Dvojstoličkový muž (príbeh)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/dvojstoli-kov-mu-m4a?si=fb9296abca1946308f59151dd9900e23&utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

Sedel pred televízorom, ale vôbec nevnímal, čo sa na obrazovke deje. V hlave mu hučala jedna myšlienka za druhou. Strácal prehľad, kde končila jedna a začínala druhá.

Bol ženatý presne dvadsať päť rokov. Ich dcéra sa vydala pred štyrmi rokmi a ostala s manželom žiť v ich domácnosti. Po roku sa narodila prvá vnučka. Podvedome sa usmial, keď si vybavil jej roztomilú tváričku. Svoju dcéru miloval, ale vnučka mu ukradla celé srdce. Sám bol prekvapený, že dokáže k niekomu cítiť takú obrovskú náklonnosť.

Domácnosť, v ktorej žil nebola ničím odlišná od bežných rodín v ich okolí. On, živiteľ rodiny, strávil veľa času zarábaním peňazí. Nielen v klasickom zamestnaní, ale po práci si privyrábal „fuškami“. Či už opravami áut, výpomocami na stavbách, susedskej pomoci. Bol na seba hrdý, že jeho rodine nikdy nič nechýbalo. Postavil veľký dom, kúpil kvalitné autá. Nebol rok, aby nešli na dovolenku niekam ku moru. Dcére vystrojil honosnú svadbu a ponúkol horné poschodie domu pre jej mladú rodinku.  Nestranný pozorovateľ by skonštatoval, šťastní ľudia.

Zamyslel sa.

„Kedy som sa začal cítiť ako výrobňa peňazí? Kedy som prestal chcieť od života viac?“

Manželku a dcéru naučil na určitý štandard. Už si iba matne spomínal na časy, keď sa mu vrhali do náručia, keď im priniesol niečo, po čom túžili a on im to s hrdosťou a láskou v srdci dokázal zabezpečiť. „Kedy sa to prestalo diať?“ Nároky stúpali a on musel pracovať stále viac. Bol mladý, silný a vytrvalý. Rodičia sa neraz hlasno chválili, akého majú šikovného syna. Tešili ho slová pochvaly aj pýcha sálajúca z ich hlasov. Bol vždy pripravený pomôcť nielen vlastnej rodine, ale celému blízkemu okoliu. Dobrovoľne bral na seba povinnosti, ktoré vôbec jeho neboli. Roky ubiehali a jeho nadšenie pomaly začalo vyprchávať. Nadšenie, dobré pocity odišli, ale silný pocit „musím“ ostal.

V dedine, kde bývali, udržovali s dvomi rodinami bližšie vzťahy. Často sa navštevovali, slávili životné jubileá, neraz spoločne grilovali na záhrade alebo vycestovali na zahraničné dovolenky.

Mierne pokrčil čelo. Pred piatimi rokmi. Znovu raz boli všetci pri mori. Spoločná večera a neskôr popíjanie sladkých alkoholických nápojov ich všetkých dostal do podguráženého stavu. Pamätal si, že sa rozišli na svoje izby a potom neskôr sa vrátil späť na pláž. Nevedel spať. Necítil sa dobre, a tak sa rozhodol, že sa prejde a nadýcha sa čerstvého vzduchu. Na ceste späť, pred hotelom, stretol priateľovu manželku. Oľga bola na tom asi rovnako ako on. Chvíľu sa rozprávali a nevedel by ani teraz povedať, prečo sa zrazu začali objímať a bozkávať. Nasledujúce dni boli pre oboch veľmi rozpačité. Vyhýbali sa jeden druhému. Posledný večer sa znovu stretli. Bolo to silnejšie ako oni a znovu sa začali objímať a bozkávať. Ona pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku a hneď po dovolenke odišla. Nevideli sa dlhé tri mesiace. Upokojil sa a nahováral si, že to bol len dovolenkový úlet. No nebol. Našiel pri nej to, čo mu už doma nebolo dopriate. Starostlivosť, záujem, slová lásky. Nemal pocit, že je zneužívaný. Znovu sa cítil ako chlap. Trvalo to tri roky, keď si uvedomil, že namiesto jednej manželky má odrazu dve. Rovnaké nároky, rovnaké požiadavky. Prestalo mu to vyhovovať. Navrhol rozchod. Chvíľu trvalo, kým to aj druhá strana akceptovala.

