Rozhodnutia (zamyslenie)

Určite všetci poznáte knihu Odviate vetrom a známy výrok Scarlett O´Hara:

„Dnes o tom nebudem premýšľať.“

U nás je známejšie:

„Ráno je múdrejšie večera“.

Dokážete to?

Odložiť riešenie problému, alebo rozhodnúť sa až na druhý deň?

Pozrime sa na to z viacerých strán.

Celý deň fungujeme. Pracujeme, niečo riešime, niekam cestujeme, nakupujeme, vychovávame a množstvo iných vecí, vypĺňa denný čas. Teda, odčerpávame si energiu. Ráno sme vstali oddýchnutí, vyšlo slniečko, alebo aj keď nie, tak aspoň svitol nový deň. Energia svetla je pre nás prínosná a my dokážeme z nej ťažiť.

Čím viac sa chýli deň k jeho koncu, svetla ubúda. Farebná škála sa začína sústreďovať do tmavšej a tmavšej, až kým nenastane tma. Energie svetla je vypnutá.

My prichádzame domov, zotmie sa. Počas celého dňa sa nám energia minula a nemá nám ju čo dobiť.  Takže ideme spať, aby sme sa zregenerovali a ráno dokázali znovu fungovať.

Ak v takomto nastavení, začneme riešiť akýkoľvek problém, nebudeme mať na to silu. Nedajbože, že patríme k typom, ktorí dokážu veľa času pred spaním skúšať priniesť rozhodnutie a ešte aj v sne nedokážeme nemyslieť, tak výsledkom je veľmi často nesprávne riešenie. Alebo ani žiadne.

Tak isto si môžeme všimnúť, že podráždené reakcie „plodíme“ častejšie, keď sme unavení, teda nemáme energiu. Časovo by sme to mohli posunúť do poobedňajších hodín. Samozrejme sú a budú vždy výnimky. Niekto sa nevyspí, teda spánkom sa nedobil a ranné vstávanie (napríklad o piatej ráno) mu ten zvyšok energie ešte odčerpá. Tu nie je potom nič zvláštne, že sa človek zobudí „riťou napred“ a nálada je „v čudu“. Potom stačí už len ukázať prstom a  podráždená reakcia je na svete.

Berme však klasický príklad.

Deň nám priniesol akúsi dilemu, kde sa máme rozhodnúť áno, alebo nie, alebo priniesť riešenie. Čím je neskôr (časovo v rámci dňa), tým sme menej vo svojej energii. Nedokážeme sa poriadne sústrediť, premýšľanie nás doslova bolí. Množstvo alternatív, ktoré nám produkuje myseľ, nás privádza do ešte väčších rozpakov a my nie a nie priniesť rozhodnutie. Možno dilema so sebou prináša aj potrebu niečo vymyslieť. To skrátka v čase, keď „nevládzeme“ nedokážeme urobiť s ľahkosťou a už vôbec nie v dobrých pocitoch.

Vrelo odporúčam, všetky dôležité rozhodnutia robiť na druhý deň.  Pred spaním si zadať jednoduchý zámer.

„Zajtra sa rozhodnem. Zajtra to budem mať vyriešené. Ráno sa k tomu vyjadrím. Už sa teším na riešenie.“

Skrátka, dať mozgu jasnú informáciu, že na dnes bolo DOSŤ premýšľania. Teraz sa ideme venovať spánku a relaxovaniu. Doslova si kontrolujme myseľ, kým nezaspíme, aby nás nestiahla do nekončeného labyrintu myšlienok. Pretože už nás nemá čo nabíjať. Je tma, farebná škála svetla spí. Čím viac nedovolíme telu spať, tým viac energie odčerpávame. Už nič svetoborného aj tak nevymyslíme, len sa budeme zbytočne vyčerpávať ďalej, namiesto zdravého spánku. A tak okrajovo, ešte môžem spomenúť, že v čase, keď nie sme vo svojej sile, môžu nad našimi telami prevziať moc nižšie energie a tie nám určite nedoprajú tie správne riešenia. Určite nebudú sledovať naše dobré pocity.

Vyskytnú sa deje, situácie, ktoré potrebujú okamžité riešenie. Alebo si to tak myslíme my, že je nutné ich riešiť okamžite. To sú väčšinou  problémy, ktoré nemajú vplyv na naše životy dlhodobo. Všetky ostatné, tie pre nás významnejšie a viac ovplyvňujúcejšie, nemusíme rozhodnúť hneď. A ani by sme nemali.

Nechcem, aby toto zamyslenie vyznelo ako strašenie. Niekto, kto má aj tak problém rozhodnúť sa, môže získať presvedčenie, že je nebezpečné sa rozhodovať, lebo s tým môže niečo pokaziť.

Tak to nie je.

_____________________

Horšie je, nerozhodnúť sa nijako. Pretože ostaneme stáť na mieste. Každé rozhodnutie nám pomáha posúvať sa. Len som nám chcela poskytnúť uvedomenie, že rozumnejšie a v konečnom dôsledku, časovo výhodnejšie, je rozhodovať sa, keď sme v svojej energii, nie sme unavení po celodennom fungovaní a rozhodnutie robíme v čase, keď nás ešte dobíja denné svetlo. Nerozhodujeme sa v tme.

Časovo výhodnejšie?

Myslím tým, že najvhodnejšie a aj najsprávnejšie rozhodnutia robíme, ak máme „full power“, teda dobité baterky a sme oddýchnutí. A tak nebude potrebné urobiť ohľadom tejto konkrétnej veci ďalšie rozhodnutie a začať odznova.

Ale ako som povedala, nič nie je správne, alebo nesprávne. Všetci si odžívame presne to, čo potrebujeme. Preto súdiť a obviňovať a vyčítať si, že sme urobili „chybu“ je totálna hlúposť.

Najväčšia chyba je nerobiť NIČ.

Buďme rozhodovania chtiví, hlavne v čase svetla, slnka, keď sme oddýchnutí a hlavne dobre naladení.

A nech sa tak deje.