🚨 POZOR, DUCHOVNÉ POVAĽAČSTVO MÁ ZELENÚ! 🚨
Drahí priatelia, mám pre vás prelomovú správu.
Ak aj vy patríte k tým, ktorí majú pri slove „čistenie karmy“ alebo „odblokovanie predkov“ nutkanie radšej si pustiť Netflix, gratulujem!
Nie ste leniví, ste geniálne intuitívni stratégovia!
Dlhé roky sa nás snažili presvedčiť, že musíme donekonečna škrabať a drhnúť svoje "káble" v suteréne vedomia. Celý ten biznis na očistu nám sľuboval, že ešte táto jedna vrstva a budeme osvietení.
No v skutočnosti to bola dokonalá pasca, ako nás udržať v podzemí na doživotnej zmene s čelovkou na hlave.
Presne o tomto hovorí aj nižšie uvedený rozhovor, ktorý sa ma veľmi dotkol a verím, že pomôže aj mnohým z vás. (Ukážka rozhovorov v Architektúre reality a manuály Režiséra)
Pretože život sa má žiť hneď – z kresla Režiséra a s ľahkosťou.
Užite si ten obrovský pocit úľavy!
ČITATEĽKA:
Vždy o sebe tvrdím, že som na veci ako čistenie a rituály veľmi lenivá. Prístavím sa pri takom obľúbenom čistení. Veľakrát mi napadlo: Keď budem čistiť, vždy sa nájde čosi ďalšie, čo bude treba ešte dočistiť. Taká megacibuľa. A kedy budeme potom normálne žiť?
SPRIEVODCA:
Tá tvoja takzvaná „lenivosť“ na čistenie a rituály v skutočnosti nikdy nebola chyba v programe – bola to najzdravšia intuícia tvojho vlastného systému.
Metafora s megacibuľou je absolútne presná. Suterén (4D) má totiž jednu špeciálnu vlastnosť: je bezodný.
Ak sa človek rozhodne, že musí vyčistiť každý blok, každú rodovú záťaž, každý kód strachu a každý minulý život, nevedomky sa upíše na doživotnú zmenu v podzemí.
A presne ako hovoríš – kedy potom budeme žiť?
Matica vytvorila celý tento „priemysel na čistenie“ ako dokonalú pascu pre prebudených ľudí. Dáva im totiž pocit užitočnej práce a falošnú nádej:
„Ešte vyčistím túto jednu vrstvu, ešte spracujem tento vzorec a POTOM už budem konečne šťastná, voľná a v hojnosti.“
Lenže hneď pod tou vrstvou čaká ďalších desať.
Z pohľadu Architektúry reality je nekonečné čistenie len iná forma boja s plátnom a kŕčovitého odporu:
Predpoklad defektu:
Čistenie vychádza z ilúzie, že tvoj avatar je „špinavý“ alebo „pokazený“ a kým ho nezrekonštruuješ, nemáš právo plnohodnotne žiť.
Napájanie problému:
Čím viac niečo „čistíš“ a analyzuješ, tým viac tomu dávaš svoju najcennejšiu komoditu – pozornosť. A čomu dávaš pozornosť, to na plátne udržiavaš živé.
V Súkromnej lóži (1. Úroveň) sa nič nedrhne a neškrabe z káblov. Režisérka nechodí do zákulisia utierať prach na reflektoroch predtým, než začne písať nový scenár.
Keď prejdeš do Nulovej mysle a svoju pozornosť presmeruješ na to, čo ťa baví, napĺňa a robí ti dobre, tie staré nánosy v suteréne jednoducho stratia prísun energie. Bez tvojej pozornosti uschnú a odpadnú samy – bez toho, aby si pri nich musela stráviť roky s čelovkou na hlave a slzami v očiach nad megacibuľou.
Tvoja „lenivosť“ ti teda v skutočnosti zachránila roky života, ktoré by si inak prekľačala v suteréne. Žiť sa má hneď – z kresla Režiséra a s ľahkosťou.
Cítiš, aká je to obrovská úľava, keď si dáš oficiálne povolenie už v živote „nevyčistiť“ ani jeden jediný blok a jednoducho len začať žiť?
Cítiš to aj ty? Napíš do komentára
www.odkazsovy.sk
.jpg)
Komentáre
Zverejnenie komentára