Dieťa ako poistka? (príbeh)

https://soundcloud.app.goo.gl/sPLFn  - zvuková verzia

Presne pred piatimi rokmi sa zoznámili na spoločnej dovolenke ich rodín. Hneď keď ju uvidel, vedel, že si ju musí získať. Veselá, na krátko ostrihaná bruneta, s dlhými nohami. Zahliadol ju z balkóna ich izby. S priateľmi hrala plážový volejbal. Nemohol od nej odtrhnúť zrak. Celý deň ju tajne sledoval, aby zistil kde je ubytovaná. Šťastena mu bola v ten deň naklonená. Práve vychádzala z budovy, kde bola ubytovaná, keď v jej sprievode zbadal bývalého spolužiaka zo strednej školy. Netrvalo dlho a začlenil sa do  kolektívu, ktorý ju obklopoval. Počas dovolenky jej dával jasne najavo svoje pocity. Hrdo odolávala. Pred návratom do vlasti si vymenili adresy, telefóny, maily a povedali si, že keď sa majú stretnúť tak sa stretnú. 

Bol milo prekvapený, keď iniciatívu prebrala ona. Stretávali sa takmer každý víkend. Ich stretnutia trvali presne tri mesiace, keď mu navrhla, aby sa zobrali. Nesúhlasil, ale zároveň navrhol, že by mohli  bývať spolu a keď im to bude klapať aj v bežnom živote, tak sa neskôr zoberú.

Pri rozhodnutí, kto opustí rodné mesto, napokon povolila ona. Pomohol jej nájsť prácu a tak boli obaja spokojní. Všetko im vychádzalo veľmi ľahko, takmer bez prekážok. Obaja boli vo vzťahu  veľmi.šťastní. Ani nie po roku začala jej mama vyťahovať tému manželstva a detí. Ona ju upokojovala , že sú obaja ešte mladí, že majú čas, že si ešte chcú užívať. 

... Nooo len počkaj! Dávaš mu priveľkú slobodu. Nemá doma žiadne povinnosti. Čím neskôr sa rozhodnete mať deti, tým menej sa mu bude chcieť  zmeniť tento komfort. Nezabudni!  Chlap môže mať deti kedy chce, ale ženy by nemali rodiť veľmi neskoro. - Veľavravne dvihla mama obočie a pokyvkávala hlavou.

... Mami, nechaj to na nás. Nie sme spolu ani rok a nemáme ešte ani tridsať. Nie je sa kde ponáhľať.

... Jááá som ťa varovala ! Potom mi nechoď domov s plačom ...

... Mami.... neboj sa, všetko bude v poriadku. -  Dcéra ju  náhlivo chlácholila , lebo počula, že sa jej partner práve vracia domov a nechcela, aby začul tému ich diskusie.

  

S mamou si telefonovali skoro každý deň a minimálne každý druhý do nej hučala o deťoch. Začala byť z toho fakt nervózna.

Po niekoľkých mesiacoch sa odvážila tému vytiahnuť pri spoločnej večeri.

... Čo by si povedal, keby sme mali babätko? - Vyčarila jemný úsmev, ktorým často upútala jeho zmyselnosť. Práve si vložil do úst mäso a prežúval.  Nepozrel na ňu hneď. Dal si načas, kým prehltne.

... Si tehotná? 

... Nie nie som. Ja sa ťa len pýtam. - Rýchlo vysvetlila a videla, že si viditeľne vydýchol. Dohoda medzi nimi bola jasná. O dieťati sa rozhodnú spoločne.

... Prečo si zmenila názor? Však len nedávno sme sa dohodli, že aspoň štyri - päť rokov si budeme užívať, niečo našporíme, lepšie sa spoznáme....

... Áno, áno, máš pravdu. Len som začala túžiť nebyť doma sama, keď chodíš tak často na tie služobky.

... Často? Keď v mesiaci idem maximálne tri-krát....- nerozumel, čím argumentuje.

... Hm... a môžeš o tom aspoň popremýšľať? - Prešla okolo stola a objala okolo krku. 

Prešlo niekoľko týždňov, keď sa pri nákupoch stretla so svojou spolužiačkou, ktorá tlačila pred sebou kočík a za ruku ťahala asi trojročné dievčatko.  Pozerajúc na krásny obraz a dôkaz materstva, začala rozumieť maminmu tlaku. Obraz tých troch ju sprevádzal po zvyšok dňa. Večer si obaja ľahli do postele zavčasu, aby si ešte niečo prečítali, alebo pozreli v mobile. Nevedela sa sústrediť na nič. Všuchla sa pod jeho paplón a začala ho zmyselne hladiť po tele.

