Hnev (zamyslenie)
https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/hnev-m4a?si=95ddf95030f24a07a5abeb9836439cfe
zvuková nahrávka
Pamätám si, ako mi chýbala táto možnosť, keď som sa dostala do situácií, keď sa mi (podľa mňa) diala neprávosť a ja som už nemohla len tak, niekoho zbiť. Nahromadená energia v mojom tele nemala kam odísť. Zvolila som taktiku kriku, hádok, nadávok a ponižovania. Problém nastal vtedy, keď sa mojim súperom stal zdatnejší jedinec, ktorý bol lepší v slovných výmenách a nedokázala som vyhrať. Neschopnosť poraziť oponenta, spôsobila v mojom tele nepríjemné pocity, ktorým som sa venovala ešte dlhé hodiny. Nespokojné, neukojené ego ma nútilo cítiť sa zle a neustále mi vyťahovalo v myšlienkach dôvod nespravodlivosti, kvôli ktorému som sa pustila do hádky. Dokázala som aj niekoľko dní pred priateľmi spomínať incident a hľadať potvrdenie zvonka, že som mala pravdu. Trvalo mi veľmi dlho, kým som sa ukľudnila, ale nikdy som nezabudla na človeka a to, ako mi ublížil.
Neskôr som podobných prehier zažívala stále viac, a tak som už nemala odvahu ísť do otvorených slovných stretov. Druhá strana akýmsi zázrakom našla tú stránku mojej povahy, osobnosti, za ktorú som sa hanbila, v ktorej som si neverila. Hnev však nemal kam odísť, nenašla som si pre neho únikovú cestu. Prešla som si rôznymi chorobami, ako zábal obličiek, chronická bolesť v krížovej oblasti chrbta, zhoršil sa mi výrazne zrak, časté bolesti hlavy. Jed, uloženej energie hnevu, začal pôsobiť.
Zranenia, ktoré moja duša utrpela počas detstva aj v neskorších rokoch, zo mňa urobili opatrného človeka. Stratila som odvahu "bojovať" za svoju pravdu, rýchlo som sa vzdala a úmyselne som sa vyhýbala konfliktom. Stala som sa virtuózom vo vyhýbacích manévroch. Nič sa však nezmenilo na skutočnosti, že hnev vo mne ostával. Zlé pocity pretrvávali.
Prvé roky, keď som nastúpila do pracovného procesu, som sa svojich strachov a opatrnosti nezbavila. Zmena, a to výrazná, nastala keď som získala prvé miesto ako vedúca prevádzky. Ego konečne dostalo šancu sa realizovať. Bola som na pozícii, ktorá mi dala "moc" a my s egom sme ho riadne využili. Cítila som, že teraz môžem svoj hnev slobodne ventilovať, môžem povedať čo chcem a komu chcem, že nebudem znovu ponížená a nebudem sa kvôli tomu cítiť zle.
Chvíľku som si to užívala. Ale naozaj len chvíľu. Znovu som sa začala cítiť zle. Pridalo sa búšenie srdca, závrate. Vôbec som tomu nerozumela. Vždy som si obhájila svoju pravdu, teda som mala byť spokojná. Mala som sa cítiť ako víťaz! Opak bol však pravdou.
Duchovnej ceste, sa venujem veľa rokov. Prešla som si rôznymi uvedomeniami a pracovala s rôznymi technikami. Je to dlhá cesta a na každom míľniku som sa niečo naučila a naučila sa to aplikovať aj vo vlastnom živote. Čím viac som rozumela, čo sa s nami deje, keď reagujeme hnevom, zlosťou, krikom, tým viac sa mi moje správanie prestalo páčiť.
