Sen (príbeh)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/pribeh-sen-m4a?si=0b59b3792f73409db0c22885877fa7ea

zvuková nahrávka

Opatrne si vyťahoval ruku spod jej hlavy, aby ju nezobudil. Prikryl jej plecia a čo najopatrnejšie opustil posteľ. Po rannej sprche sa presunul do kuchyne. Miloval letné rána. Postavil vodu na kávu a kým zovrela, otvoril okno dokorán. Hlboký nádych, slastný výdych. Slnko sa lenivo štveralo na oblohu. Usmieval sa na slabé lúče a predstavoval si, ako do seba nasáva ich jemnú energiu. Čajník zapískal.  Nalial do šálky vriacu vodu. "Úžasná vôňa." Znovu hlboký nádych. Vrátil sa k oknu.

Bývali na sídlisku. Tak, ako väčšina sídlisk v ich štáte, aj to ich, malo málo zelene. Samé parkoviská, chodníky. Sem-tam malý park s detským ihriskom. Mali šťastie. Bývali na najvyššom poschodí a výhľad z kuchynského okna im poskytoval pohľad na vzdialené hory. Ilúzia oddelenosti od kamennej džungle pod nimi. 

Usmieval sa. Tinka, jeho žena, zdieľala s ním spoločné chvíle, už viac ako desať rokov. Z ich vzťahu sa nenarodil žiadny potomok. Päť rokov sa snažili, podstúpili rad, často aj nepríjemných vyšetrení, hlavne Tinka. Trpel spolu s ňou, keď plakala po nevydarenom umelom oplodnení. Po piatich rokoch dospeli k spoločnému rozhodnutiu, že to uzavrú. Veľa spolu cestovali. Nielen počas dovolenkového obdobia. Využívali predĺžené víkendy. 

Pred jeho vnútorným zrakom sa mu mihla jej tvár. Detsky úprimná, s láskavými modrými očami. Pozná ju už veľmi dlho a stále, keď ju vidí, sa jeho telom preleje slastný pocit. Usmieval sa. "Je možné byť zaľúbený do svojej ženy toľké roky?" Cítil v prstoch brnenie. Jeho telo znovu túžilo sa jej dotýkať.

"Dobré ránko." Drobná postava jeho ženy sa mu pritlačila na chrbát a jej detsky malé ruky ho objali okolo pása. Spokojne sa usmial a  zhlboka nadýchol energiu, ktorá sa okolo nich rozvibrovala.

"Dobré ránko." Pobozkal ju na čelo a ona mu vtlačila bozk na bradu. Nechcelo sa jej stavať sa na špičky. 

"Kávu, alebo najprv raňajky?" Počas víkendov, ich ranný rituál. Ona sedela za stolom a sledovala, ako jej pripravuje raňajky. Sem-tam na ňu žmurkol spoza kuchynského pultu. Vedela, že sa rád na ňu pozerá, keď ráno vstane a jej neupravené vlasy, si žijú svoj vlastný život na hlave. 

"Kam dnes vyrazíme?" 

"Som dnes akási lenivá. Počkaj, dám si sprchu a možno sa...." Práve sa postavila od stola a slastne naťahovala. Pristúpil k nej a zodvihol do náručia. Jej drobná postava sa strácala v tej jeho. "Pomôžem ti?" Zachichotala sa. 

Po spoločnej sprche, skončili napokon späť v posteli.

"Ešte trošku si poleňošme...." zapriadla, slastne unavená. Objal ju, pritiahol k sebe, položil bradu na vrchol jej hlavy a privrel oči.

--------

"Tinaaaa......" Nepríjemný krik ju vytrhol z krásneho sna. "Nie, ešte chvíľku.... prosííím...." Telo jej vibrovalo slastným vzrušením. Reálne cítila silu objatia. 

"Tinaaaaa...."

"Božééé, však nie som hluchá." Otvorila oči, vyťahovala nohy spod paplóna, obula papuče. Rukou prehrabala polodlhé vlasy a zamierila na toaletu.

V kúpeľni  sa zadívala do svojich modrých očí. "Chcem ísť do svojho sna." Rukou prechádzala po tvári, hladila si pokožku, naťahovala kožu okolo očí. Nebola spokojná s tým, čo vidí. Okolo kútikov úst, drobné vrásky. V odraze zrkadla, odrazu uvidela tvár svojho muža.

