A čo ešte ? 5 (Vekový rozdiel)
zvuková verzia
"Ty kokso počula si o Kataríne?" Iveta sa nestihla ani vyzuť a zavesiť kabát a už vysypala otázku na Veroniku. Katarína bola ich spoločná spolužiačka ešte zo základnej školy. Bývala v ich bloku, v tom istom vchode ako Iveta. Veronika sa už v duchu zabávala, čo bombastického sa zase dozvie.
"Vyhrala v lotte?" Podpichovala Ivetu.
"Celá ulica o nej rozpráva. Ale to vieš, že sa rozviedla?" Ešte si overovala, ako veľmi jej priateľka ignoruje svoje okolie.
"Myslím, že si to v tom čase spomenula." Veronika si matne vybavovala, ako jej Iveta pred časom zvestovala škandalóznu správu. Vtedy bola "celá ulica" prekvapená, že Katarína opustila takého krásavca, takého úspešného podnikateľa. Podozrievali ju, že má tajného milenca, lebo si inak nevedeli vysvetliť, prečo sa rozvod vôbec konal. Katarína vždy vyzerala exoticky. Štíhla, stredne vysoká, s dlhými hustými čiernymi vlasmi a veľkými hnedými očami. Vždy bola upravená, starala sa o svoju postavu. Vtedajší manžel sa k nej vzhľadom veľmi hodil. Mali dvoch synov, ktorí gény krásy zdedili po svojich rodičoch. Skrátka, typ manželstva, ktoré je častým terčom závisti, ohováraní a hlavne pozornosti.
Tentokrát sa usadili v kuchyni, lebo Veronikin manžel na niečom pracoval v obývačke a nechceli ho rušiť.
"Fakt si nič nepočula?" Iveta vzrušene miešala lyžičkou kávu. Veronika jej s úsmevom naznačila, že nie. " Už pár dní ju stretávam, keď sa vraciam z práce domov, s nejakým chalanom. Najprv som si myslela, že je to jeden z jej synov, ale keď som dnes vošla s nimi spolu do výťahu, tak mi bolo hneď jasné, že to musí byť jej milenec." Veľavravne otvorila očí, dvihla obočie a prikývla hlavou. Veronika sa musela kontrolovať, aby sa nahlas nezasmiala nad smiešnou grimasou.
"Keď aj má milenca, čo je na tom také zvláštne? Rozvedená je, nikomu tým neubližuje." Veronika nevidela dôvod na nejakú senzáciu.
"Zase ma raz nepočúvaš. Však ti vravím, že som si myslela zo začiatku, že to je jej syn. Čo myslíš, koľko má asi rokov ten jej milenec?"
"Ok, tak idem počítať. My máme štyridsať, jej synovia asi dvadsať, osemnásť."
"Noooo ... dochádza ti to? Nabalila si také kuriatko! Normálne sa mi rozum zastavuje! Však to je pedofília!" Ivetka zdvihla rozhorčením hlas. "Keď si predstavím, že by mi Miško domov doniesol ženskú v mojom veku, asi by som s ňou rovno vyrazila dvere." Striaslo ju hnusom.
"Možno ten Katarínim milenec len tak mlado vyzerá. Možno má oveľa viac ako dvadsať." Zastávala sa bývalej spolužiačky Veronika.
"Aj keby mal dvadsaťpäť, alebo niečo pod tridsať, je to aj tak choré." Argumentovala Iveta ďalej.
"Čo presne je na tom choré?"
"No presne ten vekový rozdiel! Však by mu mohla byť matkou! A vôbec, je to smiešne!"
"Povedzme, že je medzi nimi pätnásťročný rozdiel. Katarína na svoj vek určite nevyzerá, v pohode by som jej povedala, že má aj o desať rokov menej. Je stále mladá, prečo by si nemohla užívať s človekom, ktorý ju má rád. Ak je aj on bez záväzkov, tak o čo tu ide?" Veronika v tom úprimne nevidela žiadny problém.
"Celá ulica vie, kto je a koľko má rokov. Že má dospelých synov, že je rozvedená. A teraz sa začala pretŕčať s takým uchom. No mne to pripadá choré.. teda nie len mne, ale určite každému normálnemu človeku." Zaklincovala nespochybniteľným argumentom.
