Je to ťažké.

 

Túto jednoduchú odpoveď, argument vyslovujeme veľmi často.

Jedným dychom súhlasíme s motivačným citátom, inšpiračnými slovami, živými príkladmi správania (po ktorých túžime aj my), ale zaklincujeme príslovečným:

 „Áno, súhlasím (páči sa mi to, aj ja by som to tak chcela mať), ale je to ťažké.“

Ak tomu veríme, tak to tak je a vždy pre nás bude.

Napadlo vám niekedy spochybniť toto nastavenie?

Opýtať sa: „ A prečo? V čom? Naozaj je to ťažké?“

A doraziť sa 😊 : „Prečo tak trvám na tom, aby som to tak mala?“

Ak patríme k ľuďom, ktorí opísaný argument používame často, skúsme si odpovedať na vyššie spomenuté otázky. Ale tak úprimne. Bez masiek a pretvárok. Od srdca si skúsme priznať, čo nás tak urputne drží v tomto nastavení. A hlavne, či si nedovolíme  ťažkosť odbúrať skutočne kvôli sebe, alebo nás vo väzení obmedzení držia zažité názory spoločnosti,  či roky žité vlastné predstavy o nás samých.

Viem, je často obtiažne vydolovať zo seba úprimnosť (to by sme museli zbúrať pár kamenných, stabilných mostov 😊).

A viem aj to, že zmena nie u každého prichádza ľahko.

My si to však hneď na začiatku zastavíme vyhlásením: „Je to ťažké.“

Možno by pomohlo  vysloviť namiesto nich :

„Áno, páči sa mi to, ladím s tým a rada by som to zažila aj ja. Viem, že je to  možné.“

Skúsme obe varianty vysloviť nahlas a precítiť, čo je pre našu dušičku (naše telo) príjemnejšie?

Odporúčaná náhrada slov v nás neevokuje beznádej a sklamanie, že pre nás určité veci nefungujú.  Po ich vyslovení negarantujem, že zmeny nastanú okamžite (o to mi ani nejde). Cieľom je naučiť sa hovoriť o sebe a svojich možnostiach v širšom kontexte. Dovoliť si uznať, že aj pre nás existuje iná alternatíva ako tá, v ktorej doposiaľ žijeme.

A čo je najdôležitejšie, neodstavíme sa hneď na začiatku!

Tak nech sa nám tak čo najčastejšie deje!