Nespavosť (zamyslenie)

   

   Boli sme na stretnutí s priateľmi, tešili sme sa zo stretnutia po veľmi dlhom čase. Rozprávali sme sa dlho do noci a témy nedajbože ukončiť. Jedna z nás  okolo polnoci s ťažkým vzdychom preniesla... som zvedavá, ako ráno vstanem... doma vždy musím už o ôsmej zaľahnúť, aby som sa po prebudení cítila dobre.... 

      Každý organizmus je iný a rovnako aj potreba spánku je u každého iná. Dokonca, ten istý človek má obdobie, kedy mu stačia tri hodiny, ale po nejakom čase mu nestačí ani desať.  

      Ak sa dlhodobo necítime dobre, sme unavení, nesústredení, bez energie a dokonca sme vyskúšali aj vyšetrenia a výsledky neukázali nič konkrétne, alebo závažné, je načase sa pozrieť na spôsob ako o tomto probléme zmýšľame.

     Jeden môže povedať, že už v čase keď ide spať je nervózny, dokonca ma hrôzu z toho, ako bude ráno vyzerať (doplní si to vlastnými predstavami, ktoré podporí aj pocitom - takže v konečnom dôsledku sa nemôže ani nič iné stať 😉). Hlava zaťažená nepríjemnými víziami, nedovolí človeku zaspať a tak sa aj sám oberá o prepotrebné hodiny spánku.

     Druhý môže mať zamestnanie, kde je potrebné vstávať "nekresťansky" skoro, napríklad o tretej - štvrtej  a tu sa môže aj samotný biorytmus vzpierať násiliu. Ono, ten biorytmus by ani sám od seba nevedel, že je to niečo neprirodzené, keby sme mu to myšlienkami a hnevom nepodsunuli. (Verím, že pár z vás s týmto tvrdením nebude súhlasiť, ale aj to je v poriadku, ja len píšem, ako to vnímam ja.)

      Vždy, keď začneme dávať dôležitosť akémukoľvek problému, on sa nám manifestuje a najlepšie v tých najnepríjemnejších formách, vďaka ktorým sa len utvrdzujeme, aké to máme ťažké, nespravodlivé a ako s tým nevieme nič robiť.  Bojujeme rôznymi prostriedkami a neuvedomujeme si, že každý boj len vyvoláva ešte väčšiu odvetu, väčší tlak, aby sme s tým konečne prestali.

       Správnym riešením je prijatie. Ok, musím vstávať skoro, nič s tým neurobím. Prácu, ktorú robím ma baví, chodím tam rád, teším sa na kolegov. Nájsť vždy to pozitívne na situácii, ktorú sme doposiaľ brali ako trest a dôvod na nepohodu. Ak zaspávame s obavami, že ráno vstaneme takí a onakí, skúsme s vizualizáciami. Predstavme si (keď ležíme a zavrieme oči) samých seba ráno plný energie, usmievavých, odpočinutých, preciťujme toto nové dobrodružstvo v našom živote a sledujme zmeny. (Hneď na prvý-krát sa to málokomu podarí, ale malé zlepšenia sú viditeľné veľmi skoro. Základ je, tešiť sa na výsledok a nie pochybovať o ňom.)

      Všetko, čo sa s našim telom deje pozorujme a doprajme mu, čo potrebuje. Lebo čo hlavne sme zvyknutí robiť? Malo by sa spať toľko a toľko hodín, aby sme boli zregenerovaní, krásni a neviem akí ešte. Áno, hovorí sa, že by sme mali, ale.... každý jeden z nás je iný a potrebuje to, čo je potrebné práve pre neho, takže snažiť sa byť vždy presne taký istý ako tí ostatní, je konina. Uznajme samých seba, že my to máme inak a tak si to aj prispôsobíme. Prídeme napríklad na to, že už mesiac vstávame po troch - štyroch hodinách a sme úplne vyspatí a ani náhodou sa nám už nechce spať. Namiesto toho, aby sme začali niečo robiť, napríklad vziať knihu a čítať, alebo cvičiť, alebo neviem čo 😉😈... namiesto toho, sa nútime spať, lebo predpísaný počet hodín je toľko a toľko. Príjmime to! Hold, dnes to máme takto ! 😊  Zajtra možno budeme spať dlhšie.

A rovnako je to so zaspávaním, keď začínam byť ospalý, tak idem spať. Keď som v posteli a nechce sa mi ešte spať, tak počúvajme niečo, alebo čítajme, alebo sa milujme..... hocičo, čo nás postupne uspí. Zaspávať uvoľnení, nie pod tlakom, lebo musím. (Keď musím, tak to väčšinou nejde 😊). Nedávať dôraz na veci, ktoré nechceme (teda nechcem neskoro zaspávať, nechcem skoro vstávať, nechcem vstávať unavený....)

Rozumiete aký je v tom rozdiel? Nepremýšľam, čo by som mal a kedy presne, ale nechám, nech moje telo o tom rozhodne. A tak je to ok. Vaše emócie budú v pokoji, vy budete v pokoji a po čase budete prekvapení, ako spánok prestávate riešiť.

Ako to máte vy? 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Tak ako to vlastne je?

Nezabúdajme ...