Moja energia (príbeh - návod)

zvuková  nahrávka



 „No ty vyzeráš ako zbitý pes.“ Petra pobavene vítala brata doma. Sadol si v kuchyni za stôl a bez chuti siahol po chlebe a vidličkou zabŕdol do praženice.

„Aj sa tak cítim.“ K perám nasmeroval prvý hlt. Doslova suché vnútro úst mu nedovolilo rozomlieť sústo a prehltnúť ho. Siahol po pohári s vodou.

„Spomaľ, však sa udusíš.“ Petra si prisadla a pripojila  k večeri.

Obaja súrodenci už roky nebývali spolu. Petra ostala bývať s rodičmi a Peter sa osamostatnil. Ani jeden z nich nebol v trvalom vzťahu. Peter vyštudoval psychológiu a po ukončení štúdia si zriadil súkromnú poradňu. Šťastena mu od začiatku priala, a tak o klientov nemal núdzu.  Petra na rozdiel od neho nevyštudovala vysokú školu. Absolvovala rôzne masérske kurzy. Nielen klasické, ale hlavne študovala orientálne metódy. Od malička ju fascinovalo duchovno a jej snom bolo pomáhať ľuďom. Obaja súrodenci sa v podstate venovali tomu istému, len iným spôsobom.

„Deje sa niečo? Ešte som ťa takéhoto, bez energie, nezažila.“ Pozorne sa mu zahľadela do tváre a následne,  „skenovala“ vyžarovanie bratovho tela.

„Ani neviem. Cítim sa riadne unavený. V poslednom čase sa mi nič nechce. Každé ráno sa musím doslova nútiť, aby som šiel do ordinácie. Klientov mám od rána do večera a mám pocit, že im neviem pomôcť. Vracajú sa mi a nevidím žiaden posun. Akoby veci, čo s nimi riešim, nedokázali a hlavne nemali schopnosť pochopiť. Už fakt  začínam o sebe pochybovať.“ Sťažka si vzdychol a znovu sa napil.

Mal len niečo po tridsiatke, ale tvár bola sivá, kútiky úst stiahnuté k zemi. V očiach žiadna iskra.

„Keď dojeme, tak si pôjdeš ľahnúť na masážny stôl. Trošku ťa pouvoľňujem.“ Žmurkla na Petra, hoci ten sa práve pozeral na praženicu a hútal, ktorá časť si zasluhuje dostať sa do jeho úst ako prvá. Neodporoval. Sestrine relaxačné masáže mal rád a akosi podvedome čakal, že mu to ponúkne.

O polhodinu neskôr už ležal vystretý a uvoľnený na stole. Petra začala od nôh jemnými dotykmi. Priestorom sa rozliehala relaxačná hudba. Ponoril sa do slastného nemyslenia a nechal unášať pocitmi a melódiou. Po hodinke, kedy si nachvíľu aj zdriemol, sa postavil a o poznanie sa cítil  lepšie.

„Poď, dáme si ešte čaj.“

„Mal by som ísť domov, zajtra ráno budem mať problém vstať do práce.“

„Tých pár minút ťa nezabije, poď.“

Odišla do kuchyne pripraviť kanvicu s čajom. Pri masáži cítila bratovo vyčerpanie. Keď ho občas poúčala, ako má pri svojej práci fungovať, nebral ju príliš vážne. Neodmietal síce jej rady, ale nikdy sa nimi v skutočnosti neriadil. Vypočul si ju, to áno.  Miloval a vážil si ju natoľko, že ju nikdy otvorene neodmietol. Ale jej spôsob „liečenia“ sa líšil od toho jeho. V nejaké duchovno veľmi neveril. Párkrát sa zasmial, keď bol prítomný pri rozhovoroch, ktoré viedla Petra. Napríklad s priateľkami. Radila im a on si uvedomil,  že by mohla byť v pohode psychoterapeutka. Používala veľa podobných spôsobov ako on. To „naviac“, čo ona vnímala a pracovala s tým, to on nevidel a tým pádom ani neriešil.

„Petrík, si riadne energeticky oslabený. Potrebuješ sa doslova znovu-nabiť. Zregenerovať, lebo to dlho nebudeš dávať. V tomto nastavení svojím klientom vôbec nepomôžeš. Možno aj preto máš pocit, že sa ti vracajú a žiadne zlepšenia nenastávajú.“ Sedeli pri stole a popíjali čaj. Uznal, že má pravdu a rovnako to cítil aj on. Vedel, že príčinou dočasných „neúspechov“ u klientov, je on sám.

„Ale ako to mám urobiť? Zvykol som si po večeroch zabehať, do práce chodím pešo. Teda mám dostatok pohybu, aby som si vyvetral hlavu. Víkendy trávim s chalanmi na chate...“ Vedela, že mieri na jej odporúčania čo mu dávala, keď bol kedysi rovnako unavený.

„Áno, robíš to. Ale iba tvoje telo relaxuje. Nie tvoja hlava. Však? Dokážeš sa aj myšlienok zbaviť?“

„Ale prečo to nedokážem? Pred tým to stále zabralo. Doslova mi vyfučali problémy z hlavy.“

„Vravel si, že máš veľmi veľa klientov. Podľa mňa, ťa to trošku dobehlo. Možno, že ich problémy sú si veľmi podobné a ty si sa začal príliš emočne do toho vkladať. Možno aj teba prenasledujú rovnaké strachy, ako majú tvoji pacienti. A tak sa tvoja energia postupne roztrúsila všade tam, kde ťa to oslovilo, citovo dotklo. A čím viac to robíš, tým viac sa oslabuješ.  Ja to vidím ako dôvod tvojho terajšieho, takmer vyhorenia. Zabudol si na základné pravidlo pri práci s ľuďmi. Keď už nedokážeš hneď udržať nestranný postoj, tak aspoň následne si to spracovať. A tak to vyzerá, že v tvojom prípade, už beh a víkendovky nezaberajú.“

Zavládlo dlhé ticho. Nechala mu čas, aby si to v hlave ujasnil a možno aj sám našiel spôsob ako to vyriešiť.

