Zmeniť vieš len seba (príbeh)

... Ako si dovolí mi niečo také povedať! - Rozhorčene sa sťažovala svojej priateľke. Práve s ňou hovorila o svojom manželovi, ktorý ju neustále rozčuľoval kontrolovaním a riadením jej života. Situáciu, ktorú rozoberala, sa udiala počas víkendu na ich chalupe. Doobedu ako vždy mala kopec práce so záhradkou, varila obed a už sa tešila, že hneď po obede vybehne do lesa na krátku prechádzku, trochu sa nadýchať čerstvého vzduchu. Manžel bol neustále zamotaný nejakými prácami okolo chalupy, stále niečo vymýšľal, vylepšoval. Ako si naplánovala, tak aj urobila. Vyžívala sa počas prechádzky tichom, krásnym jesenným sfarbením listov, šumom lesa. Vyšľapala na vrchol strmej lúky, sadla na kameň. Nádherný výhľad na okolité kopce a oblohu napĺňali jej dušu pokojom. Sedela možno pár minút, keď jej zazvonil telefón.

... No kde si! - Už podľa tónu vedela, že je naštvaný.

... Som na lúke.

... To mi ani nepovieš kam ideš, len si tak zmizneš! 

... Ale však si vedel, že po obede sa chcem trošku poprechádzať.

... To je teraz jedno. Prišla návšteva a ja nemám čas sa im venovať. Okamžite príď naspäť.

... Aká návšteva? Ja o ničom neviem. - Snažila sa spomenúť, či sa niekto prisľúbil prísť.

... No však Jano so ženou a deťmi. - Povedal to so samozrejmosťou, akoby títo ľudia k ním chodili pravidelne a nie je nič zvláštne na tom, že sa teraz objavili. 

... Nerozumiem, ty si ich pozval? 

... Preboha, prestaň teraz riešiť hlúposti, poď dole a venuj sa im, vravím ti, že ja nemám čas. - Začal hovoriť rýchlejšie, neklamný znak toho, že už stráca trpezlivosť.

... Len teraz som tu vyšla.- Vedela, že čo hovorí, je úplne zbytočné, že ju vôbec nebude počúvať.

... Neviem prečo si sa nešla prejsť doobedu! - Povedal úplne nelogicky, čo ju privádzalo do zúfalstva.

... Však som mala kopec roboty.... - Bolo jej do plaču. Nechcela ísť hneď dole, ale vedela, že keď ho neposlúchne, bude sa s ňou hádať, vynadá jej. Nemala už energiu stále počúvať tie jeho nepríjemné reči a útoky na jej neschopnosť.

... Je tu návšteva, tak sa poď o nich postarať. - Zložil. 

Ostala sedieť na kameni. Jedna jej časť chcela ostať a urobiť mu natruc a tá druhá, ktorá túžila po pokoji v rodine už kráčala dole lúkou ku chalupe. A bolo to tak vždy. Vždy sa prispôsobovala, vždy urobila všetko aby bol pokoj v rodine. Radšej sa nehádala, lebo si bola vedomá, že nemá silu s ním neustále bojovať.

... Takže si napokon šla späť, samozrejme. - Priateľka sarkasticky zrekapitulovala. 

... No... hej.... nechcela som ho dráždiť. - Pozrela na priateľku, čo na tom vlastne nerozumie.

... Tá návšteva k vám prišla náhodou? Bez ohlásenia? 

... Neskôr som sa dozvedela, že im cez týždeň v robote povedal, aby  sa stavili. Asi na to zabudol a preto mi o tom nič nepovedal. - Jej nastavenie ju vždy viedlo k ospravedlňovaniu činov jej manžela.

... Aký  si mala pocit, keď ti zavolal a prikázal sa vrátiť? - Priateľka vedela odpoveď, len ju chcela priviesť k tomu, aby si to sama uvedomila.

... Aký, aký! No jasne, že som bola naštvaná!

... Prečo si bola naštvaná?

... Bože tie tvoje otázky! ..... Lebo som nemohla ostať a robiť to, čo som práve chcela.

... Prečo si nemohla? - Priateľka sa usmievala popod "fúzy", vedela, že ju vytáča do nepríčetna. Po otázke sa na ňu neveriaco pozrela.

... Však keby som ho nepočúvla....

... Čo by sa stalo? - Rýpala ďalej.

... Presťaň! Ako sa môže takto chovať jeden manžel ! Ako môže byť vždy taký netolerantný!? Sebecký! Neviem už pri ňom dýchať! - Slzy mala na krajíčku.

... A prečo by nemohol ? 

Zdvihla oči k priateľke a neverila, že jej položila túto otázku.

... Počkaj, ty si teraz na ktorej strane? Nemala by si byť na mojej?