"Tak asi som nenormálna. " Usmiala sa Veronika a posunula k Ivete misku so sušenými jablkami.
"Hej, to som si všimla." Iveta povedala s náznakom humoru v hlase. Chvíľu chrumkala jablká a zároveň preberala v hlave tému Katarína.
"Práve mi napadla moja suseda tu z poschodia. Ona žije s partnerom, ktorý je od nej asi o dvanásť rokov starší a nikto sa nad tým veľmi nepozastavuje. Apropo... ešte sa vrátim k tej tvojej pedofílii. Nie je to pomenovanie zneužívania neplnoletých?" Veronika čakala, že jej Iveta vychrstne misku so sušenými jablkami do tváre.
"Joooj... však vieš ako som to myslela. Ja keby som mala mať pomer s mužom vo veku môjho syna, asi by som sa pozvracala. A čo sa týka vekového rozdielu, ktorý si spomenula, tak to je úplne normálne. Je veľa takých manželstiev."
"Aké typické pre nás! To čo je zaužívané a bežné, aj keď to môže byť v niektorej oblasti pre jednotlivca nepríjemné, tak to berieme ako samozrejmosť. Vôbec nám ani nenapadne to spochybňovať, či to náhodou už nie je prežitok, či sa to nemôže inak alebo lepšie. Napríklad to, že deti musia počúvať svojich rodičov, majú ich rešpektovať. To je tiež podľa mňa prežitok. Ja zastávam názor, že medzi rodičmi a deťmi má byť rozumný dialóg. Ale to som len uviedla ako ukážku, ako veríme veciam, ktoré sa tradujú a uctievajú roky. Rovnako je to aj s manželstvom. Prečo je jeden typ vekového rozdielu akceptovaný a ten druhý nie? Prečo? Vieš mi to nejako vysvetliť, aby som uznala, že to má opodstatnenie, alebo nejakú logiku?"
Iveta hľadala v hlave argumenty.
"Teraz presne ti neviem povedať nič také, čo by teba presvedčilo. Ale už len keď to precítim, tak je mi z toho zle."
"Presne. Ty to precítiš a tebe je z toho zle. Ale to je tvoj problém. Tvoje nastavenie. Preto máš aj svojho manžela od seba staršieho, lebo presne takto ti to vyhovuje a je to v poriadku. Katarína mala prvého manžela tiež staršieho o pár rokov. To bolo akceptovateľné. Po jej rozvode sa stretla s týmto chlapcom a dali sa dokopy. Obom to zrejme vyhovuje. Fakt v tom nevidím nič zvláštne. Zaľúbenosť nemá nič spoločné s racionálnym premýšľaním. To nevieš ovládať. To sa ti len prihodí a vieš to iba kontrolovať a potláčať, keď to tvoj skvelý mozog, ego vyhodnotí, že je to "nevhodné". Ak sú veci amorálne, tak súhlasím, ale znovu len čiastočne, že v takomto prípade sa je potrebné obzrieť, či naším konaním vedome neubližujeme. A toto ubližovanie, to je zase na ďalšiu tému, takže už nebudem zachádzať do väčších detailov. Vrátim sa ku Kataríne. To, že si našla mladšieho milenca, jej len odsúhlasujem. Vďaka nemu sa jej vráti energia do života a chuť žiť. My nevieme, čo bolo dôvodom jej rozvodu. Ale rozvodom sa život predsa nekončí. Prečo by sa mala teraz chovať ako stará panna, ktorá bude sedieť zabudnutá doma v kúte a prestane žiť? Jaj jej zo srdca prajem, aby si užívala a tešila sa. Vlastne ju aj obdivujem, že sa takto, pred takýmito konzervatívcami, objavila na verejnosti s priateľom." zdôraznila slovo "konzervatívcami" a videla, že Iveta tento tichý odkaz zachytila.
"Darmo ma podpichuješ. Neviem sa striasť pocitu, že je to choré. Mladý si pár mesiacov užije a pošle ju neskôr do zadku, lebo si nájde mladú." Doložila tvrdú "životnú pravdu".
