Vytvorme si "kotvu". (zamyslenie - návod)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/vytvorme-si-kotvu-m4a?utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

Ako sa dnes máte? Zase žijete svoj bežný „ľudský“ život? Riešite kopec „bežných“, každodenných záležitostí? Vaše emócie sa striedajú ako na hojdačke? Raz hore, raz dole? Prepadávajú vás z nenazdania strachy, nervozita, nechuť? Snažíte sa ich potláčať? Meniť? A darí sa? Darí sa neostať v negatívnom nastavení celý deň? Dokážete neprenášať túto nepohodu na ostatných? Viete rozpoznať, že sa vám to deje? Ste schopní urobiť rozhodnutie a zmeniť to?

Jednoduché otázky.

Ak výsledkom  odpovedí na nich je dobrý pocit, že svoj život máme vcelku v poriadku, že nič z toho, čo  bolo riešené v otázkach nám nespôsobuje nepohodlie a zlé pocity, tak je náš život nasmerovaný tým  chceným  smerom.  Vyzerá to tak, že si uvedomujeme silu vlastnej tvorivosti a vieme, že je to v našich rukách. Pochopili sme, že je iba na nás, ktorým smerom zameriavame pozornosť a čo posilňujeme.

Ak to takto máte, zo srdca gratulujem a nech vám to ostane navždy.

Pre tých, čo to tak ešte nemáme, je venovaná ďalšia pomôcka.

Pozývam vás do sveta, ktorý by sme mohli napokon aj reálne žiť.

Prvým krokom, pred vstupom do tohto priestoru, je zložiť všetko, čo sme si doposiaľ o sebe, svete a druhých mysleli. Zabudnúť kým sme, čo sme prežili, aké máme skúsenosti. Totálne vymazať pamäť. Vstúpiť čistí, ničím nezaťažení. To znamená zabudnúť hlavne na strachy, obmedzenia, obavy, nevieru, pochybnosti.

Skúsme si predstaviť samých seba, ako čisté, ničím nezaťažené stvorenie, ktoré sa na tomto mieste vyskytlo prvý raz. V tomto priestore je pre neho k dispozícii všetko, bez limitov. Poďme si vytvoriť vlastnú predstavu našej najbližšej budúcnosti.

_____________________

Pozývam vás do meditácie.

Zaujmite čo najpohodlnejšiu polohu, či už v sede alebo si ľahnite. Zabezpečte, aby vás nič nevyrušovalo. Vypnite mobil. Zavrite dvere, okná, vypnite televízor, rádio.

Zavrite oči.

Chvíľku si doprajte relax a párkrát sa zhlboka nadýchnite.

Začnime si predstavovať....

Kde je to miesto, kde chcem byť? Čo všetko na tomto mieste je? Kto je v tomto priestore so mnou?

Ako sa cítim? Je mi príjemne? Usmievam sa?

Čomu sa venujem? Čo tvorím? Môžem tvoriť  a venovať sa čomukoľvek. Všetko ide s ľahkosťou. Všetko je tu pre mňa možné. Neexistuje nič, čo by som nedokázal, ak sa preto rozhodnem a prináša mi to radosť a naplnenie. Čo je to?

Viem, že čomukoľvek sa venujem, sa skončí vždy pre mňa dobre, vždy v zmysle najvyššieho dobra všetkých zúčastnených.

Čo ešte je v tomto priestore, čo ma robí šťastným?

Ako sa správam? Ako sa cítim?

S kým zdieľam tento priestor?

A čo ešte tu chcem mať?

A čo ešte?

A čo ešte tu chcem mať?

A čo ešte ma urobí šťastným?

Je to príjemné?

Precíťme naplnenosť vlastných sŕdc. Zhlboka nadychujme do srdca žiarivú energiu lásky a vydychujme ju do tohto nového sveta, ktorý sme si vytvorili.

Ukotvujem sa v tomto svete, so všetkými emóciami a pocitmi.

Kedykoľvek sa k tomuto nastaveniu viem vrátiť a venovať mu pozornosť.