... Hmmm.... to je príjemné... - rozkošnícky zahmkal, ale nezložil mobil z ruky. 

... Len príjemné? - začala ho bozkávať na pery. Zložil mobil z ruky a prudko ju pretočil na chrbát.

... Milujem tvoje nápady .... - náruživo ju bozkával. Po nejakej dobe, obaja slastne oddychovali, stúlení v náručí.

... Už si premýšľal? - Dovolila si vrátiť sa k téme, ktorú on už dávno neriešil. 

... O čom? ... Niečo dôležité? ... V polospánku mrmlal. Najradšej by už spal.

... To nemyslíš vážne! - Tak prudko sa posadila, až to s ním heglo.Spánok ho okamžite prešiel. A v tom okamihu mu došlo, na čo mierila.

... To stále riešime tému deti? - Neveriaco pretiahol slová.

... Ešte sme to nedoriešili.

... Ja som myslel, že na začiatku bola dohoda a ja nemám chuť ju ešte zmeniť. Však mi povedz, čo ti chýba? Keď budeme mať deti, už si toho toľko nebudeme môcť dovoliť, cestovať....

... Jasné... len na svoje pohodlie hľadíš! To, že som stále staršia.... 

Nečakane zvážnel.  Niečo v jej hlase zmenilo jeho náladu.

... Je mi fakt ľúto. Ale necítim sa na to, aby som bol teraz otcom.  - Hovoril pomaly a jeho slová mali veľmi zvláštnu energiu. Začali sa jej ježiť chlpy po tele.

... Viem, môžeš mi teraz argumentovať, že možno ma tento pocit neprejde ani po piatich rokoch. Máš pravdu, môže sa to stať. Preto... - pár krát prehltol - ... radšej to ukončme. - Pri poslednom slove jej hľadel uprene do očí. Chvíľu jej trvalo, kým vstrebala čo povedal. Nevedela nájsť silu niečo povedať.

... Popremýšľaj teraz ty. Nechcem, aby si kvôli mne trpela....- Vstal z postele a odišiel spať do obývačky.

Po tejto noci sa navzájom dohodli, že ostanú pri pôvodnej dohode a zdalo sa, že život ide ďalej. Obaja sa po niekoľkých dňoch upokojili. Možno, keby jej matka bola menej násilná, menej nástojčivá, možno, keby ona volila rozchod, možno by to všetko bolo skončilo úplne inak. Bez oznámenia, vysadila antikoncepciu a ani nie za pár mesiacov, zistila, že je tehotná. Bála sa mu to oznámiť a čakala, kým nebude v štvrtom mesiaci, aby ju nemohol donútiť ísť na potrat. Jej správu prijal úplne bez slov. Pár dní neprišiel domov a keď sa napokon vrátil, videla, že musel celý víkend piť. Pri príchode už nebol opitý, ale poznala ho dobre a vedela, že čo absolvoval. 

... Dúfam, že si už spokojná. - Bolo jediné, čo povedal, kým vošiel do spálne. Necítila sa dobre. Vedela, že ho podviedla a nanútila k tomu, čo nechcel.  Tajne však dúfala, že keď sa dieťa narodí, že sa úplne zmení.

Po jej pôrode a jej návrate z pôrodnice sa vzorne staral o ňu a ich syna. Bola neskonale šťastná a bola šťastná, že sa vtedy rozhodla oklamať ho. Zamestnaná starostlivosťou o dieťa si ani neuvedomila, že z ich vzťahu sa vytratila nežnosť, intímnosť. Všetko materiálne jej poskytol, pomoc nikdy neodoprel, ale po nejakom čase si uvedomila, že je ku nej odmeraný a v posteli nemá žiadnu snahu. Uvedomovala si svoj prehrešok, preto sa ešte viac snažila vo všetkom mu vyhovieť. Odozva však nebola žiadna. A tak bolo otázkou času, kedy mu začne vyčítať ako sa správa. Ich hádky boli takmer každodenné, už ani nevedeli prečo sa hádajú. Obojstranná frustrácia z nich urobila dvoch cudzincov. A medzi nimi ich syn, ktorý nevedel, čo také zlé urobil, že sa jeho rodičia vždy hádajú. Nemohol ich nepočuť, však steny v bytovkách sú tenké. Často plakal do vankúša, srdiečko mu splašene búchalo. Začal sa strhávať na každé zvýšenie hlasu a hoci už plienku pol roka nepotreboval, znovu mu ju mama musela na noc dávať.