„Pravdu?“ Pozorne jej pozrel do očí.

„No skús.“ Jemne sa usmiala a v jej očiach mohol čítať hlboké porozumenie a vôľu pomôcť.

„Budem ti  vďačný, keď mi s tým pomôžeš. Mohol by som si naordinovať antidepresíva, ale nechcem. Čom mám teda robiť?“

___________________

V podobných situáciách sa dobrovoľne vzdávame svojej sily, svojej energie a následne sa nám zníži vibrácia a my nevládzeme. Denne venujeme  pozornosť a následne rozptyľujeme svoju  energiu, na tisíce vecí, ktoré vyhodnotíme počas dňa ako dôležité. 

Ako niečo, čo nás nemôže nechať ľahostajnými, teda sa do toho emočne zaangažujeme a následne nás to oberie o životnú silu.

Rovnako sa vyčerpávame, keď sa s niekým hádame, bojujeme s ním, obhajujeme vlastnú pravdu, presadzujeme „dôležité“ veci, na ktorých „smrteľne“ záleží. Trápime sa, strachujeme a obávame, čo sa nám stane, čo budeme prežívať v budúcnosti. Vžívame sa do trápení druhých a rovnako intenzívne sme nešťastní ako tí, ktorí toto nešťastie reálne zažívajú.

Doslova sa vyčerpávame. 

Či už vedome, alebo nevedome. Odvolávajúc sa na  citlivú, senzibilnú povahu  alebo prchkú a bojovnú náturu.

Fajn, všetci sme akí sme. Niekto vznetlivejší, niekto zase citlivejší, zásadovejší a pod. Tých nálepiek si vieme nalepiť aj viac. Len aby sme vedeli obhájiť, prečo to robíme a prečo sa nemôžeme "logicky" inak vo výsledku cítiť. Toto všetko by mohlo byť v poriadku, keby sme si následne uvedomili, o čo ide.

Ako sa vrátiť späť k svojej sile?

Ako si vziať späť, čo sme vedome-nevedome poslali inde?

Existuje jedna veľmi jednoduchá metóda.

Zadať si zámer, že si vraciame svoju energiu späť.

 Nemusíme to robiť každý deň, stačí pár-krát do týždňa. 

Hoci, urobiť to každý deň, by bolo pre nás asi lepšie. Aspoň dovtedy, kým nedokážeme  byť vo svojom srdci, vo svojom strede, byť vedomým človekom a jasne si počas celého dňa uvedomovať, čomu venujeme pozornosť.

Takže nájdime si pokojné miesto. Zavrime oči. Párkrát sa zhlboka nadýchnime. Sledujme ako sa nám spomaľuje dych a rytmus srdca .

Následne vyslovme v hlave:

„Odovzdávam všetko, čo mi nepatrí. Vraciam to späť zdroju, pretransformované cez láskyplnú energiu srdca.“

Môžeme to párkrát zopakovať a preciťovať, ako nás záťaž opúšťa. Niečo, čo sme cestou, počas dňa prijali a ani  si neuvedomili kedy a ako.

Následne:

„Beriem si späť svoju silu.  Beriem si späť čo patrí mne. Prijímam ju očistenú od všetkého, čo mi nepatrí, čo ma blokuje a čo mi škodí. Očistenú od všetkých negatívnych energií.“

Znovu to môžeme opakovať a preciťovať dovtedy, kým budeme cítiť, že to potrebujeme.

Tento návod je možné (vhodné) použiť aj v situácii, kedy zaregistrujeme, že sa odrazu necítime dobre. Máme šancu,  dostať hneď do rovnováhy vlastné energie. A následne sa necítiť unavene a vyčerpane.

Príklad ako na to:

Po hlbokom nádychu, vo výdychu v hlave povedať: „Odovzdávam, čo mi nepatrí.“ 

A pri následnom nádychu povedať: „A beriem si späť čo je moje.“

Prvá pomoc pri náhlom zlom pocite. Veľmi rýchle a efektívne.

Ak meditujete a dlhšie sa venujete svojím duchovným telám, môžete večer, keď si vyhradíte čas iba pre seba, pracovať aj na „zbieraní“ svojej energie naprieč celým časopriestorom. Pracovať na vlastnej celistvosti.

Je to zábava. Rozvíjame svoju fantáziu. A aj keď tomu celkom neveríme, dokážeme si týmto spôsobom vrátiť, čo nám právom náleží a patrí.

Pomocou tejto jednoduchej techniky sa vieme rýchlo zregenerovať na energetickej úrovni.

A v tejto energii dokážeme ľahšie žiť a reagovať.

Buďme zodpovední a berme si to, čo je naše späť a vracajme to, čo nám nepatrí!

Zároveň nezabúdajme transformovať tieto energie cez srdce, aby sa k adresátovi (teda aj ku nám) dostali posilnené esenciou najsilnejšieho žiariča a to je naše srdce.

Dodatok:

Niekomu možno bude lepšie vyhovovať, ak tieto energie prečistí ohňom, možno nejakým prúdom liečivej vody... je to jedno, ide o ten zámer, energie „doručovať“ a "prijímať" očistené od nánosov, ktoré tam nechceme. 

Ako už bolo spomenuté vyššie, je to zábava a svet fantázie. 

Tak sa nebojme zabávať sa a fantazírovať. 

Vložme tam to svoje, čo my sami chceme.

A tak nech sa deje.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Tak ako to vlastne je?

Nezabúdajme ...