Rodinná atmosféra (zamyslenie)

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/rodinna-atmosfera-zamyslenie?si=ba406427d59e438baa74a61c65a793e3&utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

K balíčku typov, ako pristupovať k výchove detí, pridávam zamyslenie ohľadom celkovej atmosféry v domácnosti.

O tom, že hádky v rodine neprospievajú k zdravému psychickému vývoju detí písať nebudem. Je to zrejmé a vieme to všetci.

Načo chcem skôr upriamiť pozornosť, je celková spokojnosť všetkých členov rodiny.

Deti sú energeticky naviazané na svojich rodičov. Hlavne na svoje matky. Veľmi citlivo reagujú na ich nálady, emócie, vnútorné prežívanie situácií. Je úplne jedno, že matka zahrá „divadlo“ a bude sa usmievať a tváriť, že je všetko v najlepšom poriadku. Dieťa tú vibráciu načíta podvedome. Ono ju cíti. Nebude o tom hovoriť, pretože samo to nevie definovať. Bude sa však správať inak. Objavia sa  napríklad  rôzne príznaky chorôb, ako sú alergie, hyperaktivita, odmietne „poslúchať“, možno bude často plakať. Skrátka, už to nebude spokojné, hravé dieťa. Začne robiť „problémy“.

A pri tom, rodina je úplne v poriadku. Navonok všetko funguje ako má. Rodičia sa dokonca nahlas nehádajú.

ALE!

Napríklad matka je dlhodobo nespokojná s prácou a chodí domov unavená, vystresovaná. Nemá energiu. Domáce práce vykonáva, lebo musí. Úsmev na tvári nedokáže prirodzene vykúzliť, lebo jej v hlave mátožia celé filmové pásy zážitkov z práce. Podvedome rieši pracovný problém za problémom.  Nedokáže celú svoju pozornosť venovať rodine. Aj by chcela. Aj sa snaží. Ale je to silnejšie ako ona. Myšlienky jej nedajú oddýchnuť. Nedokáže si predstaviť, žeby týmto myšlienkam dala stopku. Uverila, že sú dôležité! Dôležitejšie, ako jej vlastná rodina. Manžel, ak je ochotný počúvať jej sťažnosti, ju bude istý čas vnímať, súcitiť s ňou, radiť jej a chlácholiť. Ale nebude to donekonečna! Časom aj on podľahne negatívnym energiám a nebude vedieť ako, začne mať zlú náladu, bude prežívať nepríjemné pocity. Možno mu ani dlho nedôjde, že príčinou je jeho manželka. Radšej nespokojnosť a nedefinovaný hnev odventiluje na dieťati, ktoré práve pre nič – za nič plače, ktoré ho práve neposlúchlo, keď mu kázal niečo urobiť. Jeho nevhodná reakcia iba priloží do kotla bublajúcej zlej atmosféry. A toto sa opakuje, možno aj  niekoľkokrát za týždeň.

Dieťa sa nevie brániť. Odsúdili sme ho žiť v tomto prostredí a ono reaguje iba tak, ako vie. Trucovitosťou, zanovitosťou, tvrdohlavosťou a napokon to jeho telíčko nezvládne a začne byť choré.

Rovnako sa to môže stať, keď jeden z partnerov nie je spokojný vo vzťahu. Nepovie nahlas nič, nesnaží sa situáciu riešiť, iba vnútorne prežíva svoju nevôľu. A znovu sa vytvorí okolo neho energia zlých pocitov, ktorú náš potomok na podvedomej úrovni živo vníma. A kolobeh „zvláštnych“ správaní sa môže roztočiť znova.

Ak rodičia žijú v strachoch a obavách, napríklad z dôvodu nedostatku peňazí, alebo v strachu o stratu zamestnania, alebo z chorôb, ktoré ľudstvu hrozia, týmito nízkymi vibráciami prispievajú k ťaživej atmosfére ich rodinnej bunky.

Vyššie spomenuté situácie (a to zďaleka som nespomenula všetko) spôsobujú, že žijeme v "dusnej" atmosfére.

____________________

Pre nás rodičov, je vždy prvým upozornením, správanie našich detí.

Skúsme sa správať pozornejšie.  Skúsme ako prvú reakciu zvoliť zastavenie. Nie hneď kričať a pokúšať sa „zriadiť“ poriadok. Neprimerané správanie dieťaťa je predsa niečoho dôsledkom.

Dieťa je našim zrkadlom.

Pozrime sa do neho. Porozmýšľajme, ako sa my sami cítime, čo riešime, v čom sme nespokojní.

Lebo viete čo robíme?

My uveríme, že nás rozčuľuje práve tá situácia, pred ktorou stojíme. A pritom príčina nášho hnevu je napríklad v práci,  v nespokojnosti s partnerom, v zlom vzťahu s vlastným rodičom, ktorý nám pred pár dňami riadne naložil a my sme sa nevedeli brániť, alebo prežitej nespravodlivosti, keď sme sa dostali do konfliktu s úradníkom, ktorý nám nevyhovel a pod.

Ak by sme boli v duševnej pohode, málokedy by sme k deťom pristupovali krikom a chuťou veľmi rýchlo spacifikovať správanie dieťaťa. Pretože ich máme natoľko radi, že nám bežné vylomeniny neprivodia chuť ich ničiť nevhodným, nerodičovským správaním.

Ale to by sme museli byť v pohode, v dobrých pocitoch, aby sme mali energiu dieťa správne vychovávať, teda pýtať sa na dôvod nespokojnosti, vysvetľovať, aby to ten malý tvor pochopil.

Zlá, hustá energia, ktorú okolo seba šírime, malé, čisté stvorenie gniavi a spôsobuje mu doslova fyzickú bolesť. Ako sa má brániť? Inak to nevie, len tým, že zmení správanie.

V zamyslení „Výchova“ a v príbehu „Vibrácia slova nie“, som spomenula dôležité spôsoby, ako vychovať duševne zdravé potomstvo. Všetky tri príspevky poskytujú kompletný obraz, ako si s tým vieme poradiť.

Hlavným motívom je, rodičovská pozornosť. Vedomá pozornosť.

Poskytla som tieto témy na premýšľanie a možno aj také uvedomenie, čo by sme mohli vo výchove zmeniť, čo vylepšiť, čo dotiahnuť. Verím, že veľakrát žijeme tak automaticky, že si mnoho vecí ani neuvedomujeme. Práve preto som sa rozhodla o tom písať. Viem, že všetci chceme pre naše deti len to najlepšie. To, čo im nevedome spôsobujeme, im však robiť nemusíme.

Stačí o tom len vedieť. Mať to na pamäti, keď v blízkej budúcnosti sa nejaká nepríjemná situácia objaví. Hneď si uvedomiť, aký to môže mať následok.

Neuspokojme sa, že to takto funguje veky a nič tak hrozné sa nedeje.  Lebo to nie je pravda.  Vy, čo ste veľmi starostliví a prísne dodržujete stravovacie návyky, nedáte dieťaťu len tak hocičo na tanier, kupujete zdravé potraviny, bio kozmetiku, trváte na pohybovej aktivite, ste rovnako precízni aj v správaní sa k nim? Alebo toto je už mimo vašej kontroly? Toto sa už nejako udeje?

A práve táto oblasť výchovy, je rovnako dôležitá, ak aj nie viac, ako iba starostlivosť o fyzično.

Prajem príjemné zamyslenie.