... Si si istý, že toto presne chceš? - Zúfalo mu visela na ramene a nehodlala ho pustiť.

... Áno toto presne chcem. Už ma tu nič nedrží. Necítim k tebe nič. Nemáme nič spoločné.... - snažil sa odtrhnúť jej ruky zo seba.

... Nič spoločné?!?!? A tvoj syn je nič? - slzy sa jej rinuli z očí. Nezmyselnosť jeho tvrdenia ju bodala do srdca. 

... Môj syn? Čo je s ním? Ja sa vzdávam teba a nie môjho syna. - Konečne sa zbavil aspoň jednej ruky.

Nenávistne si hľadeli do očí.

💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢

Príbeh je síce vymyslený, ale nemyslím si, že "zápletka" je tak veľmi vzdialená príbehom zo života. 

Manželstvo, alebo partnerstvo by malo byť vždy vecou dvoch a nie celého príbuzenstva. Vo vzťahu by sme mali fungovať až vtedy, keď sme obaja dospeli. Keď si obaja uvedomujeme, že tvoríme základ novej rodiny (a predpokladám, že všetci snívame o zdravých vzťahoch), v ktorej sú najdôležitejšie jasne stanovené hodnoty, vzájomná úcta, tolerancia, schopnosť o všetkom otvorene hovoriť. Jedinci, ktorí nie sú schopní "vyliezť" spod prikrývky bývalých rodín, nech radšej v nej ostanú. 

V príbehu je úplne jasné, že partnerka nedokázala odolať nátlaku svojej matky a jej tlak pretavila do odvahy konať podvodne. Naivne si mysliac, že sa jej to prepečie, keď dieťa príde na svet. A toto je (podľa mňa) najväčšie zlo, čo môžeme svojmu dieťaťu urobiť. Mohlo to pokojne dopadnúť aj tak, ako si to  partnerka vysnívala, ale bolo tam obrovské riziko (ktoré vedome podstúpila a následne musí za neho niesť následky - len je veľká škoda, že tie následky zároveň musí niesť aj ich dieťa). Nekonať čestne, nežiť v pravde má vždy za následok výsledok, ktorý naše životy zbytočne komplikuje.

Ak by bola prijala návrh partnera na rozchod, mohla zastaviť ďalšiu reťaz ťažkostí, na ktoré si "zarobila". Príbeh mohol pokračovať aj tým, že by sa po čase k sebe mohli vrátiť (a ani to nemuselo trvať dlho), keď obaja budú mať rovnaký názor na rodičovstvo a potom by ich rodina nemusela "vyrobiť" ďalšiu nešťastnú bytosť, ktorá sa možno aj v dospelosti bude musieť pasovať so zážitkami z ranného detstva.  Alebo si mohla nájsť partnera, ktorý by deti chcel hneď. Vždy je schodné riešenie.

Dieťa ako poistka nikdy nebude fungovať (samozrejme sú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, ale je ich málo).  Dieťa sa má narodiť pripraveným rodičom, alebo rodičom, ktorí aj keď sú hodení do nového prostredia (rodina s dieťaťom), sa vedia veľmi rýchlo prispôsobiť.

Dovoľme každému, aby slobodne mohol vyjadriť svoj názor, rozhodnutie a následne sa rozhodnime my, či s tým ladíme, či chceme v takom vzťahu ostať. Nemám rada veľmi slovo kompromisy vo vzťahu, pretože to veľmi zaváňa neslobodou toho, kto kompromisy robí (a väčšinou je to jednostranné). Ak už sme donútení tie kompromisy robiť, robme ich len dovtedy, kým sa tým nezačneme trápiť a bude nám to do života prinášať len nepríjemnosti a zlé pocity.

Prajem nám, aby sme naše vzťahy žili čestne, s otvorenými kartami, bez manipulácie. Aby sme sa našim dospelým deťom nemiešali do ich nových životov (len ich podporovali, ak sme o to požiadaní).

A nech sa tak deje. 💙💚💛💑💑💑💜💛💚