Nešťastie (zamyslenie)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/ne-astie-zamyslenie-m4a?si=699db2cd63374fabbbc1ac025e80ff58&utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

Dotaz od mojej priateľky:

„Prečo začneme prehodnocovať život, keď vidíme druhého nešťastie?“

Môže to byť kvôli potrebe, si sám pred sebou potvrdiť, ako sme na tom práve my a náš spôsob života. Teda jeho kvalita.

Vidíme, alebo počujeme o nešťastí niekoho iného. Vznikla možnosť porovnať rozdiely. Vytvorí sa napríklad priestor na pochvalu. Nám niečo podobné nehrozí, my sme boli obozretnejší a snáď aj zodpovednejší. Teda sa upokojíme.

Alebo v nás začne narastať ostražitosť. Nájdeme styčné body životných štýlov toho druhého a nás. Pomyselný výkričník nám zasvieti nad hlavou. Uvedomením si, čo viedlo k nešťastiu a že my robíme presne rovnaké veci, alebo veľmi podobné, nás môže zastaviť a my môžeme začať robiť veci inak. Pokojne povedzme, že to nie je náhoda, že sme toho svedkom. Vďaka jasnej  ukážke, ako to môže dopadnúť, si volíme, ako ďalej budeme pokračovať. Znovu je to len o uvedomení a rozhodnutí.

Alebo sa môže stať, že sme sebavedomí, neomylní a tak automaticky odmietneme všetko, čo by len vzdialene pripomínalo súvislosť s našim životom.

„To nám by sa také nemohlo stať!“

Typická reakcia „frajerov“ života. Títo majú všetko „zvládnuté“, odskúšané a overené.  Prehodnotením vlastného života, si len hrdo potvrdia, že oni sú v bezpečí a aj naďalej budú. Tento postoj by bol v poriadku, ak by vychádzal zo srdca, v pokore a láske. To znamená, že by tam nebola nadradenosť. Bol by tam súcit s údelom druhého a nie odsudzovanie, že ten druhý si to zapríčinil sám, nejakým nedostatkom. Či už schopností, vedomostí, odvahy a podobne. „Frajer života“ začne súdiť. Súdime na základe toho, že MY sme tí dokonalí (alebo, keď sme trošku skromnejší, tak  len dokonalejší) ako ten, koho postihlo nešťastie. 

Moja prvá otázka, po vyslovení dotazu bola: „Aké pocity si mala, keď si prehodnocovala svoj život?“

______________________

Pretože prehodnocovať, vieme aj v príjemných aj tých nepríjemných pocitoch. Záleží od toho, čo si v podvedomí uvedomujeme.

Keď sú to nepríjemné pocity, naše telo nám signalizuje, aby sme boli pozorní a zistili, čoho presne sa bojíme. Pretože nepríjemné pocity vznikli z akéhosi strachu a obáv.  Vzniklo nešťastie, nebezpečná situácia, ktorá toho druhého odsúdila na nepríjemnosti a zažívanie ťažkých chvíľ, ktoré veľakrát súvisia s ďalšou kvalitou jeho života. Pozorujúc situáciu, naše telá začínajú reagovať. Reakcie sa spúšťajú automaticky, na základe uložených, prežitých situácií.  Alebo začnú korešpondovať s výmyslami, ktoré sme si sami vytvorili v hlavách a uložili spolu s emóciami strachu. Tak ako vždy hovorím, uložené predstavy a skutočné odžité situácie, sa v ničom nelíšia od spôsobu ich prežívania. A následného prepojenia so situáciou, ktorá je práve teraz pred nami. (Preto kontrolujte svoju tvorivú myseľ, keď si začne niečo predstavovať a pre vás je to nepríjemné.)

Nepríjemné pocity v súvislosti so sledovaním nešťastia a zároveň prehodnocovanie vlastného života, nám dáva jedinečnú šancu, „upraviť“ chod našich životov. Dostávame jasnú ukážku toho, čo by sa mohlo stať aj s nami. Našťastie, vidíme a máme dôkaz, ako sa veci môžu ukončiť. Nič lepšie, nám vesmír nemohol do života poslať.

Všetko je vždy o zastavení sa a snahe pochopiť deje okolo nás. Lebo nič nie je náhoda!

Toto je posolstvo pre naše fungovanie. Na druhej strane, ak je to v našich možnostiach a vieme pomôcť, tak to urobme, ale hlavne na úrovni súcitu a nie na úrovni ľútosti. Nešťastie sa už stalo, na tom sa nič zmeniť nedá. Ľutovať človeka, rodinu, im len poškodí. Preto hľadajme spôsoby, ako by sme boli pre nich užitoční a prospešní.

Ten kto ľutuje, sa povyšuje a zároveň „nakydá“ kopec negatívnej energie, na už aj tak trpiaceho človeka, alebo rodinu.

Ak to máte podobne, ako moja priateľka a začnete prehodnocovať svoj život pri sledovaní nešťastia iného, tak buďte za to vďační. Vesmír vám nastavil zrkadlo, lebo je to jeden zo spôsobov, ako je mu to umožnené.  Uchopte sa šance, využite nápovedu a vykonajte drobnú inventúru vášho života.

Verím, že niekomu z vás teraz napadlo, že prečo by mal druhý človek zažívať nešťastie kvôli nám. Ale tak to nie je. Vychádzajme z toho, že náhody neexistujú. Prečo by sme potom mali predpokladať, že tomu,  „nešťastie zažívajúcemu človeku“ sa to deje náhodne. Je to situácia, ktorú si mal kvôli čomusi prežiť a možno cestou dostal aj pár upozornení, ale nevšímal si ich. Alebo to bola dohoda duší a rozhodol sa, že si toto nešťastie prežije. Možno karmická záťaž. Možno... Nikdy v našich telách a nastaveniach, nedokážeme obsiahnuť všetky súvislosti a zámery vesmíru. Preto sa tým ani nezaoberajme. Výsledkom môžu byť len depresie, pocit viny a znovu ľútosť. Všetko nízke vibrácie.

Správny prístup.

Ovplyvňujeme život druhých len vtedy, keď na to máme dosah. Keď sme schopní byť súcitní, efektívni a druhá strana je otvorená nášmu „vmiešavaniu“ sa. Zároveň, nás to ničím neohrozuje, neobmedzuje a nezažívame kvôli tomu zlé pocity. 

Vtedy je všetko tak, ako má byť.

A tak nech sa deje.