... a mohlo to skončiť úplne inak... (príbeh)
Pár rokov pred tým.
Samo, vyrastal, ako starší zo súrodencov. Od malička to bol živý, veselý mládenec, rád športoval, učenie ho síce až tak nezaujímalo, ale nepatril medzi najhorších. Po základnej škole sa rozhodol študovať na stavebnej priemyslovke. Rodinné zázemie sa ničím výnimočným nelíšilo od bežných domácností. Rodičia boli klasicky zamestnaní, a teda vyťažení počas pracovných dní. Samo mal o tri roky mladšiu sestru, s ktorou zdieľali spoločnú izbu. Ich vzťah bol typicky súrodenecký. Škriepili a naťahovali sa o každú maličkosť, vysmievali sa navzájom, keď niektorému z nich rodičia prišli na ich prešľapy. Okruh priateľov nemali spoločný, keďže Samova sestra tancovala v klube moderné tance a jej tréningy a učenie boli natoľko vyťažujúce, že ich spoločný čas bol limitovaný práve týmito aktivitami.
Samo nepatril medzi krásavcov, ale pre dievčatá bol príťažlivý svojim zmyslom pre humor a ochotou viesť dlhé rozhovory s dievčatami o ich všelijakých problémoch. Bol vďačný poslucháč a často dievčatá upokojil, svojim "mužským" náhľadom na vec.
Niekedy, v čase keď mal pätnásť rokov, sa začal stretávať s dievčinou z vedľajšieho vchodu. Spoločne chodili do školy, poobede sa túlali po sídlisku, alebo niekam zašli na koláč, zmrzlinu. Keďže Samo nemal skúsenosti s randením, neodvažoval sa veľmi experimentovať, viac čakal, aká odvážna bude jeho priateľka. Prvé letmé dotyky, opatrná pusa. Všetko malo príchuť novosti, vzrušenia, neprebádanosti. Jeho priateľka bola šťastná, že má tak chápajúceho priateľa. Po asi troch mesiacoch sa obaja ocitli v byte dievčiny a dostali sa do situácie, kedy by mohli prejsť na vyšší level v ich vzťahu. Obaja neskúsení, rozkošne nešikovní. Samo začal pociťovať, že to nie je to čo by chcel, že to nie je pre neho správne. Zahanbený odišiel z bytu a prvý krát si musel otvorene priznať, že ten čo ho priťahuje nie je žena, ale muž. Celé tri mesiace, keď sa bozkával s dievčinou, keď jej kládol nežne ruky okolo drieku, cítil, že to nie je ono. Že sa núti byť mužom, núti sa byť zvodcom. Práve tento deň mu to potvrdil úplne na tvrdo.
Priveľmi dobre poznal názory svojej rodiny na homosexualitu. Z otcovej strany sa podobný prípad vyskytol a stal sa tabuizovanou témou. V tichosti sa o ňom šuškalo, ale Samo nikdy nevedel, čo sa z jeho strýkom naozaj stalo. Nikdy ho nevidel. Prehrával si v hlave svoje priznanie pred rodičmi a každý jeden obraz bol horší ako ten predchádzajúci. Nič, nemusia to vedieť. S týmto predsavzatím, žil do svojich osemnástich rokov. Pár krát stretol mladých chlapcov, korí sa mu páčili, ale nemal odvahu s nimi nadviazať kontakt. Netušil, ako začať, ako zistiť, že aj ten druhý to má rovnako. Z veselého chlapca sa stal zádumčivý muž, ktorý neodmietal spoločnosť, ale viac menej sa jej zúčastňoval, len aby niečo robil. Mal obrovskú chuť sa niekomu zdôveriť, s niekým zdieľať svoj stav, ale nemal odvahu.
