Otázky a odpovede
Rozhovor 1:
... A tá tvoja dcéra, už si našla nejakú robotu? - Stará matka sa zaujímala o svoju vnučku.
... Nie, nemá šťastie. Však sa jej to snáď raz podarí. - Matka sa sama trápila touto skutočnosťou, ale nemala chuť to vlastnej matke vysvetľovať a už vôbec nemala náladu sa s ňou hádať.
... No neviem, neviem. Nedopadne dobre! Ty v jej veku si už mala rodinu ... - Prestala ju počúvať. Neustále to isté dookola. Cítila, že jej začína stúpať tlak. Dcéra už pár rokov žila so svojim priateľom, ktorý sa veľmi rád o ňu postaral. On mal svoje domáce pohodlie a spoločnosť a ona milovala starostlivosť o neho a domácnosť. Od malička mala fóbiu z ľudí a nerada bola vo väčšom kolektíve. Domáci život jej poskytoval pokoj, pohodu. Bola šťastná.
... takže ako to chceš riešiť? - Z myšlienok ju prebrala dôrazná otázka. Najradšej by na ňu zakričala, nech už jej s tým dá pokoj. Dcéra je dospelá, nežije s ňou, je zodpovedná sama za seba. Nenabrala nikdy odvahu sa jej priamo postaviť a odporovať jej. Celý svoj život bola poslušná dcéra, neodvrávala a keď, tak len v duchu. Takmer každé ich stretnutie sa skončilo jej nervozitou a nespokojnosťou. Nerozumela, prečo je s ňou vždy nespokojná, prečo si stále niečo na nej nájde, aby ju kritizovala. Na rukách jednej ruky by mohla spočítať, koľkokrát v jej živote počula z úst matky pochvalu.
... Mami neviem, fakt neviem ako to mám riešiť. - Občas si dovolila použiť v hlase jemnučký odtieň sarkazmu.
... Aká matka, taká Katka! Nič normálne od teba nemohla nabrať, sa nečudujem, že žije ako príživníčka! Nerozmýšľaš nad tým, čo s ňou bude, keď pôjde na dôchodok? - Víťazoslávne zatiahla, aby dcérou pomyselne zatriasla. Tá na ňu bezmocne hľadela a netušila, čo jej má na to povedať. Znovu cítila poníženie a zlosť, že sa nedokáže postaviť a odísť.
Rozhovor 2:
... A tá tvoja dcéra už si našla nejakú robotu? - Stará matka sa zaujímala o svoju vnučku.
... Bože už s tým prestaň! Nie, nenašla - Matka bola sama nešťastná zo svojej dcéry a neustále vypytovanie na to isté ju privádzalo do zúfalstva.
... No neviem, neviem. Nedopadne dobre! Ty v jej veku si už mala rodinu ... - Veľavravne dvihla obočie.
... Ty s tými tvojimi problémami. No tak som mala rodinu! A čo? Ona rodinu nechce, stačí jej priateľ. Prečo sa do toho neustále montuješ? Vykašli sa konečne na to a nestaraj do jej života! - Slová jej leteli z úst ako víchor. Vlastnú nespokojnosť so životom jej dcéry, vykričala v slovách mierených na vlastnú matku.
... Ako sa nemám starať? Je to moja vnučka a trápi ma, ako žije! Čo si ty za matku, že jej to dovolíš?
... Je dospelá! Nech si robí čo chce! - Za hnevom skrývala vlastný pocit bezmocnosti. Jej rozhovory s dcérou nemali žiaden zmysel. Akákoľvek otázka na prácu a jej plány do budúcnosti skončili veľmi rýchlym ukončením hovoru, alebo zmenením témy.
... Je dospelá iba navonok! Nemá to v hlave ešte poriadne usporiadané! A ani sa nečudujem, keď vlastná matka ju nechá tak a o nič sa nezaujíma! Uvedomuješ si vôbec, že keď pôjde do dôchodku, tak nemusí dostávať nič? - Zaklincovala veľmi dôrazne svoju argumentáciu
Rozhovor 3:
... A tá tvoja dcéra už si našla nejakú robotu? - Stará matka sa zaujímala o svoju vnučku.
... Hm, neviem o tom. Naposledy, keď sme si písali, nič také nespomenula. - Usmiala sa na mamu.
... No neviem, neviem. Nedopadne dobre! Ty v jej veku si už mala rodinu ... - Veľavravne dvihla obočie.