Týždne po rozchode sa mu uľavilo. Presvedčil sa, že sa vlastne nič nestalo. Jeho rodina ničím netrpela. Stále sa o všetko postaral. Uvedomil si, že napokon v novom vzťahu nebolo asi veľa lásky. Skôr to bola náplasť, ktorá prekrývala to, čo mu v manželstve chýbalo. Trvalo to však krátko a aj druhý vzťah sa začal veľmi podobať na ten prvý.

Pred pol rokom sa stretol s Petrou. Vychádzal z budovy riaditeľstva kde pracoval a rovno vo vchode sa zrazil so ženou, ktorá práve telefonovala a nevenovala veľmi pozornosť priestoru okolo seba. V jednom momente sa obzrela za seba a zároveň pokračovala v ceste dopredu. Zrazili sa. Automaticky ju chytil za plecia, aby sa obaja udržali na nohách.

„Ježiiiš, prepáčte....“ Okamžite ukladala mobil do tašky. Stretli sa im pohľady a v tom jedinom okamihu ostali obaja ako omráčení. Pár sekúnd trvalo, kým sa spamätali. Potom nenáhlivo pokračovali svojím smerom. 

Ešte v ten deň zistil, že je to nová sekretárka na ekonomickom oddelení. Vôbec sa nesnažil, vôbec nepátral. Stalo sa. Od tohto stretnutia nebolo dňa, aby na ňu nenarazil. Pomaly sa už smiali z týchto náhod. Napokon sa zoznámili a on začal ku nej chodiť na kávičku a vo fajčiarni sa stretávali v čase pauzy.

Sedel pred televízorom a neustále sa mu mihala pred očami jeho žena a Petra. Pol roka „sedel“ na dvoch stoličkách. Cítil obrovskú príťažlivosť k Petre. Nebál sa sám pred sebou priznať, že ju miluje a každým kúskom svojho tela túži byť s ňou. Pobyt doma ho len ubíjal. Všetok čas trávil v garáži alebo s Petrou. Na ich manželskom živote sa nič nezmenilo. Navonok. On to však začal vnímať ako neskutočnú záťaž. Nevedel sa však rozhodnúť. Opustiť čo pozná a uveriť srdcu? Však aj jeho predchádzajúci vzťah zo začiatku vyzeral v pohode. Je pravda, že sa stretávali iba veľmi obmedzene, keďže bola často v Rakúsku. S Petrou sa videl denne a mal pocit, že jeho láska rastie zo dňa na deň. Miloval jej záujem o neho. Jej starostlivosť, láskavosť a prítulnosť. Cítil sa pri nej dôležitý, mužný. Ako chlap, ktorý vie žene niečo poskytnúť a ona mu to rovnakou mierou vracia. Mal však strach. Jeho rodičia boli veľmi nábožensky založení. Všetci ho považovali sa stabilného a dôveryhodného človeka. Ak by sa priznal k nevere a dokonca by požiadal o rozvod, celá rodina by ho zavrhla. Srdce sa mu sťahovalo úzkosťou, keď si predstavil, že by ho zavrhla vlastná dcéra a vnučka. Ony dve boli jeho veľkou slabosťou.

Petra nerobila nátlak.  Po ich prvom stretnutí mala rovnaké pocity ako on. Nikdy to ešte nezažila, aby sa do niekoho zaľúbila na prvý pohľad. Ani by tomu neuverila, keby jej to vravela, napríklad, priateľka  Láska na prvý pohľad patrili do kategórie  romantických filmov a seriálov, na ktoré nikdy neverila. 

Jej  reálna skúsenosť to však vyvrátila.

Už niekoľko rokov žila sama. Rozvod bol najhoršou nočnou morou jej života a tak sa do ďalšieho vzťahu nehrnula.

Osudové stretnutie všetko nabúralo a poprehadzovalo jej zásady.

