Vzdor (príbeh)

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/pribeh-vzdor-m4a?si=48474f73de524a5883706216b3d43dab

zvuková nahrávka

 "Keď sme sa minule rozprávali, si mi radila, že sa mám za seba postaviť a povedať mužovi otvorene, čo sa mi nepáči." Marika začala vyčítavým hlasom a Betka pokojne čakala, kam sa chce jej priateľka svojimi slovami dostať. 

"Pred tromi dňami ma otravoval, že chce ísť za priateľom do Nitry. Nechcel ísť sám, tak ma ukecával, aby som šla s ním. Jasne som mu povedala, že nepôjdem.  Dokonca vymyslel, že mám ísť mojim služobným autom a nech aj šoférujem." Betka ďalej trpezlivo čakala, čo sa dozvie.

"Ale prečo sa teraz necítim dobre? Žalúdok mám stiahnutý, som nervózna. Dokonca si idem na nervy, že som taká protivná. A vôbec,  v poslednom čase si pripadám, čím ďalej, tým viac protivnejšia. Už sa s ním ani neviem normálne rozprávať. Vo všetkom mu oponujem. Si vravela, že keď sa za seba postavím, tak sa budem cítiť lepšie." Uprela na Betku nešťastný pohľad. Betka vnímala jej nervozitu a bezradnosť. Sama sa v duchu pousmiala. "Má to trošku pomýlené." Hľadala  správne slová, aby Marika  pochopila, čo vlastne zažíva.

"Keď tomu dobre rozumiem, tak si mu povedala, že do Nitry s ním nepôjdeš." Rekapitulovala.

"Áno. Keby som mala byť ako spolujazdec, tak dobre. Ale že mám aj šoférovať, tak na to nech zabudne." Trucovite zošpúlila pery.

"Fajn. Oznámila si mu svoje stanovisko. A výsledok?" 

"Však už som ti povedala aký je. Začal sa líškať, povedal, že mi zaplatí benzín, že sa sám nebude dobre cítiť. Že rád cestuje so mnou, rýchlejšie mu ubehne cesta, nebude sa nudiť, že dobre šoférujem a podobné hlúposti."

"V poriadku. A výsledok?"

"Aký výsledok?"

"Bola si s ním napokon v tej Nitre, alebo nie?" Betka vedela, že odpoveď bude kladná.

"Hej..." Ledva z Mariky vyšiel zvuk, tak ticho odpovedala.

"A teraz mi skús povedať, prečo by si sa mala cítiť dobre?"

"No však som mu povedala, že s ním nechcem ísť. Povedala som mu pravdu, ako to cítim."

"Už tomu rozumiem. Chceš zažívať dobré pocity preto, lebo si sa s ním hádala a dokonca si bola protivná, ako si sama povedala. Očakávala si, že sa budeš dobre cítiť, keď mu povieš, že s ním nepôjdeš?"

"No hej." Betka postrehla mierne zaváhanie. Marika o čomsi začala premýšľať.

"Postaviť sa za seba, nenechať so sebou manipulovať, neznamená sa s človekom budeme hádať. V tvojom prípade, si urobila možno len tretinu z toho, čo by bolo potrebné urobiť. Nedopracovala si sa k žiadnemu výsledku. Uvedomuješ si to?" Snažila sa ju dostať k pochopeniu, čo urobila inak, ako mala.

"Jasne som povedala, že nechcem ísť." Tvrdošijne si trvala na svojom. Betka jej videla na tvári, že si úplne jasne uvedomuje, čo nedotiahla do konca.

"To bolo tvojim cieľom?"

"Postaviť sa za seba, aby vedel, že nechcem skákať, ako on píska." Marika odhodlane odpovedala.

"A neskákala si?"

"Riadne som mu to znepríjemnila!" Na krátky okamih jej v očiach zasvietili víťazoslávné plamienky.

"A z toho, si  mala dobré pocity?" Betka si nemohla pomôcť, trošku do nej podpichla.

"Celý čas som bola nervózna, aké dobré pocity?"

"Ja sa len chcem dozvedieť, kedy si vlastne chcela prežívať TIE dobré pocity? A ešte jedno. Ako si  predstavuješ, to postavenie sa za seba?"

Betka s Marikou už podobné rozhovory viedli veľakrát. Marika veľmi túžila zmeniť svoj status "poslušnej" ženy, neustále manipulovanej do situácií, ktoré už nechcela zažívať. Nedokázala však nikdy svoju akciu doviezť do úspešného konca.

"No, keď poviem čo si myslím. Keď sa mu to nebojím povedať."

