A čo ešte? 4 (Vianoce)
zvuková nahrávka
Priateľky sedeli znovu raz u Veroniky v obývačke a vychutnávali si domáci karamelový likér. Sobota podvečer, čas, kedy sa pravidelne stretávali. Bývali v jednom bloku, ale v rôznych vchodoch. Dva týždne pred vianočnými sviatkami sa už byty začali vyzdobovať vianočnými dekoráciami. V ovzduší bolo cítiť vôňu vianočných perníkov, na stoloch svietili zapálené adventné sviečky. Popíjanie karamelového likéru dotváralo pohodovú atmosféru.
Iveta sa zadívala do plameňa sviečky a sťažka si vzdychla.
" No tak hovor, čo ti zase kvári mozog?" Veronika sa usmiala a čakala, aké trápenie z nej vylezie.
"Milujem Vianoce, ale pravdu povediac, nenávidím ten zhon pred tým. Pri štedrovečernom stole potom vyzerám ako zmoknutá kura a pravidelne po rozdaní darčekov zaspím ako podťatá. "
"Aký zhon?"
"Jasné, akú inú otázku by som aj mohla od teba dostať!" Vyčítavo zatiahla. "Čo, ty žiješ na inej planéte?"
"Nie, nežijem. Ale ja žiadny zhon nemávam." Podpichla ju.
"Mi nerozprávaj. Však vidím, ako to tu máš už pekne pripravené. Určite si makala, luxovala..."
"Upratovala som bežne, ako vždy. Nič mimoriadne." Veronika sa obzrela po izbe.
Iveta sa na chvíľu zahrala na svoju svokru. Sliedila pohľadom po poličkách, skrinkách, záclone, vankúšoch na gauči.
"No načo si prišla?" Veronika ju nabádala, aby povedala nahlas, k akému výsledku dospela.
"Tak... vyzerá, akoby si už generálku mala za sebou."
"Ohľadom tých tvojich "generálok". Už minule sme sa bavili o tom, že všetci žijeme počas roka v akomsi prostredí, ktoré nie je ani špinavé, ani brutálne v neporiadku. Ten poriadok, si pravidelne udržujeme. Samotné Vianoce, nebudú o nič krajšie, ani škaredšie, keď tú generálku vynecháme. Logickejšie, je upratovať po Vianociach, keď napríklad likvidujeme stromček a narobí sa kopec neporiadku z ihličia. Vyperieme záclony, aby sa zbavili dymu zo sviečok. Toto mi dáva logiku. Ale odsúdiť sa na dve veľké upratovania, kvôli jednej udalosti... Skrátka, ja si také násilie nerobím." Usmievala sa na Ivetu a dopila likér.
"Ale však to všetci tak robia. Traduje sa to už roky, aj naši rodičia to tak robili. A toto mi pripomína tú atmosféru Vianoc. Upratovať, piecť, behať po nákupoch a zháňať darčeky." V očiach jej svietili ohníčky spomienok. Zasnívala sa.
"Keď si taká rozcitlivená, tak prečo sa sťažuješ na únavu, že ťa to ubíja, že ten zhon dokonca nenávidíš?"
"No lebo som po tých výkonoch unavená. A tie posledné dni, keď budú v obchodoch tisíce ľudí, všade tlačenice a dlhé rady pri pokladniach. Mi nechceš povedať, že teba sa z toho nič netýka." Iveta si myslela, že Veroniku touto otázkou donúti vyjsť s "farbou" von. Donúti ju priznať sa, že napokon aj ona je zo sviatkov unavená.
"Vieš Ivetka, ja sa mám veľmi rada a mám veľmi rada Vianoce. Ja si ich od začiatku až dokonca užívam. Upratovaniu venujem toľko isto pozornosti, ako ktorýkoľvek iný deň. Nákupy si neodkladám na posledný týždeň a už vôbec nie na posledný deň. Darčeky sú v našej rodine viac symbolické, a tak ich nákup nie je problém urobiť aj mesiac, dva dopredu. "
"Chceš mi povedať, že nepečieš? A čo Štedrý deň, keď ja sa od skorého rána nezastavím a vyváram na večeru." Ďalší pokus priateľku nachytať a dokázať jej, aké je to únavné.
"Pečiem, ale len tak dva koláče, ktoré urobím deň, dva pred Vianocami. Viac ich nepotrebujeme. Aj tak ich po návšteve rodičov a svokrovcov máme plno, však aj ty mi stále donesieš. Ledva ich všetky pojeme. A samotné jedlo chystané na Vianoce nejako zvlášť nepreháňame. Prišla som na takú vec, že mne sa ti ten môj žalúdok v tomto období akosi vôbec nezväčší, že stále zjem, no možno trošku viac, ako zvyčajne. Preto nevidím dôvod vyvárať ako zmyslov zbavená a potom to vyhodiť. My ani nenakupujeme viac, ako v bežné víkendy. Stále neviem pochopiť, keď vidím tie obrovské nákupy v obchoďákoch. Čo tí ľudia s tým urobia? Ovocia naprataného ako pre regiment detí. Síce, možno kupujú pre nejaké detské domovy, to by mi dávalo zmysel. Ja keby som nakúpila toľko ovocia, čo ani za celý rok nedokážeme pojesť, tak by som to znovu len vyhodila. Ako som vravela, mám sa rada, mám rada peniaze a preto s nimi neplytvám. Obchody sú zavreté len tri dni a po troch dňoch si môžem ísť kúpiť čerstvé potraviny. A dokonca aj z toho mála, čo nakúpime nám stále ostane, takže nie je potrebné niekedy aj týždeň ísť do obchodu."