... Ja nie som na žiadnej strane, ja ti len pomáham zistiť, ako to máš. A možno ti vysvetliť, že všetci sme zodpovední za seba. Všetci môžeme hovoriť čo chceme, rozhodovať sa ako chceme. Keď tvoj manžel hovorí a koná tak, ako si mi to už neraz opísala, je to jeho spôsob života, prejavovania sa. S tým nič neurobíš, nedokážeš to v ňom hádkami, ani ničím iným zmeniť. On je so svojim životom spokojný má úžasnú manželku, ktorá vždy ochotne urobí, čo on potrebuje . - Neodpustila si sarkastický podtón. 

... Ale prečo si neuvedomuje, že mi tým ubližuje? Že mi nedáva žiadnu slobodu? 

... On si nič uvedomovať nemusí, prečo aj? Ako vravím, on je so svojim životom spokojný. To ty máš problém! Ty si z toho nervózna, nešťastná. Chápeš? Je to TVOJ problém. On ti prišiel do života a do vzťahu nie náhodou. On je pre teba učiteľom, ktorý ťa takýmto nepríjemným spôsobom dokopáva k tomu, aby si konečne začala riešiť to, čo ti vadí. To v čom cítiš neslobodu. Vždy je to len o nás. Rozumieš, čo chcem tým povedať? 

... Mal by si uvedomiť ... - trucovite zošpúlila pery.

... STOP! Nič si nepotrebuje uvedomiť ! Možno to poviem tak laicky, ale predstav si, že jeho poslaním v tomto živote, je zahrať ti rolu tyrana, sebeckého partnera, manipulátora, ktorý ťa má konečne zobudiť! Pomáha ti, tak správne sa nasrať a niečo s tým konečne robiť! Keď si to takto uvedomíme, tak on sa nepotrebuje meniť, lebo nemá tú potrebu, jemu vyhovuje situácia taká aká je. Rozumieš čo tým chcem povedať?

... Hm... 

... Nechaj si to prejsť hlavou a zabudni na hodnotenie jeho rečí. Hľadaj spôsoby, ako  žiť v tomto vzťahu príjemnejšie. Môžeš sa napokon rozhodnúť, že ostane všetko tak ako doposiaľ, lebo sa budeš naďalej báť postaviť sa mu. Ale potom to príjmi! Nebojuj s tým! Ži šťastne, nájdi v tom radosť! ...

... Ako mám nájsť radosť v niečom  čo ma znervózňuje? - Vykríkla pohoršene a zároveň nešťastne.

... No ja neviem, je to tvoj život a ty to takto chceš.... - Znovu si vyskúšala zabodnúť šípy hlbšie.

... Nechcem! 

... Ok... a čo teda s tým?

💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢

Je úplne bežné, že sa sťažujeme na svoje okolie, dávame im za vinu, ako sa nám zle darí, že to ONI nám to spôsobujú. 

Nepríjemná správa je, že je to veľký omyl. Za všetko, čo sa nám deje sme zodpovední my, sami. 

Manželka z príbehu, sa roky cíti nešťastne, vie čo jej vadí a čo nechce, ale zvolila taktiku obviňovať svojho manžela, že to on je všetkému na vine, lebo si dovoľuje, lebo s ňou manipuluje, lebo jej neposkytuje dostatočnú slobodu.  Je to určite pohodlnejšie. 

Priateľka sa ju snažila dostať do úplne iného obrazu, ako ho doposiaľ vnímala ona. Lebo keď si uvedomíme, že všetci si tu "niečo" navzájom hrajeme,  a jediným cieľom  je, dostať sa do dobrých pocitov, cez uvedomenie si vlastnej hodnoty.

Ako bolo v príbehu spomenuté, jej manžel nepotrebuje "duchovne" rásť, lebo ho to ani nezaujíma, ani dokonca nenapadne. A tak je to v poriadku. Možno naozaj jeho "životným poslaním", bolo pomôcť jeho manželke "narásť". Nehovorím o zmysle života - žiť spokojný a radostný život, lebo to on žije, ten si úplne v pohode napĺňa.

O dohode dúší si môžete prečítať tu:

https://www.odkazsovy.sk/2021/08/zamyslenie-dohody-dusi.html

Skúsme pracovať na sebe, ak nám niečo veľmi vadí a trápime sa. Lebo vždy je to len o nás a našich reakciách. Situácie len sú a len mi im priliepame emócie na základe toho, ako to v sebe máme. Jedného "vytočí" taká vec, čo pre druhého je úplne zanedbateľná "hlúposť". A  pri tom je to tá istá situácia.

Chápete?

(Vždy je alternatíva s tým nič nerobiť, ale potom to aspoň príjmime, aby sme s tým vedeli v pokoji žiť a netrápili sa. Len prijať...ok... tak to je. Rozhodujeme sa vždy sami za seba a rešpektujme svoje rozhodnutie, nevyčítajme si žiadne rozhodnutie, ku ktorému sme dospeli. Oni nie sú nemenné, zmeniť sa dajú kedykoľvek.)

Verím, že príbeh vám dokázal uchopiť, ako to s našimi "nepriateľmi" máme, že paradoxne sú to bytosti, ktoré nás milujú a ťahajú dopredu.

👫👫👫👫👫👫👫👫👫👫