A tak nech sa deje!

Chvíľku ešte spočiňme v týchto pocitoch a nechajme doznieť energiu lásky v celom tele.

Pomaly precíťme svoje nohy, trup, ruky, hlavu.

A môžeme otvoriť oči.

____________________

Vďaka tejto meditácii, predstave a ukotvení, sme si vytvorili akoby „miesto“, do ktorého sa vieme vrátiť kedykoľvek. Aby sme mali TO NIEČO, načo môžeme zamerať pozornosť v čase, keď sa necítime práve najlepšie a okolitý svet nás svojim prejavom sťahuje do zlých pocitov. V tom okamihu vieme odovzdať našu energiu na to najsprávnejšie miesto, teda do predstavy našej budúcnosti. A nie posilňovať to, čo v našich životoch nechceme.

Ak sme boli počas predstáv odvážni, ničím nezaťažení, vytvorili sme si niečo v našich vlastných pravdách. Dovolili sme si do nich vložiť naše skutočné túžby a sny. Bez potláčania, že je to hlúposť, detinskosť, neuskutočniteľné. Lebo tieto bloky má iba naša myseľ. A v svete, do ktorého som vás pozvala neexistujú.

Je nevyhnutné byť v tejto meditácii úplne oslobodený od doterajších skúseností.

Nebuďme však smutní, ak sa nám to na prvýkrát nepodarilo. Že sme ani nedokázali „vymyslieť“, čo by nás naozaj urobilo šťastnými. Aj toto si vyžaduje tréning. Čím sme starší, tým „skostnatejší“ v myslení sme.

Zabudli sme snívať.

Z jednoduchého dôvodu. Prečo aj! Realita je realita a nám sa v nej už nejaký ten čas akosi darí, alebo nie. Duchovno nás učí veci prijímať a nebojovať. Tak prijímame a nebojujeme.

Lenže!

Robíme iba „A“ a na to „B“ zabúdame. Ak prijímame a nebojujeme, tak následne je potrebné zamerať pozornosť na to, čo chceme žiť. Ale toto už nerobíme! Bohužiaľ veľakrát ani nevieme, čo vlastne chceme. V priebehu rokov nám už prestalo dávať zmysel po niečom túžiť, keďže sme zažili veľa neúspechov.

Dnešná doba nás vyhodila zo zažitých stereotypov a posilňuje v nás strachy rôzneho druhu.

Práve teraz je doslova potrebné si nájsť TO NIEČO, načo dokážeme zamerať svoju pozornosť, aby sme nevytvárali a nepodporovali to, čo nechceme a čoho sa bojíme.

V okamihu, keď nám telo naznačí napätie, vieme pochopiť, že sme prijali čosi, čo nie je naše, ale núti nás zaujať stanovisko a následne na to reagovať. Napätie, úzkosť sú znakom negativity. Toto by sme už mali vedieť a hneď reagovať presmerovaním na to, čo chceme my!

Ako to chceme my!

Buďme jemne tvrdohlaví a vytvárajme si svoju budúcnosť vždy!

Vyššie spomínanú meditáciu je vhodné robiť často a nebáť sa dopĺňať tam všetko, čo tam chceme mať. Je to naše súkromné a tak nemajme obavy si tam dať čokoľvek, čo nám roztiahne ústa do spokojného úsmevu, telo zaplaví radosť a láska. Nebuďme obmedzení okolitým svetom, lebo si už konečne uvedomme, že aj ten sme si vytvorili my sami!

A páči sa nám to, čo práve zažívame?

Tak prečo to aj naďalej podporujeme? Nie konkrétnymi činmi, ale myšlienkami a pozornosťou!

Je najvyšší čas!

Uvedomme si, že tie ďalšie dni, týždne, mesiace tvoríme teraz!

Čím viac nás bude, ktorí si toto konečne uvedomíme a začneme ukotvovať to mierové, zdravé, radostné a láskyplné, tým väčšiu šancu máme to skôr zažiť.

A tak to je.