A dnes je TEN deň 2. (príbeh)
zvuková verzia
No poviem vám, zažila som zaujímavých 24 hodín.
Od momentu uverejnenia článku na blogu (niečo po desiatej doobedu), sa moje ego doslova zbesnelo a ešte vyzvalo do "boja" aj moje telo. Mala som v pláne fungovať, akoby sa nič nedialo. Teda som si ľahla a pozerala seriály na internete. Pri fajčení som vždy veľa pila, pretože dym ma vysušoval a tak fajčenie mi vždy zabezpečilo dokonalý pitný režim. Ani nie po hodine, som začala byť strašne smädná a hladná zároveň. Ok, zbehla som do kuchyne, urobila si čaj a rozhodla urobiť si ovsené vločky s ovocím a medom. "No... už to začína. Ovsená kaša! Kalorická bomba! " Odbila som posmech v hlave s odôvodnením, že som ešte dnes nejedla a možno už ani nebudem. Vypila som skoro pol litra čaju a pustila sa do vločiek.
Sústredila som sa na jedenie a ďakovala každému jednému sústu, že je prospešné pre moje telo. Doslova som vytláčala ego z hlavy, nech ja riadim, čo budem riešiť.A parchant jeden, stačilo pár stotín sekundy, a už sa mi do tej hlavy nanominoval. "Pozri ako je pekne vonku. Teraz by si sedela na slniečku, slastne poťahovala z cigaretky...." Dobrý pokus. Usmiala som sa. Poumývala som riady, zobrala čaj na poschodie, aby ma znovu telo nepreháňalo kvôli smädu.
Až do večera som sa cítila veľmi zvláštne. Vôbec som sa nevedela sústrediť na seriál, tak som ho vypla a pozerala, čo sa deje na facebooku. Písali mi priateľky, že mi držia prsty, nech vytrvám, že ma obdivujú. Jasné, ego sa naparovalo, akoby to bola jeho zásluha, že som s tým skončila. V momente, keď som jednej odpovedala štýlom .... fajčenie už zhltla história .... okamžite som si uvedomila, že sa naparujem ako kohút pred frajerkami na dvore. A v tej chvíli, by som tie slová najradšej vzala späť.
Ani facebook ma už nebavil, tak som si zapla hry na mobile, ale to som nemala robiť. Prestala som kontrolovať myšlienky a ego nelenilo. " Nemáš chuť na cigu? Teraz by si mala už piť tretiu kávu, necítiš ako ťa začína bolieť hlava?" Už nejakú chvíľu som cítila miernu bolesť na temene hlavy, ale snažila som sa to predýchavať. Muž, keď videl, čo znovu vystrájam sa len zasmial . "Znovu extrémistka. To musíš naraz skončiť aj s kávou aj s cigaretami?"
Striedala som činnosti dosť rýchlo za sebou, pretože ma nič nebavilo príliš dlho. Popri bolesti hlavy, ma začali bolieť nohy, cítila som tlak na hrudi, kašeľ sa mi zhoršil. V jednom momente som mala pocit, že neviem poriadne nadýchnuť a pri hlbšom nádychu mi bolesť vystrelila od chrbta smerom dopredu ku srdcu. "Neviem, či tá abstinencia ti neurobí horšie ako keď si fajčila. Vieš, organizmus si musí postupne odvykať, nedá sa to len tak zo sekundy na sekundu..." Bolo po ôsmej hodine a hlava ma už bolela dosť nepríjemne. Nie som zvyknutá na tablety a keď už po nich siahnem, tak to musím byť v dosť zúfalej situácii. Teraz som v takej, ešte nebola. Oki, idem si urobiť kávu. Uznala som, že tú kávu som si ráno fakt mohla urobiť a teraz by som bola v pohode. V okamihu, keď som zacítila jej vôňu, som podľahla.
Vyšla som s kávou v ruke pred dom. Dedina úplne tichá, len sem - tam som začula zvuk lesného tvora. Obloha bola včera prenádherná. Jasná, milióny hviezd. Povedala som si, že keď budú vonku cigarety, tak si jednu dám. Boli a tak bolo rozhodnuté. Vychutnávala som si dvojboj cigareta - káva a ako mávnutím čarovného prútika, bolesť pomaly odišla. "Tak čo, ako sa cítiš? Však je ti lepšie? Alebo máš blbé pocity, že si sa vychvaľovala, že si prestala a teraz toto?" Nemilosrdné podpichovanie neprestávalo.
Zaľahla som hneď po vypití kávy a rovno aj zhasla. Vedela som, že najlepšie urobím, keď pôjdem spať a nebudem sa znásilňovať niečo robiť. Presne ako včera aj dnes som sa zobudila o 1:11. Pustila som si hudbu na mobile a snažila sa spať. Prevaľovala som sa až do pol ôsmej rána. Domáci miláčikovia sedeli na posteli aj vedľa nej a s výčitkami na mňa hľadeli, že čo sa stalo, že o takomto čase už boli vždy vypustení na dvor, najedení. "Ešte aj tie zvieratá nútiš trpieť." Neodpustilo si ego.
A od ôsmej rána to začalo. Najprv som sa vrhla na okná. Potom (ja mám strašne veľa somarín na okne) som začala každú jednu vecičku z okna umývať, pulírovať. Pohľad mi padol na poličku nad umývadlom, všetko som stiahla a znovu dôkladne čistila. Cestou do kúpeľne, som si všimla, že mačičky pošliapali vaňu, tak som ju začala drhnúť a už keď som drhla, pohľadom som zavadila na časť, kde máme vsadené umývadlo a pokračovala som tam. Manžel okolo desiatej vyliezol a čumí na mňa ako puk. "To ti tak chýba fajčenie, že musíš robiť generálny poriadok?" Neodpovedala som, lebo mi už dochádzali argumenty. Najprv ego, teraz manžel.
Jedna pravda je, že keď nefajčím, tak mám sakra veľa času. Veeeeľmi veľa času. Okolo jedenástej mi jemne ťukla bolesť do hlavy. Fajn, dnes nebudem čakať do večera, teraz si tu malinkú kávu dám. A dala som si ju aj s jednou cigaretou. A vôbec nie som zo seba sklamaná, ba práve naopak. Keď som si uvedomila, že za tých dvadsaťštyri hodín, by som už vyfajčila aj tri balíčky, a teraz len dva kúsky. A k tomu som upratala a prečistila kuchyňu a kúpeľňu. Dokonca som aj na dvore zazimovala kvietky, upratala neporiadok na terase.
Musím priznať, že keď som v minulosti prestala zo dňa na deň fajčiť, tak to bolo oveľa jednoduchšie, pretože som bola zamestnaná a tak som mohla celú svoju pozornosť venovať manuálnej práci. Doma je to trošku ťažšie, ale dám to určite aj teraz. A teraz necítim, že to hovorí moje ego. Už len to, že som sa rozhodla s vami zdieľať svojich prvých 24 hodín v pravde, ma robí šťastnou, že sa na nič nehrajem a mám rovnaké ľudské problémy, ako my všetci.
Teraz budem mať v prvom rade na pamäti, že sa moje telo zbaví nepríjemného kašľa, že peňaženka nebude míňať peniaze na veci, ktorých jediným zmyslom je byť vyfúknuté do vzduchu a že náš dom sa bude lesknúť od čistoty.
Prajem krásny deň a krásny víkend.
PS: Začínam nachádzať radosť v rozhovore so svojim provokačným egom.
Komentáre
Zverejnenie komentára