... A prečo by nedopadla dobre? Je spokojná a šťastná. Má dlhoročného priateľa, s ktorým si rozumejú. Zdieľajú rovnaké názory, majú spoločné záľuby.... - Neprestávala sa na matku usmievať a s láskou hovorila o svojej dcére. ... A poviem ti pravdu, že jej občas aj závidím, ako si to super zariadila. Žije si to čo chce, stará sa o ňu priateľ, ktorému to dokonca vyhovuje... - Zasnívala sa a naozaj svojej dcére tak trošku závidela, že si zariadila partnerský vzťah od začiatku úplne podľa svojich predstáv a odolala nepríjemným atakom zo strany starých rodičov.
... Nerozmýšľaš nad tým, čo s ňou bude, keď pôjde na dôchodok? - Zo snenia ju prebral matkina ustarostená otázka. Nemohla si pomôcť a nahlas sa zasmiala. Objala matku okolo ramien a sprisahanecky zatiahla:
... Dôchodok? Mami.... dobrá správa je, že mi dve sa toho nedožijeme a tak nás to nemusí trápiť.
💢💞💢💞💢💞💢💞💢💞💢💞💢💞💢
Jedna téma rozhovoru a tri rôzne spôsoby priebehu.
Kde ste sa našli? Ako by ste reagovali?
Ako poslušná dcéra, ktorá sa matky bojí a chce aby všetko bolo dobré a vzťahy medzi členmi rodiny boli pokojne?
Alebo ako dcéra, ktorá si matku neváži a kričí po nej, aby prehlušila vlastný pocit frustrácie z výchovy ?
Alebo ako dcéra, ktorá miluje svojho rodiča aj potomka, ktorá uznáva a rešpektuje život ľudí okolo seba?
Skúsme popremýšľať, v ktorom rozhovore by sme zažili dobré pocity?
V prvom, môže mať dobrý pocit (chvíľku) stará mama, lebo dokáže dcéru "zahlušiť" logickými argumentami a "vyhrať" nad ňou. Dobrý pocit, že zase raz mala pravdu. Jej dcéra, možno zažije dobrý pocit, keď bude odchádzať z domu a nebude už pod paľbou výčitiek a nepríjemných slov. Stará mama si v duchu snáď myslí, že nemôže konať inak, pretože svoju dcéru a vnučku miluje a tým pádom sa musí "starať", aby žili dobre. Tento spôsob "lásky" nemá s láskou vôbec nič spoločné. Ide tu len o snahu kontrolovať a manipulovať. Jej vlastná dcéra ju má svojim spôsobom rada, ale vždy víťazí strach.
V druhom rozhovore musí stará matka čeliť výbušnému potomkovi, ktorý neostáva jej vlastnej povahe nič dlžný. Za maskou "odvahy", si dcéra dokazuje, že je schopná ustáť akýkoľvek útok, ale neuvedomuje si, že sa tým nič nevyrieši. Vzťah starý rodič - dcéra, nikdy nenájde zladenie. Vždy to bude vojna a snaha vyhrať. O dobrých pocitoch sa tu dá uvažovať len v rovine, že obe ho zažijú vtedy, keď dokážu rozhovor ukončiť tým, že tá druhá už ďalší argument nebude vedieť použiť.
V treťom rozhovore dobré pocity zažívajú obe strany. Rozhovor rieši to isté, ako v predchádzajúcich dvoch. Téma, ktorá sa preberala, nepriniesla v konečnom dôsledku žiadne riešenie, ale to ani nebolo podstatou. Koľkokrát sa zúčastňujeme rozhovorov, ktoré v podstate neriešia nič konkrétne, ale dôležité sú pocity, aké v nás ostanú. Stará matka položila otázku (možno bola aj chvíľu ustarostená) a dcéra odpovedala zo srdca, tak ako to cítila, ako to prijala a všetky slová nemohli byť prijaté inak, ako boli myslené.
Stav, ktorý sme prijali vnútorne a následne ho manifestujeme skrze slová, nie je možné zrušiť ani spochybniť. Energia tohto stavu je "nepriestreľná".
Zo srdca nám želám, aby sme zažívali čo najviac rozhovorov tretieho typu. (Keďže budem stále zástancom zbierania dobrých pocitov.)
Nie je k tomu treba veľa 😉😊😂.
Len sa naučiť žiť v pravde a v láske k sebe a ostatným.
💝💝💝💝💝💝💝💝💝
Komentáre
Zverejnenie komentára