A potom mi šamanka, na jednom stretnutí povedala, že som pyšná, že preto reagujem tak, ako reagujem. Svojou aroganciou, krikom, zlosťou a ponižovaním druhých, sa len bránim, aby mi nebolo znovu ublížené. Chránim samu seba pred bolesťou a ponížením. Prvá reakcia bola úplne odmietanie. Slovo pýcha mi absolútne k mojej osobnosti nesedelo. Ja, čo som sa bála upozorňovať na seba, ktorá už ani nešla do slovných potýčok, aby som neprehrala, akoby som mohla byť pyšná? (Netýkalo sa to mojich podriadených, lebo tam som bola vo výhode ja.)
Chcela som aj od šamanky potvrdenie, že taká nie som.
"Tvoja duša je krásna. Ale masky, ktoré nosíš, z teba na prvý pohľad robia odmeranú, neprístupnú osobu. Človek má z teba dojem, že si s tebou radšej nemá začínať."
Bola som dosť v šoku, ako ma opísala. Začala som si uvedomovať ten rozdiel. To, čo žijeme vo svojom vnútri a to čo navonok vyžarujeme, sú úplne odlišné svety. Pochopila som význam masiek. Pochopila som dôvod, prečo reagujem na slová a situácie hnevom. Sledovaním každého jedného podnetu a následným analyzovaním, čo ma v skutočnosti nahnevalo, som sa počas ďalších rokov pomaly dostala do zvyku, nereagovať hnevom. Zvyk je železná košeľa. A podobnú košeľu som rokmi získala aj ja.
V súčasnosti sa mi udeje veľmi málo situácií, kde by som mala tendenciu reagovať podráždene, alebo hnevom. Možno je to aj tým, že som si veľa bolestných spomienok uložených v podvedomí zvedomila, prežila a uvedomila si, že to boli len situácie, ktoré sa stali v minulosti a emócie s nimi súvisiace, nemajú s mojou dušou nič spoločné. Príbehy uzavreté a prijaté, že som si ich odžila preto, aby sa zo mňa stal človek, akým som teraz.
Ak občas pocítim v tele náznak nespokojnosti, jeho prejav je úplne jemný. Mierne sa mi rozbúši srdce, alebo mi očervenejú uši. Signál pre mňa, vypátrať strunu, na ktorú situácia zabrnkala. Väčšinou to má niečo spoločné s chamtivosťou a túžbou ega byť dokonalé. Takže si to len spolu vydisktujeme.
Ako to máte?
Hneváte sa často?
Ľahko sa viete dostať do stavu, keď sa nedokážete ovládať?
Dráždia vás slová, situácie, ľudia?
Zamysleli ste sa, prečo sa vám to deje?
Uvedomujete si, že sa vždy po podobnej reakcii cítite zle?
Ak sa po hádke cítite dobre, tak ani ďalej čítať nemusíte. V procese hádky, ste to zrejme vy, čo sa jej prostredníctvom nabijete energiou a cítite sa po nej silný a neprekonateľný. Verím, že sa dobrovoľne tejto možnosti nebudete chcieť vzdať.
Tí, čo sa cítite zle, môžete sa inšpirovať mojim príbehom.
Zistiť dôvod, prečo nás konkrétna situácia hnevá, čo je to, čo nám na tom vadí a prečo? Zvedomením si dôvodu, máme jedinečnú šancu otupiť bolestný bod a v budúcnosti sa nás podobné situácie vôbec nedotknú, teda nebudeme reagovať hnevom. Na druhej strane, nedovolíme nakŕmiť sa jedincom, ktorí sa vďaka hádke "nacucajú" našej energie. Oni pri hádkach silnejú a my sa vyčerpávame.
Ako pri každej práci na sebe, aj toto vyžaduje disciplínu a pravidelnosť. Výsledky však stoja za to. Už len pohľad na človeka, ktorý sa chcel hádať a my mu tú možnosť neposkytneme, stojí za všetky "drobné". Priznám sa, v takej chvíli sa cítim veľmi dobre.
Zo srdca nám prajem, čo najviac zvedomených podnetov, ktoré nás kedysi nútili bojovať a čo najpokojnejšie prežívanie našich životov.
A nech sa nám tak deje.
Komentáre
Zverejnenie komentára