Panna (príbeh)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/panna-pribeh-m4a?si=5b7239012a0b45d3a5b416b73673d228

zvuková nahrávka

Porada bola otravná, nič nové sa nedozvedel. Vyzeralo to ešte minimálne na hodinu, kým sa všetci rečníci realizujú. Hral sa s perom, sem-tam niečo načarbal na papier, potom si ho pretáčal medzi všetkými prstami. Pohľadom zablúdil na stromy pri budove ich podniku. Nevidel ich však. V mysli si vybavil včerajšie stretnutie s Luciou.

Koľko ju nevidel? Bude to aj päť rokov, ak nie viac. Vyrastali na rovnakom sídlisku. Žili v rovnakom vchode. Bola to priateľka jeho mladšej sestry, ktorá sa ku ním chodila hrávať. Keď boli obe stredoškoláčky, liezli mu  riadne na nervy. Večne sa chichotali, niečo si šepkali a mali kopec tajností. So sestrou zdieľali spoločnú izbu a tak jej návštevy mu často prekážali. Vždy ju bral ako decko, nikdy sa na ňu poriadne nepozrel, nikdy ho ničím nezaujala. Vysokú školu absolvoval v inom meste, kde ostal žiť na internáte a tak sa roky poriadne nevideli. Teraz, rok po ukončení štúdia, sa vrátil domov, ale nevrátil sa už k rodičom. Prenajal si dvojizbový byt. Pred týždňom, cez víkend, bol u rodičov a v nedeľu k nim prišla na návštevu. Nespoznal ju. Lepšie povedané, prvýkrát sa na ňu pozrel ako na ženu. Stačilo pár sekúnd, aby si uvedomil, že je neskutočne príťažlivá. Úsmev na jej tvári ho doslova omráčil. Všetci sa usadili v kuchyni, mama jej hneď ponúkla koláče a čaj. Pochopil, že jej návštevy boli naďalej v ich rodine pravidelné. So všetkými si mala čo povedať. Cítil sa v jej spoločnosti ako očarený.

„Lucia už pracuje?“ Začal sa nenápadne vypytovať sestry, keď ostali sami dvaja v izbe.

„ Nie, začala chodiť na výšku. Študuje na technike, logistiku.“ Sestra si robila poriadok na písacom stole. Veľmi sa chcel opýtať, či má priateľa, ale nechcel byť taký nápadný.

„Vyzerá veľmi dobre.“ Povedal, akoby mimochodom.

„Lucka vždy vyzerala dobre. Len sama si to neuvedomuje. Ostala hanblivá, neverí si. Stále má nejaké výhrady voči sebe.“ Marek si vybavil dvojicu chichotajúcich sa dievčatiek, ako si ich pamätal. Vôbec mu nepripadali, že by im chýbalo sebavedomie. Nie raz sa do neho pustili, keď sa ich snažil utíšiť, alebo dokonca vyhodiť z izby. Ale možno si to zle pamätal, pripustil.

V nedeľu večer odchádzal z domu a pri vychádzaní z brány, sa zrazil na schodoch s Luciou.

„Ahoj, kam si sa vybrala tak neskoro?“ Pocítil radosť, že ju znovu vidí.

„Idem k spolužiačke, dohodli sme sa, že si ešte niečo prejdeme na zajtrajšie predmety.“

„Tak neskoro?“

„Ostanem u nej spať. Školu má pod nosom.“

Sledoval ju z boku. Siahala mu niečo vyše pleca, dlhé vlasy jej pri chôdzi striedavo zakrývali profil.  Neustále si kládol otázku, ako sa tak mohla zmeniť. Všetko sa mu na nej páčilo. Ako hovorila, ako gestikulovala, ako kráčala. Pripadal si chvíľami ako školáčik zo základnej školy, ktorý prvýkrát objavil zázrak druhého pohlavia. Doposiaľ mal iba krátkodobé známosti, nič vážneho. Len také oťukávačky, ale ani jedna žena na neho takto nepôsobila hneď na prvý pohľad.

Došli na zastávku.