Pred ukončením strednej školy sa rozhodoval, či vôbec pôjde na vysokú školu. Ak by predsa, volil medzi miestnou a medzi vysokou v Prahe. Napadlo mu, že keď bude tak ďaleko od domova a v takom veľkom meste, možno si skôr bude vedieť nájsť priateľa, alebo aspoň človeka, pred ktorým si bude vedieť konečne otvoriť svoje srdce. Nikto v celej rodine si doposiaľ nevšimol na Samovi nič, občas ho podpichli, že by si už konečne mohol nájsť dievča, ale to bolo všetko. Počas letných prázdnin, na jednej diskotéke sa zoznámil s Adamom. Adam bol v partii vysokoškolákov a všimol si Sama, ktorý sám sedel pri stole a pil pivo, unavene sledujúc priateľov na parkete. Netancuješ? začal Adam rozhovor. Samo bez záujmu otočil hlavu v smere prichádzajúceho hlasu. .. hm... Zamietavo pokrútil hlavou. ... A so mnou pôjdeš? .... Samom prešla elektrina, keď mu Adam položil ruku na jeho. Otázniky v očiach, strach, že si to jeho predstavivosť s ním zahráva, že je to len sen, že je to nemiestny žart, alebo test ako zareaguje. ...nerozumiem, vravím, že netancujem ... Zlosť v jeho hlase bola nepriehľadnuteľná. Vytrhol si ruku spod Adamovej. Adamov pohľad znežnel a chápajúco pokýval hlavou. .. Ja som Adam... a ty? ... Naznačoval štrngnutie s fľašou. Samo neodolal jeho príjemnému hlasu a ešte príjemnejšiemu pohľadu. Rozprávali sa až do záverečnej a keď nad ránom opúšťali diskotéku, rozhodli sa v rozhovore pokračovať na prechádzke. Začali sa spolu stretávať, buď s Adamovými priateľmi, alebo sami. Ich utajený vzťah trval necelý mesiac, kedy Samo prežíval striedavo radosť a nadšenie a na druhej strane obrovský strach z odhalenia. Čoho sa najviac obával, to sa mu aj stalo. Boli práve s Adamom na pizzu, viedli priateľský rozhovor a sem-tam sa letmo dotkli vzájomne rukami. Dotyk, ktorý bol o niečo vrelší a dlhší ako pri bežných mužských rozhovoroch. Samov otec sa práve vracal z práce a namiesto auta, sa v ten deň rozhodol ísť pešo. Pizzéria bola po ceste k ich bytu a práve tam ich uvidel. Stačilo mu pár sekúnd, aby pochopil, načo sa pozerá. Hanba a amok zlosti mu zatemnili myseľ. Prestal rozmýšľať, vbehol do pizzérie a Sama doslova vytiahol za ruku z objektu. Nehovoril nič, len ho nemilosrdne ťahal za sebou. Samo paralyzovaný otcovým tichom a silou zovretia za ním poslušne kráčal.
.... To, čo som videl, nie je pravda !!!! Povedz že to nie je pravda!!! ... Len čo sa zavreli dvere, otec konečne začal kričať. Vystrašená matka so sestrou vbehli do chodby a nerozumeli čo sa deje. Samo stál ako soľný stĺp, po tvári mu tiekli slzy a otec celý červený od hnevu. ... Pýtam sa ťa!!!! ... Samo nenápadne pritakal, bol to tak minimálny pohyb, že otec znovu skríkol .... Čožéééé !?!? ... Bez prípravy začal Sama biť hlava - nehlava. Ten si len zakrýval tvár rukami a nechal sa mlátiť. Matka až teraz zareagovala a snažila sa manžela od syna odtiahnuť. Sestra plakala s bratom nechápajúc, čoho je vlastne svedkom. Otec sa po chvíľke unavil a s odporom fľusol .... pekne si si synáčika vychovala !!! Spýtaj sa ho čo na verejnosti vystrája s iným chlapom.... Už len chýbalo, aby si odpľul. Odišiel, fučiac od prekonanej námahy a nervozity. Matka sa vybrala za ním a sestra ostala v chodbe so Samom.
