Predstavme si... (zamyslenie)
Ide to? Viete snívať? Viete si to opísať? (Fakt to skúste, na pár sekúnd.)
Alebo vám po niekoľkých sekundách nabiehajú myšlienky.... boooože to na čo?... venovať sa hlúpostiam ... nemám nič iného na práci, len snívať.... toto tu je realita! a treba riešiť dôležitejšie veci!.... alebo sa pokojne ponoríte do sveta fantázie, šperkujete si každý detail, hrajete sa s nápadmi, dopĺňate, nebojíte sa ísť do predstáv, ktoré ste si doposiaľ ani nepripustili?
Svet, do ktorého vás lákam nemá obmedzenia. Všetko je možné a všetko si môžete dovoliť.
Pri jeho vytváraní sledujte, kedy vás to zastaví, v akom momente začnete spochybňovať svoje túžby, čo bude to, čomu nedokážete uveriť, že by sa to mohlo stať?
V prvom rade to budú predstavy, ktoré ani sami nemyslíte vážne, že ich chcete, len z dôvodu straty schopnosti snívať, si dopĺňate predstavy niekoho iného (čo niekto povedal, že by bolo super, alebo niekde ste čítali, videli vo filme, niekomu tajne závidíte a túžite to mať aj vy tak). Ale keď si to rozoberiete na drobné, vôbec vás to nenapĺňa pocitom, že po dosiahnutí tejto predstavy budete šťastní.
Nikdy nezabudnem, keď som sa prvý krát snažila vymyslieť svoju ideálnu predstavu o svojom živote. Vtedy som si vymyslela, že chcem mať zariadenie, kde budú žiť starí ľudia, ktorí nikoho nemajú, budú tam zvieratá, o ktoré sa nemá kto starať a ideálne by bolo toto zariadenia spojiť s nejakým domovom pre detičky, aby si navzájom všetky tri skupinky vypĺňali spoločné chvíle. Nádherná, ľudská a záslužná predstava. Hovela som si vo svojom sne možno aj viac ako rok a hovorila som to nahlas, že to je presne to, po čom túžim. Sama som sa dojímala mojou dobrosrdečnosťou. Myšlienka fakt nádherná.
Raz sme sa stretli taká malá spoločnosť a všetci sme zdieľali vlastné predstavy. Ja som sa veľmi tešila, ako "zabodujem" takouto veľkolepou predstavou. Vzletne som vysvetľovala, ako by to bolo ideálne, akoby som sa vedela realizovať a podobné vyjadrenia, keď mi priateľ ukazuje, aby som zastala. Dám ti jeden návrh. Vyber si na polroka - rok neplatené voľno a ja ti budem každý mesiac platiť plat. Nájdi si zariadenia, kde sú starí ľudia a choď tam pracovať ako dobrovoľníčka, medzi tým pomáhaj v útulku a poprípade si vyber na víkend nejaké dieťa z domova. Dopriala by som každému vidieť a precítiť, čo sa vtom momente s mojou hlavou dialo. Takto nastavené zrkadlo môjmu egu spôsobilo úplnú katastrófu. Prešlo pár sekúnd, keď som v celom tele pocítila nechuť. Chvíľu sa moje ego ešte držalo vzletnej predstavy, ale musela som úprimne priznať, že toto nie je môj sen. Bolo to niečo, čo by bolo správne, vhodné a akceptovateľné na uznanie, že niečo záslužné robím, ale v skutočnosti by to bolo na hony vzdialené od toho, čo by ma robilo šťastnou.
Väčšinou už nevieme snívať a ani nevieme, čo by nás urobilo šťastnými, kvôli obmedzeniam, ktorým sme v tomto svete vystavení a z dôvodu, že sme zabudli, že my sami sme tvorcovia. Potom si vytvoríme (možno podobný sen ako som to mala ja) predstavu, o ktorej vieme, že sa jej naplnenie nikdy neuskutoční a tak to vzdáme a ostávame odovzdane prežívať dennú realitu s tým, že aké by to bolo super, keby sme mohli žiť v našej predstave. Uveríme, že keby sa tá predstava naplnila, iba vtedy by sme boli šťastní. Čo sa stane? Žijeme v pocite nenaplnenia, ľútosti, smútku, ale tieto pocity vytvorilo iba naše ego.
Sny a šťastie s ním súvisiace nie sú zložité, nikomu nič nedokazujú, pred nikým sa nepredvádzajú. Je to čisto túžba nášho srdca a duše žiť pokojný a radostný život, v ktorom si dovolíme zažívať to, čo nás teší. Možno by sme boli prekvapení, ako málo nám ku šťastiu chýba, keby sme boli viac v srdci, ako v hlave.
Keby sme si dovolili napríklad leňošiť a nie neustále sa za niečim pachtiť, keby sme si dovolili kúpiť najdrahšiu kabelku a nemať výčitky svedomia, že sme si to vôbec dovolili (a radovať sa z nej), keby sme si dovolili napríklad nasadiť do celej záhrady iba trávu a nie sadiť zeleninu (lebo k tomu nemáme vzťah a obťažuje nás to, ale aby sme pred susedmi vyzerali dobre, tak to robíme s nechuťou), keby sme .... doplňte si sami, čo neradi robíte a musíte, alebo čo si nedovolíte, ale chceli by ste.
Pokiaľ nevieme a nedovolíme si snívať, náš život sa nemôže zlepšiť. Bežná denná rutina nás viac ubíja ako nabíja, vykonávaním stereotypných úkonov, už ani nerozmýšľame, len ideme životom ako robot. Naše vibrácie sú úplne nízke a my sa trápime a prežívame (a priťahujeme ťažkosti).
Práve vďaka predstavivosti vieme zapáliť iskru vzrušenia z niečoho pre nás lákavého. Dobrá nálada, vzrušenie, pocit spokojnosti zvýšia naše vibrácie. A to už vieme všetci, že vždy si pritiahneme také zážitky vo vibráciách ktorých práve sme.
Snívajte, snívajte, snívajte..... zabudnite, že to nie je možné, hrajte sa s vlastnou fantáziou a prežívajte pocity, ako by ste to už zažívali. Nič s tým nepokazíte, ale naopak, veľa môžete získať.
Nech sa nám to tak deje. 💞💞💞💞💞💞💞
Komentáre
Zverejnenie komentára