Plánovala som pre nás príjemný deň.
Rozhovor s klientkou a jej prežitku počas nedele, kedy pozvala svoju osamelú matku na spoločný obed s rodinou. V snahe ponúknuť namiesto osamelého dňa pohodu medzi deťmi, dočkala sa neustálej kritiky a “dobre” mienených rád na jej “schopnosť” pripraviť na obed bryndzové halušky. Klientka: “ Odkedy som začala variť, neustále som počúvala… toto by si mala takto, to takto nemôžeš… to je hrozné… nedobre to robíš… Skoro ma šľak trafil. Dlho som len mlčky nechala aby si hovorila, ale v jednom momente som nedokázala byť ticho a vybuchla som. Nie veľmi pekne som ju ohriakla. Ostala ticho a mňa celý čas škrelo, že som sa neovládla, hoci som vedela, že je v poriadku, že som sa sama seba zastala. Napokon som sa jej ospravedlnila." Cítila som v nej pachuť z nevydareného dňa. Ja: V prvom rade som jej pogratulovala. Postaviť sa niečomu, čo mi ubližuje a vytýčiť hranice, ktorých prestúpenie nie som ochotná tolerovať je úžasná vec. Ukážka toho, akoby sa to mohlo, malo, diať. Len v jednom j...