"Fajn, konečne si nabrala odvahu. Gratulujem. Ešte by ma zaujímalo, že keď si nabrala odvahu, prečo si musela byť k nemu protivná? Prečo si sa s ním hádala? Prečo si z toho bola nervózna?"

"Tak ako sa dajú takéto veci povedať pokojne?" Marika si to vôbec nevedela predstaviť. Však keď je nahnevaná, ako má hovoriť bez emócií?

"Normálne. Oznamovacou vetou." Nechcela vyznieť ironicky, ale práve sa jej to podarilo.

"By som ťa chcela vidieť, ako by si toto vedela povedať bez hnevu. Ja si len teraz pomyslím, ako som zase podľahla a ide ma roztrhnúť."

"A presne v tom je pointa. Nič si svojim vzdorom nedosiahla. Iba si v mužovi utvrdila presvedčenie, že si aj naďalej manipulovateľná, že vie ako na teba a vie, že stále u teba dosiahne, to čo chce. Môžeš sa ty, akože za seba postaviť, vykričať mu, čo nechceš a ako by si to chcela, keď vo výsledku urobíš presne to, proti čomu si sa búrila. Nečudujem sa, že sa necítiš dobre. Však ani nie je prečo."

"A keď tak o tebe premýšľam, ty si zamerala pozornosť, ohľadom dobrých pocitov, nesprávnym smerom. Očakávala si ich pociťovanie, keď naberieš odvahu vzdorovať. Ale ty ešte ani ten vzdor si neurobila presvedčivo."

_____________________________________

Ak by Marika bola vedomou ženou, nehádala by sa s manželom, ani by nemusela byť na neho protivná. 

Marika je však klbko nervov. Nie je si istá sama sebou. Hnevom a protivným správaním, len maskuje strach otvorene hovoriť. Hádkou si dodáva odvahu vypovedať pravdu. To je však všetko. Preto je v zlých pocitoch, preto ju bolí žalúdok a je nervózna. Jej správanie nemá žiadny efekt a nedosiahne ním vôbec nič. 

Uvedomiť si samu seba a postaviť sa za seba, znamená v pokoji oznámiť druhej strane, čo sa nám nepáči, s čím nesúhlasíme, čo nechceme, čo nám prekáža. 

Vypovedať, ale si za tým aj stáť.

Ak mu už vykričala, že sa nemá chuť zúčastniť výletu, tak sa toho mala držať. Ak by predsa len podľahla, nemala už pripustiť, aby ju donútil šoférovať a použiť jej služobné auto. Nič z toho neurobila, ani raz sa za seba nepostavila. Manžel si spokojne môže pripísať ďalšie ľahké víťazstvo. Roky to medzi nimi funguje rovnako. Ona sa na chvíľočku rozčúli, urobí "vietor", zaprisahá sa nevykonať nijaké veci, ktoré on od nej požaduje. On na oplátku naštartuje svoj šarm a Marika do niekoľkých minút zabudne, čo to vlastne chcela. 

Ona zabudne, ale jej duša a jej telo si to dôkladne zapamätajú.

Na podvedomej úrovni cíti, že je znovu tam, kde bola stále. (A tu nie je žiadny dôvod, cítiť sa dobre.)

A stačilo by len párkrát dotiahnuť  vzdor do konca. Dosiahnuť uspokojivý výsledok snaženia.

Ak by do tej Nitry nešla, možno by sa manžel nahneval a možno by ju potrestal niekoľkodňovým vypnutím zvuku. Možno by sa jej ušlo pár nelichotivých hodnotení. Všetko veci, ktoré je možné úplne jednoducho prežiť. Zopakovať postup niekoľkokrát a ani raz nepoľaviť. Až po opakovanom víťazstve, ju manžel začne akceptovať, alebo ak aj nie, určite si uvedomí, že s manželkou len tak ľahko nepohne. Bude nútený ju začať brať vážne. Veriť, že čo povie, to aj dodrží.

To, že Marika má v sebe veľkú nervozitu a "neodvahu", je typickým príkladom obrovského strachu vyliezť zo známej zóny. Poslúchnuť vlastné pocity a podstúpiť riziko zmien.

Byť si vnútorne istý, kým sme, vedieť jasne, čo nám spôsobuje nepríjemné pocity a rozhodnutie ich už viac nezažívať. To je byť si vedomý samého seba.

Marikino telo a duša sa budú cítiť krásne len vtedy, keď sa Marika začne mať rada, keď začne byť sama pre seba dôležitejšia, ako jej rodina. Iba šťastná duša, produkuje zdravé telo.

Preto nám zo srdca prajem, aby sme pri každom podobnom vzdore doťahovali veci do úspešného konca a zároveň prežívali príjemné pocity a hrdosť na seba.

A tak nech sa deje.