"Čo si si našla jebák, že sa tak kontroluješ?" Studená sprcha by nebola účinnejšia, ako jeho láskyplné slová. Neodpovedala mu. Nasilu sa pocitovo chcela vrátiť do sna, ale nešlo to. Z ničoho nič ju pochytila zlosť.

"To sa stále musíš chovať ako debil?" 

Vypleštil na ňu svoje "kapravé" oči a ústa vytvorili posmešné opačné U.

"Niekto sa dnes zobudil riťou napred." Odišiel a nechal ju samú so svojou zlosťou.

"Aaach..." Sadla si na roh vane a sťažka vzdychla. "Vitaj realita." 

Neskôr v kuchyni, keď im pripravovala raňajky, sa vrátila do svojho sna. Kradmo pozrela na manžela, ktorý sedel za stolom a čakajúc na raňajky, lúštil krížovku. Skúsila sa na neho pozrieť inak. "Páči sa mi ešte? Priťahuje ma ešte? Chcela by som ho teraz objať?" Opantaná energiou vzrušujúceho sna, ho na krátky okamih začala vnímať inak. Bol to vysoký chlap, pri ktorom sa vždy cítila ako malé dievčatko. Sen jej pripomenul, ako rada bola v jeho náručí. "Prečo to už nerobíme? Prečo žijeme vedľa seba ako spolubývajúci na internáte? Kam sa vytratila neha? Prečo sa už neobjímame?" 

Srdce sa jej zovrelo smútkom. "Aké to bolo krásne v tom sne...."

"Halóooo.... Tina....zaspala si postojačky?" Vrátila sa do reality. Stretli sa im pohľady. "Stalo sa ti niečo? Dnes si akási iná." Videla v jeho očiach skutočný záujem a na na krátky okamih sa usmiala.

"Áno....rozmýšľam, ako vlastne my dvaja žijeme."

"Je nejaký problém?"

"Ani neviem....."

Pri raňajkách mu rozpovedala svoj sen. Nezabudnúc na najmenší detail. Detaily preciťovala s veľkou intenzitou, jej slová boli nabité túžbou zažiť svoj sen v skutočnosti. Oči sa jej rozžiarili. Nevnímala svojho muža, bola tam len ona a jej sen. Ani nevedela ako, ocitla sa v manželovom náruči. Teraz nevedela, či sa jej to sníva, či je to naozaj skutočnosť. Už tak dávno nezažila tento pocit.

"Chýbaš mi už veľmi dlho, ale nevedela som, ako sa k tebe priblížiť."

___________________________________

Dnes som mala potrebu s vami zdieľať túto energiu.

Nebudem k príbehu veľa písať, ani ho rozoberať.

Ten, kto si má v ňom odkaz nájsť, si ho nájde. Ten, kto nebude chcieť, tak nie.

Neviem v akom vzťahu žijete, čo zažívate. Máme to rôzne a hlavne,  máme to tak, ako si to sami dovolíme a zariadime. 

Všetci podvedome túžime po dotykoch a láskyplných slovách. Často sa však uspokojíme, keď to nevieme dosiahnuť, že tak je to normálne, takto žije väčšina.

Jedno uvedomenie.

Väčšina, nie som ja. Sme síce všetci jedno, ALE  zároveň jedineční.  A tá jedinečnosť si môže dovoliť, svoju individualitu prežívať tak, ako sama po tom túži. To, že celé naše okolie žije "mŕtve" vzťahy, neznamená, že ten náš vzťah nemôže byť láskyplnejší. 

Najsmutnejšie je, že dvaja partneri, túžia po tom istom, ale nenaberú odvahu o tom hovoriť. Napokon spoločný život prežijú v zabehnutých zvykoch. Bez prejavenia vlastných snov. 

Prečo? Prečo si to nedovolíme? 

Iba keď sa úprimne, otvorene priznáme, ako by sme radi prežívali spoločný život, dokážeme zistiť, či náš partner netúži presne po tom istom. Nemému málokto rozumie.

Ak nebude s nami zdieľať rovnakú túžbu, tak sme dostali šancu niečo s tým urobiť, ak to naozaj chceme. Ak naozaj, ešte vo svojich životoch niečo chceme zažiť.

Vždy je to o nás.

Prajem nám všetkým,  prežívanie našich snov, čo najčastejšie v realite. 

Tie sny neprichádzajú náhodou , pretože nič nie je náhoda. 

A tak nech sa deje.