„Počula som od tvojej sestry, že žiješ v meste v podnájme.“

„Hej, prenajal som si byt. Už som si zvykol žiť bez rodičov a nechcel som na tom niečo meniť. Keď som sa vrátil z internátu, tak som to našim oznámil a oni s tým boli úplne v pohode. Myslím, že aj ségra nepotrebuje mať v izbe znovu svojho staršieho brata.“ Zľahka sa usmial. Usmiala sa na jeho poznámke aj ona.  Marek si znovu musel priznať, že ho to k nej priťahuje stále viac.

Spoločne sa odviezli do mesta rovnakým autobusom. Vystúpili na rovnakej zastávke a Marek si dodal odvahy.

„Mala by si chuť sa stretnúť na skorej večeri? Bolo by to príjemné.“ Pocítil v tele napätie. Lucia sa na chvíľku zamyslela a podstrčila mu telefón.

„Ok, jasné. Daj mi svoje telefónne číslo.“ Trošku ostal v pomykove, nečakal, že tak spontánne zareaguje.

Stretli sa o dva dni neskôr v reštaurácii. Stretnutie trvalo skoro dve hodiny. Zo začiatku mal obavy, o čom budú hovoriť, aby to neskončilo trápnym mlčaním. Obavy však neboli na mieste. Lucia bola veľmi prirodzená a ani nevedel ako, pristihol sa, ako jej rozpráva zážitky z čias pobytu na internáte, zo svojich brigád, z výletov a ciest do zahraničia. Spomenul aj zamestnanie a ťažké začiatky v pracovnom procese.

 

Lucia nemohla uveriť svojmu šťastiu, že ho znovu stretla. Od detstva bol jej jedinou láskou. Tajne o ňom snívala. Keď sa jej stratil z očí na dlhých päť rokov, myslela si, že na neho zabudne a možno sa nájde iný chlapec, ktorému by venovala svoje srdce. Niekoľko nápadníkov sa našlo, ale sklamane si zakaždým uvedomila, že v nich hľadá podobu s Marekom. Jej srdce sa nevedelo otvoriť ďalšej láske. Stačil jediný pohľad na neho a vedela, že sa to neskončilo. Z chlapca sa stal mladý muž. V tvári mal výraznejšie črty, nie detskú bacuľatosť. Na krátko ostrihané vlasy zvýrazňovali ostré črty jeho brady a vysoké čelo. Srdce jej prudko bilo, kedykoľvek zacítila jeho pohľad na sebe, alebo keď sa jej priamo na niečo opýtal. Pri ceste autobusom, by sa najradšej štípala do líca. Nemohla uveriť, že sedia tak blízko pri sebe a venujú sa len jeden druhému. Keď ju požiadal o stretnutie, takmer odpadla od šťastia.

 

Blížil sa čas Vianoc. Marek s Luciou sa  začali pravidelne stretávať. Väčšinou navštevovali reštauráciu, ktorá bola svedkom ich prvej spoločnej večere. Akosi prirodzene sa stala ich „základňou“ a miestom, ktoré ešte roky navštevovali. V práci sa pripravovala vianočná víkendová akcia, na ktorú boli pozvaní aj partneri zamestnancov. Lucia rada súhlasila. Bola vzrušená a plná očakávania, čo sa udeje počas dvoch nocí, ktoré mali spoločne stráviť v jednej izbe. V piatok sa s nabalenými taškami stretli pred vchodom Marekovho podniku. Už pred nástupom do autobusu, kolovala fľaška s „domácou“ na vylepšenie atmosféry. Cesta na objednanú chatu trvala viac ako tri hodiny. Lucia sa cítila uvoľnene a počiatočná nervozita ju úplne opustila. Po ubytovaní a spoločnej večeri, sa rozprúdila veselá zábava s tancom. Alkohol a tanec odbúrali všetky zábrany.

Na izbu sa vrátili veľmi neskoro v noci. Marek objímal Luciu a po schodoch ju vyniesol na rukách. Veselo sa chichotala, keď nevedel otvoriť dvere.

„Môžeš ma zložiť, nie som nevesta, ktorú treba preniesť cez prah dverí.“ Neprestávala sa smiať. Marek tvrdohlavo triafal kľúčom, kým sa mu to nepodarilo.

