Čo môžeme teraz robiť? (zamyslenie)

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/o-m-eme-teraz-robi-m4a?utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing 

zvuková nahrávka

Čo je našou úlohou v týchto dňoch?

Rozprávam sa s priateľmi a známymi a neustále sa prederie do rozhovoru aj téma, ktorá nás nedokáže obísť, keďže sú jej plné internety a televízie.

Spoločným menovateľom je strach.

Medzi tými, s ktorými hovorím, je už väčšina z nich v procese uvedomovania si seba samého a začínajú rozumieť sile myšlienky,  zameriavaní  pozornosti a potreby udržiavať sa vo vyšších vibráciách.

Z mojej strany je teraz potrebné ich v tomto nastavení udržať, podporovať ich a povzbudzovať, aby práve v týchto dôležitých chvíľach dokázali toto nastavenie v sebe udržať. Toto je pre mňa teraz úloha „numero uno“. 

Posilňovať ich vieru, dodávať silu a odhodlanie vytrvať.

Je to jediný spôsob, ktorým som teraz užitočná a ako viem pomôcť. Pomaličky, nenásilne hovoriť, ukazovať, ako sa to dá, apelovať na vlastnú podstatu každého z nás. Na to dobro, ktoré v nás, v našich srdciach je. Tá ľudskosť, ktorá sa nikde nestratila, iba bola prekrytá inštinktmi a pudmi prežitia. Pudy sú živočíšne a majú za úlohu nás chrániť, aby sme vo vypätých situáciách dokázali zmobilizovať všetku energiu na záchranu. A toto sa teraz deje. Obrovské strachy, ktoré nás pohlcujú úplne eliminujú schopnosť rozmýšľať. Celé telo máme prepnuté do módu seba-záchrany. Nevidíme ani vpravo ani vľavo. Jediný cieľ prežiť.

Lenže...

________________

Tých strachov je také veľké množstvo, majú takú veľkú silu, že ani naše inštinkty s tým už nevedia čo robiť. A tu prichádza ďalšia fáza, úplná bezradnosť, panika, stres a dostávame sa do chaosu, kde už prestávame byť ľudské bytosti. Stávame sa ovládateľnou schránkou, bez vlastnej vôle,  ktorá siahne po každej nádeji, ktorú nám niekto ponúkne. Konáme bez rozmyslu. Zabudneme kým sme.

Doslova povinnosťou nás, ktorí si dokážeme aj v týchto chvíľach uvedomovať, čo je dôležité a čo nám osoží, je rozširovať tento pokoj v kruhu nám najbližších. Nie je potrebné robiť viac. V našich rodinách, medzi priateľmi a kolegami, doslova šíriť slová vychádzajúce zo srdca.

Byť pomyselným majákom, ktorý svojim svetlom ukáže cestu ostatným. To svetlo vždy rozjasní tmu.

Keď zapálite akúkoľvek malú sviečku v tmavej izbe, aj tá dokáže rozjasniť dostatočný priestor nato, aby sme začali vnímať kde sa nachádzame a čo vidíme. A rovnako je to s nami. Aj my toto dokážeme urobiť pre druhých. Teraz je ten správny čas, nikdy nebolo vhodnejšie a potrebnejšie pomáhať svojim najbližším. Konečne ukázať, že sa dá kvalita našich životov zmeniť práve vďaka zmene myslenia a prijímania situácií, ktoré tvoria našu realitu.

Preto nás zo srdca všetkých vyzývam, aby sme pomohli tým, čo sú teraz zúfalí, stratení v beznádeji a venovali im láskyplné slová, zamerali ich pozornosť na opak toho, čo ich trápi a čo nedokážu ovplyvniť. Ukázali im vlastným príkladom, že v akejkoľvek životnej situácii vieme byť v pokoji, dokonca sa vieme ešte stále usmiať, pohladiť, zaujímať sa o toho druhého, porozumieť jeho strachom.

Vďaka týmto strachom sa teraz ľudia znovu začali správať inak. Hovoria nepekné slová, ohovárajú, súdia. Ale to nie sú oni. To sú len ich ustráchané mysle a oni sa len bránia. Toto je si treba tiež uvedomiť, keď sa stretneme s niekým, kto s nami nesúhlasí a útočí na nás. Ale toto už vysvetľovať nemusím, pretože ten, čo sa už len čiastočne začal stávať uvedomelým, to už dávno pochopil a vie.

Takže čo je našou najdôležitejšou úlohou v terajšom období?

Zameriavať celú našu pozornosť na to, čo chceme žiť, kde chceme žiť, ako chceme žiť. 

Teda na mier, lásku, porozumenie, otváranie sŕdc, schopnosť komunikovať pokojne a pochopiť.

 A túto našu schopnosť doslova učiť ľudí okolo seba.

Nič dôležitejšie pre seba a druhých teraz nevieme urobiť.

A tak nech sa deje.