Láska je stav ... (zamyslenie)

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/laska-je-stav-m4a?si=5fbfa97cbd214bd0b388695e335e7a35&utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

Cizinec v cizí zemi/ Robert A. Heinlein

„Láska je stav, kdy ke svému štestí potřebuješ štestí jiné osoby.“

 

Nedávno som dostala upozornenie od priateľky na výrok v spomenutej knihe.

Po prvom prečítaní som „prudko“ nesúhlasila. Po viacerých prečítaniach sa mi to v hlave jemne povedané začalo motať a raz som súhlasila, raz nie. A potom raz som premýšľala, ako to vlastne poňať.

Napokon som začala rozumieť tomu, čo bolo dôvodom prvého odmietavého impulzu.

Ja predsa ku svojmu šťastiu nepotrebujem nikoho šťastie. A už vôbec mi moja vlastná definícia lásky neladila s touto.

Skôr by som v tomto znení výrok upravila: 

„ Láska je stav, kedy dokážeš  zdieľať šťastie s inou osobou.“

My predsa nič nepotrebujeme (v tomto ponímaní) v súvislosti s láskou. Buď ju dokážeme žiť, alebo to iba hráme, alebo si to (veľmi často) zamieňame s niečím úplne iným. Láska je stav bytia, ktorá iba je, cítime ju, žijeme. Prejavuje sa v našom správaní a prístupe k svojmu okoliu. Ak sme v láske, prirodzene rozumieme súvislostiam, naše reakcie sú jemné, ohľaduplné, ako k sebe, tak aj k iným.

A čo potrebujeme ku svojmu šťastiu? Tak to určite nie je šťastie inej osoby. (V tejto súvislosti vám možno napadlo, že ste šťastní, že niekto vám drahý je šťastný. To je úplne v poriadku, pretože sme nastavení, že prajeme každému všetko najlepšie a doprajeme mu. Ale toto nemôže byť dôvodom nášho jediného prežívania v šťastí. Kde sme potom my?)

Ak sa sami nedokážeme dopracovať k emócii šťastia, tak nám do nedokáže navodiť nikto. Ak tomu niekto verí, tak žije v riadnej „súkromnej„ lži.  Nikdy ten podnet neprichádza z vonka! Prežívať skutočné šťastie vieme iba zo svojho vnútra. A zároveň to nie je stav nemeniaci sa, stály. V šťastí sme väčšinou v určitom okamihu, keď to vieme precítiť a zažívame niečo, čo nám celé telo opantá týmto stavom. V čom vieme žiť dlhšie, to sú príjemné pocity, spokojnosť, vyrovnanosť. A samozrejme, tiež netrvajú 24 hodín 7 dní v týždni. Je potrebné na tomto nastavení neustále pracovať. Odbúravať to, čo nám v tom bráni. 

________________ 

V okamihu, kedy podmieňujeme stav nášho šťastia šťastím druhých, odsudzujeme sa k závislosti práve na tých druhých. A toto je veľmi častá prax v reálnom živote. Nedokážeme byť šťastní sami zo seba, sami so sebou. Iba ak ten druhý je s nami, tak iba vtedy to dokážeme. On /ona/ sú jediným zdrojom nášho šťastia! Stávame sa nekompetentní. Odsúdime sa do túžby vlastniť konkrétnu osobu, len aby sme neprišli o „pomyselný“ zdroj nášho šťastia. A tak to nikdy nefunguje dlhodobo.

Kým si ten zdroj nenájdeme vo svojom vnútri, tak budeme neustále hľadať zdroje vonku a zároveň tento objekt doslova zotročíme. Proces zotročovania je veľmi nepríjemný a všetci sa mu prirodzene bránime. Preto niet divu, že sa vzťahy rozpadajú, keď jeden z partnerov odmietne plniť funkciu dodávateľa.

Rovnováha a zdieľanie!

Ak žijeme v láske, sme v príjemných energiách. Všetky bytosti sú energetické a preto najviac reagujeme práve na túto esenciu. Niekedy ani slovami nedokážeme popísať, prečo je nám tá-ktorá osoba na prvý pohľad sympatická, prečo máme chuť byť v jej spoločnosti. A to sú práve tieto vysoké vibrácie, ktoré nás priťahujú. Ľudia, ktorí lásku vyžarujú, rozširujú túto silu do svojho okolia a okolie sa rado „pridá“ a nasáva.  

 

Ak budeme premýšľať o láske medzi ženou a mužom a obaja sú v láske, tak ju budú spoločne zdieľať, spolu so šťastím, ktoré budú vnútorne prežívať. A takto je to v poriadku.

 

Preto nám všetkým zo srdca želám, aby sme sa naučili žiť v láske a následne prežívali okamihy šťastia čo najčastejšie. Ak sa nám to podarí, nikdy nebudeme sami a vždy budeme mať s kým zdieľať túto úžasnú skúsenosť.

A tak sa to deje.