„Nikdy nie ženatý a nikdy kolega.“ Všetko poprela a nedodržala. City, ktoré ich oboch spaľovali boli obojstranné a neudržateľné.

Postavil sa z kresla, vypol televízor a presunul sa do kúpeľne. Už pri vyzliekaní cítil bolesť v krížovej oblasti. Nebolo to nič neobvyklého. Bral to tak, že tieto bolesti má každý druhý človek. Suché teplo, mastičky a krémy od bolesti to vyriešia. Žena už spala, tak sa potichu všuchol pod paplón.

Celý víkend bol zavretý v garáži a opravoval susedove auto. Počas dňa bolo len okolo desať stupňov nad nulou. Pri práci sa spotil a tak si raz dával a raz vyzliekal bundu. V nedeľu večer ho začala bolieť aj noha a nevedel riadne došľapovať. „To prejde. Natriem si kríže a zoberiem tabletu. Do zajtra rána si to budem nahrievať. Určite mi to prejde.“

Dva dni chodil ako robot. Pohyby veľmi opatrné. Zmeny polôh plné bolesti. Petra ho presvedčila, nech ide k lekárovi. Nevedela sa už na neho pozerať. Po infúzii sa mu mierne polepšilo. Lekárka mu navrhla ostať doma do konca týždňa, nech si to vyleží. Bolesť sa aj napriek ležaniu v posteli zhoršovala. V piatok to už nedokázal vydržať. Manželka mu podala lieky od bolesti, zapla ohrevnú podušku a nechala ho odpočívať. Petra si napokon spomenula na  jednu známu, ktorá pomáhala ľuďom na diaľku a liečila pomocou energií. Jemu už bolo všetko jedno, len nech sa mu konečne uľaví, a tak pomoc prijal.

„Peťa, ale toto liečenie nebude mať dlhú trvanlivosť. Stále tu existuje príčina. Ak sa tvoj priateľ konečne nezamyslí nad sebou a svojim životom, vráti sa mu to. A možno sa to neskončí len takto. Neviem v poradí  ktoré varovanie k nemu prišlo, ale neberte to na ľahkú váhu. Kým neodstráni príčinu, hrozba je tu vždy. A možno nabudúce ho to tak rýchlo neprejde. Dobre sa zamyslite.“ 

Upozorňovala známa Petru.

__________________________

Sedieť na dvoch stoličkách je aj v praktickom živote veľmi nepohodlné.

Ak sa chceme v živote pohybovať zdravo, pružne a hlavne slobodne, je vhodné si uvedomiť, že nemôžeme mať všetko. Chamtivosť nepatrí medzi vysoko vibračné vlastnosti. Potom sa nemôžeme čudovať, že v týchto energiách sa na nás prilepia všakovaké choroby, problémy, nepríjemnosti. Všetko verné vibračné sestry chamtivosti. A ich súrodenecký vzťah je veľmi silný.

To, že vzťahy podliehajú časom stereotypu, je fakt.  Navzájom sa začneme vnímať ako čosi, čo tu stále bude, nemusíme pre to urobiť nič. Úplná istota.  Vytratia sa tie drobné nuansy v čase „nahovárania“. Obdobie „tokania“ sa jemne preklopí do nízkeho záujmu o toho druhého. (Vždy existujú výnimky, ktoré nám v priamom prenose ukazujú, že aj táto alternatíva existuje a je ju možné zažívať.)

Muž z príbehu jednoznačne citovo vyhasol voči svojej legitímnej partnerke. Vo vzťahu ho udržuje iba láska k dcére a vnučke a možno strach zo stanoviska  nábožensky založených rodičov. Istotu v lásku, ktorú momentálne zažíva,  narúša posledná skúsenosť s mimomanželským vzťahom. Bojí sa, že mu to rovnako zovšednie. Vo svojom živote má práve tieto dva príklady, ako ho časom city k ženám opustili. V hlave mu vŕtajú pochybnosti a túži po zárukách. Tie mu však nikto nedá.

