú môj malý mikrosvet šťastím a radosťou.

      Okrem skvelých členov mojej rodiny, sa v mojom živote postupne, nenápadne začali objavovať priatelia, ktorých cenu si uvedomujem postupne.

       Na začiatku roka by mi ani nenapadlo, čím sa budem na jeho konci zaoberať. Niekedy na jar, som bola na stretnutí s priateľmi, kde sme viedli dlhé debaty, čo chceme robiť s našimi životmi, kam sa chceme posunúť. Z tohoto stretnutia, som to bola práve ja, ktorá som dostala najviac inšpirácií, podpory a ubezpečenia, nech sa nebojím pustiť do toho, po čom som už podvedome roky túžila. Nie je ťažké uhádnuť, že sa to týkalo písania. 

     Už ako pätnásťročná som písala siahodlhé romantické romány, ktorých písanie ma bavilo až do cca mojich tridsiatich rokov. Potom, z nejakých dôvodov, som tie knihy zavrela do najspodnejšej zásuvky a viac sa k nim nevracala. Počas viac ako dvadsiatich rokov mi občas "prebrnkla" hlavou myšlienka,  to znovu skúsiť, ale vždy som ju posunula niekam do úzadia. Ďalšia moja dlhoročná priateľka, mi občas len tak "flochla"...neboj sa, raz budeš písať. Vždy som to brala len tak, však ok. Raz.

Po spomínanom jarnom stretnutí som to tiež spomenula, pri výpočte vecí, ktoré by som si ešte vedela predstaviť robiť, kým žijem.  A vtedy sa do mňa (v dobrom) priatelia pustili, nech to začnem pokojne robiť a nech si verím, že to dám. A tak od júna som začala prispievať na svoj blog aj tu na Facebook. Spočiatku som netušila, čo mám zo seba vlastne dať, čo mám s vami zdieľať. Ako vo svojich statusoch píšem, náhody neexistujú. Hneď ako som sa rozhodla, pohľad mi náhodou padol na stolový motivačný kalendár a už to šlo. Vy, čo ma čítate od začiatku, si pamätáte na moje príspevky a zamyslenia z Knihy 365 múdrostí. 

     Odvtedy, som nabrala odvahu aj na samostatné témy, dokonca som začala písať krátke príbehy zo života s mojim dodatkom a vysvetlením. Pri nedávnej skúsenosti, ktorú som už spomínala, som si uvedomila, že práve cez tieto príbehy, dokážem ľuďom nastaviť zrkadlo a ukázať im práve ten ich príbeh z nadhľadu.

      Pár mojich stálych čitateľov mi viackrát napísalo, nech to, čo píšem uverejním aj knižne. A práve pred, možno dvoma týždňami, mi jeden z priateľov, ktorý bol na spomínanom jarnom stretnutí navrhol, či by som sa už konečne do toho nechcela pustiť. Poslúchla som, však vždy som bola poslušná, tak prečo porušovať tradíciu. :-) .

      Zapojila som do spolupráce aj svoju dcéru, s ktorou na korektúrach, opravách, štylizácii, spolupracujeme už štyri dni. Do slova, od rána do večera. Baví nás spoločná práca, nadchýňa, smejeme sa a zabávame na tejto tvorivosti, len naše zadnice sú trošku proti :-). Postupne sa z mojho sna, začína tvoriť realita. To, o čom som si nikdy nedovolila snívať, začína naberať reálne kontúry. Ešte ma čaká cesta k naplneniu môjho sna, ale nie je už len vo svete fantázie.

      Dnes, keď som si uvedomila, aké dary a požehnania mi chodia do života, doslova som sa rozcitlivela. Cítim obrovskú vďaku, šťastie a lásku voči životu a ľuďom, ktorých v tom mojom živote mám. Som vďačná za každú jednu skúsenosť, za každého človeka, ktorý sa do môjho života akýmkoľvek spôsobom dostal. Akýmkoľvek spôsobom do neho zasiahol.

      Ďakujem zo srdca aj vám čitatelia, ktorý dávate zmysel mojej tvorbe. Verím, že sa aj naďalej v mojom živote budú objavovať ďalšie náhody, ktoré mi prinesú nové zaujímavé skúsenosti, nové nápady a inšpirácie, nových ľudí.

     Ďakujem za Vás všetkých, že ste v mojom živote. Mám Vás rada.