„Len pekne ostaň tam, kde si.“ Po zakopnutí dverí,  s ňou zamieril priamo do kúpeľne. Opatrne ju zložil na zem a uprene zahľadel do očí. Odhrnul jej z tváre prameň vlasov a zastrčil za uši. Opakom ruky pohladil líniu brady a palcom prešiel po perách. Lucia cítila, ako jej hlučne búši srdce a ako na ňu prichádza slabosť. Marekove pery sa k nej blížili a ona privrela oči a čakala na dotyk  pier.

Musel sa ovládať, aby sa na ňu nevrhol ako zviera. Vedel, že pred ním žiadneho iného muža nemala a on sám nevie, čo  s dievčatami bez skúseností. Tak veľmi ju miloval, tak veľmi chcel, aby bol pre ňu ten správny muž, až sa bál chýb, ktorých by sa mohol dopustiť. Cítil sa ako neskúsený panic.  Každý dotyk ho privádzal k šialenstvu. V duchu nadával, že si niečo nenaštudoval, že si niečo nepozisťoval. Všeobecne sa očakáva, že muž je ten, čo presne vie, čo má robiť. „Akoby sme múdri z neba spadli.“ V duchu zaúpel. Pri iných ženách mu bolo jedno, čo sa stane. Dôležité bolo ukojiť svoj vlastný chtíč a predpokladal, že sa žena postará sama o seba. Teraz si trpko uvedomil, že je poriadne neznalý. Sledoval jej privreté oči. Jej krásna, jemná tvár ho dojímala. Nepoznal podobné pocity. Mal chuť ju zovrieť do dvoch dlaní a pomaličky sa dotýkať každého milimetra jej tváre. Začal ju bozkávať od čela a postupne prechádzal cez obočie, oči, nos, líca na pery. Lucia tíško vzdychala a pomrvila sa. Obaja sa naraz na seba pozreli.

Luciine oči boli ako opité, zatiahnuté túžbou. Mareka ich vyžarovanie oberalo o tie kúsky ovládania, ktoré ešte nazbieral. Lucia mu začala rozopínať košeľu a jej drobné rúčky ho hladili po ramenách. To už bolo na neho priveľa. Prisal sa jej náruživo na pery a zároveň strhával oblečenie. Mohol si s ňou robiť čo chcel, jej telo prirodzene reagovalo na spoločnú chémiu. Jemne ju k sebe pritiahol a poza jej chrbát pustil sprchu ...

 

Prebral sa po niekoľkých hodinách. Siahol po mobile a videl, že je päť hodín ráno. Lucia ležala na druhej strane postele, otočená k nemu chrbtom. Ľahol si na chrbát a v duchu sa vrátil k ich prvej noci. Netušil, ako to všetko prežívala Lucia, či z toho mala dobré pocity, či sa neunáhlil, či jej neublížil. V tom kritickom okamihu jemne vykríkla a silno sa k nemu privinula, nedovoliac mu, pozerať jej do očí. Strach sa mu nenápadne rozliezal v hlave a následne začal mať zlé pocity.

Lucia vnímala jeho pohyb, ale tvárila sa, že spí. Už riadnu chvíľu nabrala vedomie, ale sa ani nepohla, chcela, aby sa vyspal. Zhúžvaný koniec paplóna objímala oboma rukami. Usmievala sa. Vedela, že prvýkrát je to nepríjemné, ale bola milo prekvapená, že sa to dalo v pohode prežiť. Vlastne, v tom okamihu, vôbec neriešila bolesť, alebo čo sa s ňou deje. Tie pocity pred tým, sa nedali k ničomu, čo doposiaľ poznala prirovnať. Vedela, že ho miluje, ale teraz akoby sa láska k nemu zniekoľkonásobila. Vyhŕkli jej slzy dojatia. „Bolo to krásne.“ Potiahla nosom.

„Lucka?“ Zozadu ju objali Marekove ruky. „Stalo sa niečo? Ublížil som ti?“ V jeho hlase znel skutočný strach.

Obrátila sa k nemu a pritúlila k jeho hrudi. Mala chuť s ním znovu splynúť a nepustiť ho. Láska, ktorú k nemu cítila, ju doslova dusila. Od dojatia, jej tiekli slzy.

