Meditácia - Nebojuj! - Pohladenie od sovy

zvuková nahrávka


Čo práve spôsobuje vo vašom tele nepokoj?

Čo zamestnáva každú minútu vašu myseľ?

Neviete čo s tým?

Ponúkam krátku upokojujúcu reč môjho hlasu. Pár minút vášho času, ktoré vám môžu

dokonale zharmonizovať tok myšlienok a ponoriť vás do pokoja.



Boj sa skončil. Už nebojujem.

Dovoľujem  si zhlboka sa nadýchnuť

Dovoľujem si pokojne vydychovať ťažobu a prepúšťať ju

Dovoľujem si opustiť, čo mi už neslúži

Dovoľujem si nechať za sebou ľudí, ktorí už pre mňa nemajú význam

Dovoľujem svojim príbehom ostať tam, kde sú ... v čase a priestore, v ktorom sa odohrali

Dovoľujem si nevracať sa k tomu, čo sa už nevráti

Dovoľujem s láskou odísť každému a všetkému, čo už ku mne, tu a teraz nepatrí

Dovoľujem si to

Dovoľujem si to

Dnes, tu a teraz som v bezpečí, obklopuje ma pokoj.

Pomaly napĺňa každučkú molekulu môjho tela.

Čím dlhšie vnímam silu pokoja, tým viac sa môj vnútorný priestor oslobodzuje.

Stávam sa priestorom.

Ten priestor sa volá pokoj.

Preciťujem ho, vnímam ho, som ním.

Pokoj si JA!

Nebojujem. Už nie.  Boj mi nepristane. Je to násilie, ktoré si spôsobujem.

Nebojujem.

Zrodil som sa z lásky a pre lásku.

Som láskyplný človek.

Rozdávam nehu a súcit.

JA sám som nehou a súcitom.

Z pokoja  vnútorného priestoru šírim túto energiu, nielen do svojho tela, ale aj do okolia.

Nebojujem.

Boj to nie som JA.

Však to ani nechcem. Keď bojujem, cítim sa zle.

Toto chcem?

Chcem sa stať vojakom vymyslenej nereálnej vojny?

Prečo si to robím?

Volím si lásku a pokoj.

Boj plodí iba ďalší boj, nepokoj, nešťastie. Nič nerieši, iba veci komplikuje a vzďaľuje ma od skutočnej podstaty a zmyslu bytia.

A preto nebojujem!

Môžem si to dovoliť. Nič mi nehrozí!

Viem, že moja najväčšia moc nie je ukrytá v ničivej, agresívnej sile, silných rečiach, hlasitej argumentácii, ale práve v sile pokoja a lásky.

A preto si dovoľujem  byť pokojom.

Udržiavam svoj  priestor v pokoji.

S úsmevom na tvári preciťujem silu vnútorného pokoja.

Už ho cítim. Cítim pokoj! Mier. Moja duša spieva a usmieva sa. Je mi ľahko. Krásne.

Stal som sa ním!

Stal som sa  pokojom!

A tak to je!


Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »

Nezabúdajme ...

Obraz
Možno je to triviálnosť v očiach nás mnohých, ktorí sme to tiež nezažili, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je úplne, aleže úplne nevyhnuté hovoriť  deťom o našej láske k nim. Ubezpečovať ich, že nech sa stane čokoľvek, stále sme tu pre nich, stále ich budeme rovnako milovať a stále poskytovať pomoc, ak to budú potrebovať.  Nestačí a prízvukujem NESTAČÍ si to len myslieť, že oni to vedia ! Oni sa nám vždy chcú zavďačiť a zaslúžiť si našu lásku, preto sa snažia byť čo najvzornejšie, najvhodnejšie, najlepšie... Snažia sa a sami si kladú vysoké a náročné ciele, ktoré nie vždy dokážu splniť a dosiahnuť. A vtedy prichádza to sklamanie a pocit zlyhania, že nás nedokážu uspokojiť, potešiť a zároveň nás zraňujú svojou nedostatočnosťou. A my  v "najlepšej" viere a v "mene" lásky karháme, upozorňujeme na nedostatky, ukazujeme "skryté" potenciály. Sústreďujeme sa na to, čo chceme aby dosiahli. Pritom všetkom zabúdame na ich city, utrápené srdiečka a ic...
Read more »