"Týždeň?!" Neverila Iveta. "Tak mi bez čerstvých rožkov a chleba dlho nevydržíme."
"Viem, že to nerada počuješ, ale my si pečivo dávame do mrazničky, aby sme zbytočne nevyhadzovali a vyberáme len toľko, koľko práve potrebujeme zjesť."
"Tak to by môj muž ani deti nechceli." Posťažovala si. Veronika vedela, že ani ona nesúhlasí s jej systémom zamrazovania.
Naliala im po ďalšom poháriku a ponúkla Ivetu.
_____________________________________________
A vy to máte ako?
Dodržiavate zvyklosti ako Iveta? Alebo si dovolíte vložiť trošku inovácie do tradičného priebehu príprav na vianočné sviatky?
Dlhé roky som pracovala v potravinách a videla som, aké šialenstvá sa diali pred každými sviatkami v obchode. Najhoršie to bolo vždy práve pred Vianocami. Hovorí sa, že ľudia nemajú peniaze. Ani sa nečudujem. Rokmi človek spoznal zákazníkov a evidoval ich nákupy, aj keby nechcel. Jedna rodina, dokázala otočiť nákupný vozík pred Vianocami, v rámci jedného týždňa aj trikrát a nikdy to neboli malé, doplňujúce, nákupy, ale vážne obrovské. Samozrejme, nie je ma nič do nikoho. Nech si každý robí so svojimi peniazmi a zvyklosťami čo chce. Všetko by bolo v poriadku, keby mali z toho ľudia dobré pocity.
Iveta si pamätá nádhernú atmosféru Vianoc z detstva. Cíti to vzrušenie a mágiu tohto obdobia, ktoré zažívala ako dieťa. Teraz, ako dospelá, ako organizátorka magického obdobia, musí do toho vložiť vlastnú energiu. V snahe skopírovať všetko do detailu, aby všetko bolo nádherné, voňavé, chutné, žiarivé, dokonalé, ako v detstve, robí ako otrok, vyšťaví sa, unaví, doslova zderie. Vrchol Štedrovečerného diania, napokon únavou prespí.
Naháňaním sa za dokonalosťou tejto chvíle, kdesi pozabudla, že sú to hlavne sviatky pokoja, lásky a rodiny.
Možno po rozhovore s Veronikou si dovolí z niektorých "musí" vecí poľaviť. Možno si v rámci generálky pár vecí odloží na povianočné upratovanie. Možno si dá v potravinách do košíka o pár potravín menej. Možno...
Do Vianoc už veľa času nechýba, od budúceho víkendu sa začína advent. Adventný svietnik, je prvá vianočná výzdoba v našom dome. Postupne, každý týždeň nejaká maličkosť pribudne. V našej rodine, už roky zdobíme vianočný stromček aj týždeň, dva dopredu. Počas môjho pracovného života, kedy som na Vianoce bola vždy v práci, mi bolo ľúto, že som si atmosféru užívala tak krátko. Tak som to jednoducho zmenila a rozsvietený stromček si užívala aj dva týždne dopredu. Milujem izbu osvetlenú drobnými žiarovkami, Pre mňa je toto mágia a vždy prežívam príjemné pocity.
Je úplne jedno, kto si čo o mojich zmenách myslí. Dôležitá som ja a moja radosť a šťastie z prežívanej skutočnosti.
Prajem nám, aby sme sa mali radi v každej sekunde nášho života a prispôsobovali si situácie tak, aby sme to šťastie prežívali čo najčastejšie a najdlhšie. Dovoľme si zabudnúť, ako to robia všetci. Lebo my nie sme VŠETCI. My nedokážeme prežívať ich emócie. Len tie svoje. Aj samotné prípravy na toto krásne obdobie si spríjemnime. Robme len to, čo nás vo finále teší. Keď už sa máme, ako Iveta, sťažovať, že nenávidíme ten zhon, tak niečo nie je celkom v poriadku.
Mám priateľky, ktoré sú úžasné kuchárky, poriadkumilovné ženušky a pre nich vyváranie, upratovanie je droga. Nevravím, že nie sú napokon unavené, ale nikdy som ich nepočula nadávať, sťažovať si. Ony fakt toto obdobie prežívajú šťastne. A tak je to správne.
Nech už patríme do ktorejkoľvek skupiny, prajem nám, aby sme si prípravy užili a vkladali do nich len toľko energie, aby sme na koniec boli schopní, to čaro Vianoc nasávať plnými dúškami.
A tak nech sa deje.
Komentáre
Zverejnenie komentára