Marek bol čoraz viac zmätený a vystrašený. Pritiahol si ju viac k sebe a hladil po chrbte, bozkávajúc ju na hlavu. „Bože, nech je všetko v poriadku.“ Modlil sa v duchu.

„Nikdy som si nemyslela, že moja dlhoročná láska a čakanie, sa mi oplatia.“ Zadrmolila do jeho hrude. Marek počul aj na prvýkrát, ale veľmi mu to nedávalo význam.

„Dlhoročná?“ Odtiahol sa a pozrel jej do tváre. Aj taká rozospatá, s červenými očami  ho vzrušovala.

„Hm, odkedy ťa poznám, vždy som ťa mala rada a keď som pochopila, že som do teba beznádejne zamilovaná, tak sa začala moja krížová výprava. Ničím som ťa nevedela zaujať, vždy si sa nám vysmieval a nadával do neporiadnych deciek. Keď si odišiel na výšku, snažila som sa na teba zabudnúť, ale nešlo to. Je to pre mňa všetko sen.“ Slzy znovu začali napĺňať jej oči.

„A ja som sa bál, že tvoj plač znamená, že som ti ublížil. Nevieš si predstaviť, ako veľmi som sa bál...“

_______________________________

 

Príbeh vznikol len tak a celý čas som sa pýtala sama seba, prečo ho píšem. A v jednom okamihu som si uvedomila, aké to majú muži s nami ženami ťažké. Nikdy pred tým som o tom neuvažovala, však som žena, ktorá berie všetko tak, ako to funguje už roky rokúce.

Teda, muž má byť ten, čo bude ženu v intímnych veciach viesť. Bude ten, čo bude vedieť, čo má robiť a dokonca musí vedieť, ako to žene bude vyhovovať a čo je pre ňu najlepšie.

Uf. Mám dosť rokov a nikdy som sa pred tým na týmto nezamyslela. Alebo aj keď som niečo možno chcela riešiť, tak som to prekryla starými platnými programami.

Takže milovaní muži, skláňam sa pred vami.

My ženy od vás očakávame hrdinské výkony a správanie, a hlavne telepatické vlastnosti. Máme očakávania. Najlepšie je, že veľakrát ani presne nevieme, aké, čo  presne, ale máme ich. A vy chudáčikovia máte uhádnuť čo to je. Výsledkom nutne musí byť naše sklamanie, ktoré sa vie veľmi rýchlo pretransformovať do hnevu a zbesneného správania. Doslova ako píšem, zbesneného. Začneme vyťahovať somariny, ktoré už nie sú aktuálne, len aby sme sa mali na čom odventilovať. Pospomíname aj udalosti z „Márie Terézie“ a veľmi dôkladne podáme podrobnú analýzu vašich neschopností. A to všetko len preto, že sme ticho. Ticho si predstavujeme, ticho očakávame, ticho – bez slov s vami komunikujeme. Holt  telepatia sa bude preberať možno v ďalších inkarnáciách.

Je mi jasné, že hlavne pri prvom styku so ženou, ako v spomínanom príbehu, keď vás ešte k tomu,  k žene viažu silné city a zodpovednosť, to musíte mať sakra ťažké.

Našťastie sa to deje len na začiatku intímneho života a nie je to často (keď predpokladáme, že máte nízky apetít na panny). Takže vesmír to zariadil v celku dobre.

K príbehu len toľko, že aj v intímnej sfére by mali byť partneri k sebe otvorení a nemali by sa báť hovoriť, čo je komu príjemné a čo nie. Ide o naše telá a naše prežívanie. Ak jeden z partnerov bude iba trpieť správanie toho druhého, skončí sa to napokon nenávisťou a možno aj rozchodom.

Z aktu, ktorý má obom priniesť relax, uvoľnenie, pohodu a nabitie energie, sa stane situácia, ktorú niektorí z nich už nechce zažívať. Často je to spojené s ponižovaním, hnevom, prispôsobovaním sa a dokonca odporom.

A stačí si len veci povedať a opýtať sa, ako by to mohlo prebiehať čo najpríjemnejšie.

Držím prsty, aby ste boli všetci, v tomto smere odvážni.

A tak nech sa deje.