Ako tvoríme (zamyslenie)

 

    O čom rozmýšľame, ako o tom rozprávame, ako to preciťujeme a napokon čo konáme, je dôvodom toho, čo žijeme.

      Väčšinou o tejto zázračnej postupnosti nič nevieme a keď sme aj o nej počuli, chýba nám disciplína, alebo dôraz na detail, aby sme ju dodržovali.

       Predstavme si JEHO. Má nadanie pracovať s drevom, od malička vždy niečo vyrezával, obdarúval blízkych a priateľov vlastnými výrobkami z dreva. Rodina ho dotlačila vyštudovať vysokú školu, však titul musí byť. Po jej absolvovaní začal pracovať v telekomunikačnej firme, kde dobre platili. Bolo jedno, že zameranie vysokej školy ani náhodou nekorešpondovalo s jeho zamestnaním. Vysoká škola, dobrý plat - odfajknuté - základ pre šťastný život položený. 

      Jeho podstatou a základným cieľom života bolo tvoriť. Školu zvládol priemerne (ale však na známkach veľmi nezáleží), prácu vykonával spočiatku zaujato, kým všetko nezvládol a zrazu ostala nuda a žiadne výzvy. Rodina však očakávala, že bude veľa zarábať a tak mu ani nedovolili myslieť si, že by mal na tom niečo meniť. Po čase sa k svojej záľube vrátil a postupne, vo voľnom čase znovu vyrezával, vymýšľal a jeho srdce sa začalo napĺňať radosťou.

       Má dve možné cesty (nooo ... možno aj nejaké kombinácie).

        Prvá, že ostane v zamestnaní a svoj dar využije iba príležitostne a bude sa tváriť, že je to jeho koníček, ktorý by ho nikdy neuživil (však to počul od rodičov, ktorý ho o tom presvedčili a možno by to nebola úplne vhodná zárobková činnosť pre vysokoškoláka). Alebo sa môže tešiť na dôchodok a povedať si, že v tom čase konečne začne robiť to, po čom celý čas túžil. Aj tak to ide (nebol by prvý ani posledný, kto prežije podobne svoj život). 

       Druhá možnosť, rozhodnúť sa pracovať s drevom a živiť sa tým.

Prvý krok postupnosti. Nápad a myšlienky. On má tento prvý krok ľahký, pretože vie, čo ho baví (a vie to), čo ho teší a napĺňa radosťou a tak premýšľanie mu nerobí problém. Už vidí v hlave všetky veci, čo by mohol vytvoriť.

Druhý krok postupnosti: Ako o tom hovorí. Tu môže nastať malý "zádrhel". V rodine, kde ho v tejto oblasti nepodporujú, bude musieť voliť opatrne slová, vymýšľať "prijateľné" argumenty, možno sa až prosiť, aby mu dovolili ísť touto cestou. Alebo, rázne a presvedčivo predloží svoje stanovisko, nenechá sa ovplyvniť názormi druhých natoľko, aby to vzdal. Pôjde si odhodlane za svojim snom.

Tretí krok je úzko spätý s druhým: Ako to precíti. Myšlienky a nápady o ktorých bude hovoriť, bude preciťovať srdcom a do týchto vízií a slov prenesie nadšenie a istotu, že to je presne to, čo chce. Nie fanatická viera, nie prehnané nadšenie, ale  zdravá radosť a viera v seba, že to dokáže.  Ak tento tretí krok postupnosti abstinuje, je veľmi malá pravdepodobnosť, že pozitívne naladenie ostane a jemu bude hroziť, že ho nával prvých "logických" argumentov zmetie z cesty. 

Štvrtý krok: Začať konať.

Všetky štyri kroky postupnosti tvorenia sa prelínajú jedna cez druhú a aj v procese "konania" je nutné si udržiavať pôvodné nastavenie. 

Svoju tvorbu vážne ohrozujeme prvým problémom, neúspechom, alebo tým, že sa mierne nevyvíja, ako sme očakávali. Vtedy začnú z nás vychádzať slová pochybností, možno aj ľútosti, že sme sa do toho pustili. Darmo my budeme mať v hlave nápad a myšlienky, keď slovami to poprieme. Slovami tvoríme (a to si málokto uvedomuje - čo je na škodu veci, lebo by mohol cielene svoju tvorbu smerovať tam kam chce). 

Vo fáze pochybností a obáv sa celá postupnosť začne rúcať. Neudržíme si pôvodné emocionálne nastavenie. A práve slová sklamania nesú so sebou silný emočný náboj a všetko sa začne vibračne meniť. Už si nebudeme priťahovať príležitosti a nápady, ale problémy a ťažkosti.

Počuli sme všetci, že koláče, alebo jedlo pripravené s láskou chutí najlepšie. (Berie sa to ako klišé, ale presne tak to je.) Kto do vlastnej tvorby vkladá "srdce" , zdieľa túto energiu s ostatnými, tá priťahuje. Čo do toho vložíme, to dostaneme.

     Do čohokoľvek sa pustíme (akákoľvek maličkosť, alebo veľká vec), sledujme tieto štyri kroky a vedome tvorme to čo chceme. Nezľaknime sa, že v procese tvorby natrafíme na nečakané problémy. Skúsme to otočiť a veriť, že tie problémy prišli kvôli nášmu dobru, aby sme si zvolili výhodnejšiu cestu, vhodnejší spôsob (možno sa k cieľu dostaneme skôr, alebo iná cesta zabezpečí vyšší príjem, alebo stabilnejší výsledok....dôvod môže byť rôzny). Ide tu o vedomé nepodliehanie nízkym vibráciám. 

     Toto sa jednoducho nedá oklamať. Prečo sa smola lepí na päty? No lebo po nej kráčate !  Teda prečo sa nám nedarí? No lebo o úspechu ani neuvažujeme a keď tak len tak "na sucho", bez srdca a viery.

Držím nám všetkým prsty, aby sme si nezhoršovali vlastné snahy. Keď už nič, tak sledujme čo hovoríme. Napríklad ... bože  ja som hlupák ..... použiť .... hm, teraz to nevydalo, ale viem, alebo prídem na to, ako sa to dá ..... alebo .... nooo , však jasné, to by som nebola ja, aby som nemala takú smolu.... použiť .... ups, chybička se vloudila (s úsmevom), .... zaujímavé, porozmýšľam prečo sa mi to deje.....

Hovoriť o sebe len pozitívne (inak si to ani nezaslúžime) a keď si vynadať, tak len dobrosrdečne s tónom, akoby sme karhali svoje milované dieťa (alebo šteniatko), ktorého šibalstvá vlastne milujeme (a len sa tvárime, že sa hneváme).