Trojminútové statusy

   

   Mám dospelú dcéru, ktorá sa osamostatnila už pred mnohými rokmi a žije v inom štáte. Súčasná doba je úžasná v tom, že už nemusíme v obavách a napätí čakať čo sa s našimi blízkymi deje a čakať na dopis. Dnešné technológie nám umožňujú často krát byť viac "v styku" s druhými, ako keď žijeme na jednom mieste, alebo aj v jednom meste. 

      Dnes, pri rannej káve som sedela pred domom a sledovala vychádzajúce slnko, zababušená do svetra (teplomer ledva ukazoval šesť stupňov), keď mi cinkla správa na messengeri.  Dcéra mi poslala nejaké vtipné video a tak som sa rozhodla jej zavolať. 

       Okrem klasických vecí, ako sa máš, čo nového, čo porábaš, sme sa dostali aj k mojim statusom a ľuďom, pre ktorých sú určené. Milujem počúvať jej názory a veľa sa od nej učím, ako to ľudia v jej veku majú, ako vnímajú svoje životy. Viem, že sa vo všetkom nezhodneme, ale naučili sme sa akceptovať jedna druhú. Bolo zaujímavé počúvať, ako sa vyjadrila o mojom písaní a jej postrehy, ako by to mohli vnímať iní ľudia, že nie všetci tomu musia rozumieť, alebo to tak jednoducho nemajú.

       Ľudia, keď ťa čítajú a páči sa im to a možno ich to v niečom inšpiruje, budú ťa čítať ďalej. Ukazuješ im ako to máš ty, nechávaš na nich, aby sa rozhodli, či to s nimi ladí, alebo nie. To, že píšeš dlhé statusy, predsa nie je dôvod, aby si na tom niečo menila. Robíš to tak, ako to cítiš. To čo píšeš, je písané pre ľudí, ktorí hľadajú spôsob ako niečo vylepšiť vo svojich životoch. Mnoho ľudí žije svoj život hekticky. Vždy je potrebné niečo urobiť, o niečo sa postarať, niečo vybaviť, premýšľať čo bude zajtra, o týždeň o mesiac. Počúvať správy a trápiť sa strachmi a obavami o svoje životy a budúcnosť. V tom chaose, čo im behá v hlave, si ani nestihnú uvedomiť ako žijú. Možno, keď im to už prerastie cez hlavu a nevládzu ďalej a hlavne nechcú, začnú hľadať. Hľadať niečo, čo by im to umožnilo zmeniť. Všimni si, plne vyťažení ľudia nemajú na nič čas. Tí sa dokážu sústrediť na prečítanie možno polminútového článku a už ich to nezaujíma, už hltajú ďalšie informácie. Ten, čo naozaj chce zmenu, ten si čas na troj-štvorminútové statusy nájde, dokonca si nájde čas aj o nich popremýšľať a vrátiť sa k nim. Tí ostatní sú buď ľudia, ktorí sú so životom spokojní (a nič nehľadajú), alebo takí, čo hľadajú iné nakopnutie, alebo už to, čo píšeš majú dávno "zmáknuté". 

      Po tomto telefonáte som mala krásny pocit. Ako správna mama som bola hrdá na slová, ktoré som od dcéry počula. Rola učiteľ - žiak sa vystriedala a ja som s láskou a vďakou prijala toto uvedomenie.

      Pochopila som, že  moja túžba písať a zdieľať svoje pocity s inými, nie je náhodou. Zdieľať, čo som v živote prežila, ako som to zvládla, na čo som cestou "prišla", ako som si to dokázala zjednodušiť. Viem, že ma ešte čaká dlhá cesta, viem, že ešte viac toho neviem ako viem, ale zároveň viem, že existuje mnoho ľudí, ktorí to majú zbytočne ťažké a aj cez moje písmenká by si to mohli (možno) uľahčiť.

      Ďakujem, že môžem tvoriť, písať a zdieľať samu seba. Ak to len pár ľuďom otvorí oči a ukáže možnosti, dokonca pomôže,  budem šťastná.

       Krásny deň priatelia 💖💖💖💖💖💖💖