Bože! Zase to neurobil!

zvuková nahrávka

Zvykneme takto vnútorne reagovať?

Napadnú nám podobné žalostné výkriky?

Dnes som podobne reagovala na čosi, čo môj partner neurobil. Bola to akási úplná banalita, ktorá ma vždy núti reagovať podráždene. A práve dnes bol ten deň, kedy mi konečne docvaklo, ako si znovu tvorím zlé pocity sama. Ako  sa sama odsudzujem byť v nich.

 A prečo?

No lebo trvám na doslova hlúpostiach. Chcem aby sa diali, aby sa vykonávali veci podľa mňa! Vymyslela som si, ako chcem aby sa určité veci uskutočnili a dodržiavali a keď môj partner na moje výmysly nepristupuje, nevie ich napĺňať, tak ja som z toho „na šrot“.

Poznáte to určite aj vy.

Typickým príkladom je, keď žiadame, prosíme, vysvetľujeme, dokonca sa hádame, keď chceme, aby náš partner po použití toalety, zložil wc dosku. No a on to samozrejme neurobí ani po stom upozornení. Nie preto, že nám chce robiť „naschvál“, ale preto, že on v tom nevidí logiku, pre neho to nie je dôležité a hlavne nespája to s kvalitou partnerského vzťahu.

Skúsme sa spoločne zamyslieť. (Príklad s wc doskou slúži len ako ukážka nepodstatnosti situácií, ktoré riešime, namiesto dôležitejších, ktoré naozaj súvisia s kvalitou vzťahov.)

__________

Chceme žiť naše predstavy o harmonických vzťahoch. Každý jeden z nás si to zadefinuje svojsky. Teda on aj ona majú jasnú víziu toho, čo krásny vzťah obsahuje. Keďže sú to dva objekty, nemusia sa samozrejme zhodovať. V spolunažívaní sa  predstavy  postupne stretávajú a nastane chvíľa, kedy  on a ona začnú hovoriť, ako by to podľa nich malo byť. Prvá fáza je mierna. Postačia pripomenutia, prosby, dobre mienené rady. Ak sa však zmeny neuskutočňujú,  objavia sa prudšie slová, dokonca aj ostrejšie výrazy, vyhrážky, krik.

Všimnime si, že podstatná príčina hádok sa týka maličkostí. (Napríklad vyššie spomenutá wc doska.)

My však uveríme, že je „životne“ podstatné na tejto zmene trvať a dokonca sme ochotní sa aj denne dostať do stretu s partnerom, len aby sme dosiahli požadovaný výsledok! Zabudneme a nevážime si, že od neho denne dostaneme úsmev, nechodí do krčmy, neprepije peniaze, dokonca nám navarí a x podobných „príjemností“, ktoré nám poskytuje. Zameriame pozornosť na pár „nedokonalostí“ a vyhrocujeme situáciu dovtedy, kým sa postupne začnú vytrácať milióny drobností, ktoré nám doposiaľ spríjemňovali život.

A čo sa stane?

To, čo sme predtým dostali ako samozrejmosť a postupne to zmizlo (úsmev, pusa, pohladenie, navarenie), sa stane pre nás predmetom túžby, pochopíme, že nám to chýba a teda sa to preklopí do zoznamu požiadaviek, ktoré si budeme vynucovať, vyčítať, že sa nám to už nedostáva! Ďalší dôvod nespokojnosti! (To, že už netvoria našu „bežnosť“ je hlavne našou vinou - to si málokto uvedomí.)

A začalo to malichernosťou!

Skúsme si v hlavách prejsť, na čom všetkom trváme a čo nás denne rozčuľuje!

Či spomenutá wc doska a jej skladanie je natoľko podstatná, aby viedla k zlým pocitom, nepríjemnej atmosfére, bola dôvodom hádok? (Bohužiaľ následne sa dokážeme utopiť v zlých pocitoch aj na dlhý čas.)

Ako dlho trvá ju zložiť? Sekundu? Dve?

Fajn. Ak sme tvrdohlaví a nevieme sa zbaviť tejto povahovej črty, tak buďme vo „vývrtke“ tých pár sekúnd, kým naprávame  „obrovskú“ neresť partnera. A potom to preklopme do uvedomenia:

 „Fajn, on je taký. A čo? Aj napriek tomu ho mám rada.“

Verím, že skladanie wc dosky nefiguruje ako dôvod žiadneho rozvodového konania. Ak áno, tak tam by som sa pozrela na duševný stav človeka, ktorý to nevie prekonať. A podobných maličkosti pri spolunažívaní vyskočí nespočetné množstvo.

Najmúdrejšie si je hneď od začiatku určiť dôležitosť a prečo na tom nástojíme. Ako veľmi to ovplyvňuje kvalitu vzťahu? Na čom tak veľmi trváme a čo urputne presadzujeme!

Zo srdca prajem každému vzťahu, aby sa riešili iba „problémy“, ktorých vyriešením sa skvalitní spoločné bytie. Aby sme si v okamihu impulzu (ktorý skončí v zlých pocitoch) dokázali uvedomiť, čo nám to spôsobí na pocitovej úrovni. Majme schopnosť nelipnúť na malichernostiach, aby nám kvôli tomu neunikli veci, na ktorých naozaj záleží!

A tak nech sa deje!

PS: Ak vám pri čítaní napadlo, že predsa si musíme vedieť určiť hranice, nedať sa využívať, nerobiť slúžku, neustupovať a podobne, skúste si zamyslenie prečítať ešte raz. Z vášho podvedomia asi ešte stále výrazne vystupuje obrovská snaha po kontrole a iba veľmi ťažko si pripúšťate, že nie všetko musí byť podľa vás. A hlavne, pre koho je to dôležité! A prečo na tom tak záleží? Necítili by sme sa ľahšie a slobodnejšie, keby sme tie maličkosti iba prijali? A osobu, ktorá nám to spôsobuje uznali aj s jej „nedokonalosťami“?

Skúste mi napísať do komentárov, čo je vo vašom vzťahu (manžel, manželka, deti) to, čo nedokážete tolerovať a čo vám prinieslo pár vrások na tvár.