Všetka táto nerozhodnosť spôsobuje veľkú energetickú záťaž  na jeho telo. Teraz to odniesli kríže s veľkými bolesťami, neskôr to môže byť vysunutie platničky, zacviknutý nerv, problémy s črevami ale aj množstvo iných neduhov, ktoré napokon budú mať vážne dôsledky na kvalitu života.  Nerozhodnosť a následná nervozita sa vie uhniezdiť v rôznych častiach tela a následne spôsobiť veľké problémy. A to len preto, že neodstraňujeme príčinu. A neuzavierame !

Muž sa musí konečne donútiť priniesť rozhodnutie. 

Ostane v starom manželstve a možno (ak bude schopný) sa pokúsi o vzkriesenie „Phoenixa“.  (Jemu sa podarilo vstať z popola, takže nádej je tu vždy.) Naplní všeobecné očakávania širokého rodinného okolia a bude hrať úlohu „vzorného“  v každej jednej role – syna, manžela, deda, svokra, švagra...  Ak už sa rozhodne pre tento krok, bolo by vhodné  nájsť niečo pozitívne a vyživujúce do budúcna, čo ho do konca jeho dní urobí aspoň spokojným, ak už nie šťastným. Je len znovu na ňom, koľko do toho vloží energie a či výsledkom budú dobré pocity. Ak si len nasadí masky a svoju pravú podstatu uzamkne,  je veľká pravdepodobnosť, že umrie ako veľmi smutný muž. A o zdraví ani nehovorím.

Rozhodne sa pre Petru. Pri tomto kroku bude potrebovať najviac odvahy. Práve tu sa bude môcť prejaviť ako skutočný chlap. Činmi. Jasne si stanoví, čo je pre jeho vlastný život dôležité a dovolí si konečne seba dať na prvé miesto.  Uvedomí si, že väčšinu svojho života už má za sebou a nevie koľko mu ostáva. Doposiaľ sa vždy prispôsoboval a nie veľmi dbal na vlastné potreby. Teraz si dopraje siahnuť po šťastí, ktoré sa mu ponúka. Zároveň si s jasnou hlavou uvedomí, že ani v tomto vzťahu nemá záruku, ako to skončí. Takže ostáva prehodnocovanie, čo všetko je ochotný riskovať a ako veľmi túži po zmene. Ak stretneme človeka, ktorý nás má rád, je to veľký dar. Ak sa vyvaruje chýb z bývalého vzťahu, má veľkú šancu znovu prežiť to, v čo už ani nedúfal. A predsa túto šancu dostal. Takže je len na ňom aký odvážny je a čo je ochotný pustiť.

Je tu aj tretia možnosť, nechať obe tak a ostať sám a znovu si všetko prehodnotiť . Poskladať  čriepky vlastného života. Uvedomiť si, čo vlastne ešte od života očakáva.

Muža určite budú mátať vzťahy s jeho dcérou a vnučkou, možno aj rodičmi. Bude sa báť, že ho úplne odvrhnú a on sa s nimi už nikdy nebude môcť stretnúť. Áno, sú na svete aj takí ľudia, ktorí vzájomnú lásku podmieňujú. Potom skutočne hovoríme o láske? Alebo len máme potrebu svojho syna, otca, dedka vlastniť a kontrolovať jeho život? Ak by sa jednalo o skutočnú lásku, tak ona nemôže zmiznúť. Že ich všetkých muž sklame a preto sa od neho odvrátia? Ako si potom môžeme dovoliť  hovoriť o láske?

Znovu zopakujem, ako už neraz. Láska nesúdi, netrestá, neodsudzuje. Je to veľký rešpekt a úcta ku každému živému tvorovi  a jeho ceste.

Ak sa aj jeho najbližší v prvom okamihu na neho nahnevajú,  je to v poriadku. Láska však postupne všetko dá do poriadku.  Je potrebný čas.

Zo srdca prajem všetkým mužom v rovnakom „dvojstoličkovom“ postavení, aby sa konečne postavili za svoje rozhodnutie a veci uzavreli!  Neubližovali naďalej druhým, ale hlavne sebe!  Buďte  menej chamtiví, menej ustráchaní a hlavne buďte schopní nabrať odvahu konať ako muži!

A tak nech sa deje.