"Kto kedy čo garantoval v súvislosti s láskou? Si fakt myslíš, že keď dodržíš všetky "správne" veci a postupy, že ti to napokon zaručí šťastný život až do smrti?"
"Jasné že nie..." Iveta ostala zamyslená a ruky jej podvedome siahli po ďalšom sušenom jablku.
"Chápeš? Aj keď neviem ako, budeš dodržiavať všetko, čo by sa malo, čo by sa patrilo, aj tak nevieš ako to skončí. A čo ak, práve Katarína natrafila na človeka, s ktorým svoj život dožije? Taká možnosť tu vždy existuje. Alebo nie. Večná životná lotéria."
_______________________________________https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/a-o-e-te-5-vekovy-rozdiel-m4a?si=29e707f9455a44d9b4c151628bf9fa65
Ako to máte vy? Ste rovnako ako Iveta odporcom veľkých vekových rozdielov, kde práve žena je tá výrazne staršia? A viete si aj zdôvodniť prečo? Čo konkrétne vám na tom vadí?
Ako bolo v príbehu spomenuté, je to len desaťročia uznávaná dogma.
Najvypuklejšie sa podobné "kauzy" riešia na obrazovkách televízorov. Známe celebrity sú terčom negatívnych reakcií a komentárov. Možno, keby najväčším lákadlom pre divákov boli krásne, láskavé príbehy, tak by sa na podobnú tému pozreli redaktori inak. Ale keďže najviac k obrazovkám priťahuje ľudí ohováranie, škandály a tragédie, tak sa v nás posilňuje všeobecné vedomie, že tieto rozdiely sú minimálne nevhodné až "choré". A už sa za tým hľadajú samozrejme motívy. Napríklad, mladý muž chce staršiu ženu finančne zneužiť, využiť jej vplyv, aby sa sám stal slávnym, alebo vplyvným.
My diváci sme nadšení, že vidíme v ich vzťahu všetku neúprimnosť, faloš, manipuláciu. Drvivá väčšina z nás súhlasne prikyvuje, "spravodlivo" sa rozhorčuje a možno ani na sekundu ich nenapadne, že by v tom mohla byť aj láska. Tak "zdegenerovaný" citový život žijeme.
Dopracovali sme sa už do takého stavu, že podvedome si ani nedovolíme uveriť v naše city a tvrdo ich potlačíme. Možno preto, aby sme neboli na smiech, možno preto, že neveríme, že ten druhý to s nami myslí úprimne, možno preto, aby sme neboli využitý. Preberáme vždy tie negatíva. Dávame im energiu, posilňujeme svoje obavy a tak si ich pomaly aj pritiahneme.
A je to tak jednoduché. Stačí lásku len precítiť, otvoriť sa jej a šíriť ju ďalej. Lebo ide vždy o naše pocity, ktoré s tým súvisia. Láska nepozná hranice ani iné obmedzenia. Láska neubližuje, to len my sme to prekrútili a dokonca povieme, že niektorý "typ" lásky môže druhého raniť. To je znovu hlúposť. Láska len je a vždy je krásna a vysokovibračná.
Vrátim sa k vekovému rozdielu, opísanému v príbehu. Iveta, svoje názory môže mať načítané so sledovania správ, relácií v rôznych médiách a uverila, že práve to jej zmýšľanie je správne a samozrejme veľa ľudí ju v tom utvrdí. Možno po rozhovore s Veronikou zapne na chvíľu svoj vlastný rozum a na základe počutého začne spochybňovať svoje striktné názory.
Nič nie je jednoznačne správne, alebo nesprávne. Všetko má viacej vysvetlení a viac uhlov náhľadu. Prajem nám, aby sme mali stále srdcia a oči otvorené viacerým alternatívam. Nebuďme väzňami dogiem, ktorým nás vystavuje kolektívne vedomie. Pri posudzovaní iných sa najprv zamyslime, čo zlé ten druhý robí, ako nám to škodí, ako nás to obmedzuje. Ak nič z toho, čo sme sa práve chystali odsúdiť a ohovoriť nám nijako neubližuje, tak to príjmime ako možnosť, ktorú si tá druhá strana zvolila. A my to len akceptujme.
A tak nech sa deje.
Komentáre
Zverejnenie komentára