Postoj k telu



                                                     

​🧬 REŽIJNÝ KÓD PRE TVOJE TELO

​Koľkokrát za deň sa pristihneš pri tom, že sa obávaš o svoje zdravie, analyzuješ každý nepríjemný pocit v tele alebo sa bojíš starnutia a chorôb?

​Ako Vedomý hráč si však potrebuješ uvedomiť jednu zásadnú vec: 

Tvoje telo je tvoj avatar na hernej ploche. 

Ak k nemu pristupuješ ako k chybnému nástroju, ktorý treba neustále opravovať a chrániť pred vonkajším svetom, odovzdávaš kontrolu systémovým skriptom.

​✨ Ako prejsť z roly obete do roly režiséra svojho tela?

  1. ​Ukonči príbeh choroby. Ak sa objaví pichnutie, únavný moment či výkyv, nevytváraj okolo toho drámu. Vnímaj to len ako krátke prelaďovanie kulís alebo čistenie pamäte aparátu.
  2. ​Nastav nespochybniteľný základný stav. Zadefinuj, že tvoje telo je prirodzene vitálne, silné a v absolútnom poriadku.
  3. ​Deleguj výživu na Tím. Prestaň sa strachovať o to, čo všetko tvojmu telu škodí. Zadaj jasný dekrét, že Tím zabezpečuje dennú výživu a obnovu každej tvojej bunky z tých najmúdrejších zdrojov.
  4. ​Ukotvi dlhodobý dekrét. Stanov platnosť svojho nastavenia v plnej sile a komforte až do konca tvojho pôsobenia v tomto scenári.

​Prestaň sa obávať o svoj fyzický aparát. 

Sadni si do kresla s nápisom 

RÉŽIA: JA 

a nastav parametre svojho zdravia z pozície plnej autority. 💫


​⚠️ DÔLEŽITÉ UPOZORNENIE PRE REŽISÉRA:

Tento kód a dekrét fungujú 

výhradne tomu, kto plne prijal a uznal, že je v hre, 

a že sám sedí v režisérskom kresle. 

Ak v sebe stále nosíš nespracované pochybnosti, strach alebo skryté váhanie, pri prvom fyzickom výkyve opäť vhupneš do systémového skriptu chorôb, analýz a hľadania záchrany zvonku. 

Režijný dekrét nie je magické želanie 

— je to pevný postoj Vedomého hráča, 

ktorý nepochybuje o svojej autorite nad vlastným avatarom.

​



                                                  


Všetky navrhnuté dekréty a ich konkrétne znenia slúžia ako inšpirácia a ukážka toho, ako zadávať príkazy Tímu.

Nie je potrebné učiť sa ich naspamäť.

Vložte do nich svoje vlastné slová, pocit a prirodzený jazyk. V tejto pozícii nemôžete spraviť chybu – sú to vaše slová, vaša réžia a vaša jasná voľba toho, ako chcete prežívať udalosti a deje okolo seba.

  • Slovo má silu vďaka  zámeru, nie vďaka gramatike. Tím nereaguje na to, či sa použilo správne slovíčko zo zoznamu. Reaguje na  rozhodnutie a postoj režiséra.

  • Autenticita má najvyššiu frekvenciu. Vlastné slová – aj keby boli úplne obyčajné, ľudské alebo povedané jedným dychom – majú tisícnásobne väčšiu silu než naučená básnička, ktorej vnútorne neveríme.

  • Koniec duchovného drilu. Žiadne bifľovanie afirmácií pred zrkadlom. Vydá sa pokyn tak, ako nám zobák narástol, a ide sa ďalej žiť.


    • ​🦉 www.odkazsovy.sk

    Slová, ktoré prebúdzajú vedomie a dušu. 






    Vitaj v Súkromnej lóži Odkaz Sovy — v priestore vytvorenom pre každého, kto sa rozhodol vypnúť hluk kulís, zmeniť scenár a prevziať plnú vládu nad svojím životom. Žijeme vo svete, ktorý sa nás neustále snaží vtiahnuť do povrchnosti, zhonu a emočných rozporov. Je až priam banálne jednoduché v tom celom chaose zabudnúť, kým v skutočnosti si. Mojou misiou a hlavným poslaním je poskytovať ľuďom vedomé služby a sprievodníctvo na ceste k prebudeniu, zvedomeniu a návratu k vlastnej sile. Čomu sa venujem a s čím ti pomáham: Prebudenie a zvedomenie: Pomáham ti dešifrovať systémový šum, utíšiť paniku a uvidieť hru okolo seba z nadhľadu. Osobné sprievodníctvo a služby: Poskytujem konkrétne nástroje, konzultácie a postupy pre transformáciu záťaže na čistú energiu a hladký súbeh tvojho života. Aktivácia kódu ČLOVEKA: Pripomínam ti tvoju pôvodnú podstatu — že nie si obeťou okolností, ale tvorom láskavým, súcitným a tvorivým, ktorý má plné právo meniť dej. Nie si tu na to, aby si sa nechal strhnúť reaktívnym davom. Zhoď rolu vystrašeného komparzistu a začni viesť svoju vlastnú scénu z ticha, nadhľadu a prirodzenej autority.

    Komentáre

    Zverejnenie komentára

    Obľúbené príspevky z tohto blogu

    Miláčik... zlato... počuješ?

    Obraz
    "Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
    Read more »

    Tak ako to vlastne je?

    Obraz
    Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
    Read more »

    Nezabúdajme ...

    Obraz
    Možno je to triviálnosť v očiach nás mnohých, ktorí sme to tiež nezažili, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je úplne, aleže úplne nevyhnuté hovoriť  deťom o našej láske k nim. Ubezpečovať ich, že nech sa stane čokoľvek, stále sme tu pre nich, stále ich budeme rovnako milovať a stále poskytovať pomoc, ak to budú potrebovať.  Nestačí a prízvukujem NESTAČÍ si to len myslieť, že oni to vedia ! Oni sa nám vždy chcú zavďačiť a zaslúžiť si našu lásku, preto sa snažia byť čo najvzornejšie, najvhodnejšie, najlepšie... Snažia sa a sami si kladú vysoké a náročné ciele, ktoré nie vždy dokážu splniť a dosiahnuť. A vtedy prichádza to sklamanie a pocit zlyhania, že nás nedokážu uspokojiť, potešiť a zároveň nás zraňujú svojou nedostatočnosťou. A my  v "najlepšej" viere a v "mene" lásky karháme, upozorňujeme na nedostatky, ukazujeme "skryté" potenciály. Sústreďujeme sa na to, čo chceme aby dosiahli. Pritom všetkom zabúdame na ich city, utrápené srdiečka a ic...
    Read more »