Odkaz Sovy

 ERT - energetická revitalizácia tela Desiatky, stovky dní si žijeme zabehnutým stereotypom. Venujeme sa bežným povinnostiam, zameriavame pozornosť na situácie, ľudí, udalosti. Každá pozornosť je sprevádzaná emóciami.  A hlavne energiou .  Nenápadne z nás uniká a my si veľmi dlhý čas neuvedomujeme, že sme zrazu unavení, znechutení, nevládzeme. Však takto žijeme roky a už sme si zvykli, že to vždy akosi dopadne. To akosi je premiešané náhlymi ochoreniami, úrazmi. Za tým všetkým je ukrytá naša nevedomosť, alebo ľahostajnosť, ak už o vplyve straty energie niečo tušíme. Žijeme, míňame, plytváme. Celý energetický systém tela sa doslova rozpadne. Všetky orgány strácajú pôvodné vibračné nastavenie. Frekvencie klesajú a telo nemá šancu spustiť samoregeneračný proces, pretože chýba “šťava”.  A aby toho nebolo málo, tak sa pripojí (veľmi ochotne) naša hlavička a začne ukladať všetky negatívne skúsenosti do pamäte tela aj mysle. Vzniknú negatívne energetické emočné “cysty” a t...

Sleduj, čo komu vysvetľuješ. V čom sa ho snažíš utvrdiť? O čom presvedčiť? Sleduj. Kým máš potrebu druhého zahltiť argumentami, porozmýšľaj, KOHO vlastne presviedčaš! Nezabúdaj! Ak máš vo veciach jasno, nemáš pochybnosti, ani ti LEN NENAPADNE okoliu oznamovať TVOJU "správnu" verziu názoru, či postoja. Ak si však plný neistoty, pochybností, vždy budeš mať potrebu nahlas "dovysvetľovávať" (hlavne samému sebe), že práve ten tvoj postoj, predstava, presvedčenie sú správne. Pretože keď viem, tak viem. Keď nie, tak argumentujem. A tak to je.

Nie vždy sa podarí vyskúšať všetko naraz. Možno skôr nikdy. Prečo sa nad tým pozastavujem? Lebo ja som už raz taká. Najradšej by som vyskúšala všetko naraz, aby som si čo najskôr urobila úsudok. Však niet času nazvyš! Prečo sa s tým "prdlikať" celú večnosť? No nie!? Lenže výsledok je potom veľmi zvláštne skomolený. Úplne zabudnem, prečo som to vôbec  robila, čo som vlastne očakávala. Koniec nulový. Žiaden hodnotný záver.. Vo všetkom tom bol najdôležitejší čas. Stihnúť všetko, veľmi rýchlo. Fókus úplne inde, akoby sa čakalo a vyžadovalo. A to som presne ja. Neustále sa naháňam za čímsi. Tlačím nato, aby sa ušetrilo.  Hocičo. Čas, priestor, peniaze, ľudia, snaha,  potreby... Hocičo. Mojim zmyslom života je byť úsporná a efektívna. Všetko ostatné sa rovná prehre a zlyhaniu. A taká ja predsa nie som. Všetko vymykajúce sa môjmu zmyslu života ma vrhá do kobky s kobrami. Jedovatým hadmi, ktoré mi to dajú riadne vyžrať. Tak prísna som na seba vždy bola a aj som doteraz. Iba druhý...

Pomenovávanie chýb druhých je čudesný zvyk,  pokúsme sa ho zmeniť. Sledujme sa. Ako rýchlo "nacapíme" nálepku na druhého? Pomenujeme  "chyby"... dáme im konkrétny názov ... formu... nálepku? S názvom prichádza stotožnenie... škatuľka . Pekne si do nej  pedantne všetky poukladáme a cez nálepky vnímame  osobnosť. Podobných škatuliek s negatívnymi nálepkami o ľuďoch máme viac ako tých dobrých. Väčšinou. Ak sme práve takýto človek, ktorý presne takto koná, pýcha nás úplne pohltila . Automaticky sme sa nominovali do pozície neomylného, bezchybného človeka, ktorý má "právo" udeľovať negatívne nálepky. Má dostatočný nadhľad, prehľad, skúsenosti a dokonca rozumie fungovaniu chodu celého vesmíru.  Všetkému. Brrr.... A vy to máte ako? Radi nálepkujete? Ste vnútorne s tým spokojní? Dokonca vás to teší?  Tak mňa nie.  Najvyšší čas zosadnúť z piedestálu zbytočnej dôležitosti. A v neposlednom rade! V druhom vidíme presne to, čo nám samotným na nás najviac prekáža. N...

Koľkokrát ešte,  sa budeš snažiť mať na pamäti veci,  ktoré ťa vlastne brzdia v rozlete?  Koľkokrát sa budeš obhajovať   a klaňať svojim predstavám o správnosti? Koľkokrát??? Uvoľni sa a buď nasledovateľom prítomného okamihu!  Okamžitých nápadov a podnetov. Buď slobodná,  voľná,  svoja!

Program "Pevná vôľa". Našťastie ho nemám. Nepotrebujem ho. Keby som nabehla na tento program, šla by som do silného odporu s tým, čo chcem, po čom túžim, čomu neviem odolať. Zákonite by som zaostrovala silnú pozornosť nato, čo odmietam, čoho sa chcem zbaviť . A tým pádom len znovu posilňujem to, načo sa zameriavam. Pevnú vôľu sme nominovali na cenu hodnú neskrývaného obdivu. Kto ju má je úžasný. A vôbec sa tomu nečudujem. Ísť cestou "pevnej vôle" nie je jednoduché. Táto cesta vyžaduje tvrdohlavosť a často sebazapieranie. A prečo ju nepotrebujem? Pretože sa viem R O Z H O D N Ú Ť . Vždy, keď sa pre niečo rozhodnem, naozaj rozhodnem , dostáva sa telo a myseľ do rovnováhy. Čo chce myseľ, to chce telo, čo chce srdce, to chce ego. Vytratí sa potreba byť tvrdohlavou, nemusím sa seba-zapierať, vyparia sa myšlienky, ktoré ma budú nutkať sa vrátiť z cesty "pevnej vôle". Nebude proti čomu bojovať, ani brániť sa, nič si odopierať - na silu. Po tom naozaj sprá...

 Dnes odkaz pre mňa,  ale možno sa v tom niekto  tiež  nájde.  ______________________ Si snom a takým aj ostaneš.  Prečo sa pýtaš vetra? Keď pointa uletela? Prečo sa pýtaš vody? Keď dej odplával? Čo hľadáš v Zemi, keď už sa to dávno rozpadlo? Čo chceš s ohňom? Všetko je preč. Ostal ti len priestor tu a teraz. Nič viac, nič menej. Stoj a počúvaj,  pozeraj a vnímaj.  Len toto tu je dôležité. Ďalej nehľadaj. Uchop príležitosť tu a teraz. Tam niekde ju nenájdeš.  Tam už sa to odplavilo,  rozpadlo, zničilo,  odvialo.  Nahaňaš sa za chymérou. Rozumieš? Už to bolo! Už je to preč.  Len tu a teraz nájdeš odpoveď.  A preto pozeraj...