Koniec pocitu viny



​🎬 Stabilita v búrke:  Koniec viny a povinnosti

​Pocity viny a povinnosti nie sú osud. Sú to len staré systémové skripty, pasce v blízkych väzbách, ktoré sa ti snažia vnútiť cudzí scenár.

​Tento obraz je tvojou réžiou. Kým reaguješ obranou, len potvrdzuješ ich hru. Ale ty si režisérka. Ty určuješ pravidlá.

​Keď sa objaví tlak starých emocionálnych dlhov, toto sú praktické povely pre tvoj Tým:


​Prikazy pre Tým:

​Povel pre Tým Pokojné Srdce: 

„Zadaj neutralitu pre frekvencie 'Viny'.“


​Povel pre Tým Jasná Myseľ: 

„Odfiltrovať 'Povinnosť' z tvojich požiadaviek. Nahraď ju vedome 'Voľbou'.“


​Povel pre Tým Vnútorný Hlas: 

„Potvrdiť vlastný dekrét: 'Tvoja hodnota je tvoj najsilnejší dekrét.“


​Povel pre Tým Hranice: 

„Ukončiť a archivovať všetky staré emocionálne dlhy. Čistý stôl.“


​Zostaň pevne v kresle režiséra. 

Tvoj postoj mení pravidlá hry. 

Skript bol identifikovaný, scenár citového vydierania odmietnutý. 

Tvoje hranice sú tvoja stabilita.


​👇 A čo vy? Ako narábate s posledným pocitom viny vo vašej réžii? 



Všetky navrhnuté dekréty a ich konkrétne znenia slúžia ako inšpirácia a ukážka toho, ako zadávať príkazy Tímu.

Nie je potrebné učiť sa ich naspamäť.

Vložte do nich svoje vlastné slová, pocit a prirodzený jazyk. V tejto pozícii nemôžete spraviť chybu – sú to vaše slová, vaša réžia a vaša jasná voľba toho, ako chcete prežívať udalosti a deje okolo seba.

  • Slovo má silu vďaka  zámeru, nie vďaka gramatike. Tím nereaguje na to, či sa použilo správne slovíčko zo zoznamu. Reaguje na  rozhodnutie a postoj režiséra.

  • Autenticita má najvyššiu frekvenciu. Vlastné slová – aj keby boli úplne obyčajné, ľudské alebo povedané jedným dychom – majú tisícnásobne väčšiu silu než naučená básnička, ktorej vnútorne neveríme.

  • Koniec duchovného drilu. Žiadne bifľovanie afirmácií pred zrkadlom. Vydá sa pokyn tak, ako nám zobák narástol, a ide sa ďalej žiť.


  • ​🦉 www.odkazsovy.sk

    Slová, ktoré prebúdzajú vedomie a dušu. 

    Komentáre

    Obľúbené príspevky z tohto blogu

    Miláčik... zlato... počuješ?

    Tak ako to vlastne je?

    Nezabúdajme ...