... O čom to otec hovoril?... Samo neodpovedal, len vošiel do ich izby a hodil sa na posteľ. Konečne začal premýšľať. Nevedel čo si počať, ako ďalej pokračovať, kam sa podieť, čo povedať, ako sa brániť. Odísť, aj keby chcel nemal kam, nemal peniaze. Ten obrovský príval nenávisti od otca ho rezal ako dýka. Žalúdok mal stiahnutý a nevedel prestať vzlykať. ... Samo... čo sa stalo? ... sestra sedela pri ňom a jemne drgala do jeho chrbta. Nevedel hovoriť. ... Prečo spomínal otec iného chlapa? Čo ste robili? Kradli?....
Po jej otázke Samo vybuchol do hysterického smiechu. ... Áno kradli sme.... V tom vošla do izby mama. V tvári červená ako rak.... To nemyslíš vážne!!! ... nekričala, ale prízvuk na každej jednej slabike nenechal nikoho na pochybách ako to bolo myslené. Samo v kútiku duše veril, že keď sa to mama dozvie, že bude chápavejšia a skôr prijme túto skutočnosť, ale podľa terajšej reakcie ostal úplne zhrozený. Toľko nenávisti v jej očiach nikdy v živote nevidel a ani neveril, že niekedy bude práve on dôvodom na tento pohľad. .... To nemyslíš vážne, že si sa takto spustil..... už len škrípanie zubov chýbalo.
A vtedy to konečne došlo aj jeho sestre. Položila si ruku na ústa, akoby si potrebovala utriediť myšlienky. Nikdy by jej to nenapadlo, že jej brat má takúto orientáciu, tak dokonale to tajil, že ani v náznakoch si to nevšimla. Ako sa vraví, pod lampou zvykne byť najväčšia tma. Ich súrodenecký vzťah nebol veľmi vrelý, ale práve v tomto okamihu ho mala chuť objať a brániť pred rodičmi. Cítila z neho takú osamelosť až bezradnosť, že jej mimovoľne znovu vyhŕkli slzy.
... je mi z teba zle! ... ukončila matka, keď sa nedočkala žiadnej reakcie a riadne tresla dverami, keď odchádzala.
Samo sa skrútil do prenatálnej polohy a chcel zomrieť. Tak osamelý a opustený sa nikdy necítil. Zrazu ucítil na svojom chrbte sestrine telo, jej ruky sa ovinuli okolo jeho. ... Neplač... prosím neplač... kolísala ho ako malé dieťa. Po hodnej chvíli sa obaja upokojili.
... neboj sa, všetko čudo tri dni trvá.... prejde ich to.... vyslovila slová, ktorým ani sama neverila. Nevedela však ako inak dodať bratovi odvahu.
Samo nemal odvahu v ten deň vyjsť z izby. Na druhý deň bol utorok a tak vedel, že po odchode rodičov do práce bude mať aspoň chvíľu pre seba. Nebolo však dopriate. Ráno o piatej ho otec nemilosrdne vytiahol z postele a dotiahol do kuchyne, kde už čakala aj mama. Obaja vyzerali veľmi unavene a v tvári strhane, dalo sa predpokladať, že celú noc vec zvažovali.
.... Dávame ti do konca prázdnin čas na spamätanie sa. Nikdy nedopustím, aby ťa niekto videl s iným chlapom inak ako s kamarátom. Nikdy neprijmem iného chlapa ako tvojho partnera. Už od dobroty nevieš čo by si robil. Ak potrebuješ psychiatra, tak ti ho nájdem... ale počuješ!!! .. nikdy ti nedovolím priniesť na rodinu ďalšiu hanbu.... otec rázne tresol po stole a pri odchode z kuchyne ešte nenávistne predniesol ... že sa nehanbíš.... Rodičia odišli do práce a Samo neveriaco hľadel na miesto, kde ešte pred chvíľou stál otec. V ústach mu ostala pachuť, jed z úst jeho otca sa mu prevaľoval na jazyku, postupne zamoril jeho hlavu, telo. Vedel, že to nedokáže zmeniť, vedel že veľmi sklamal rodičov a vedel, že s tým nedokáže žiť. A v tej chvíli sa rozhodol, že žiť ani nechce. Bývali na siedmom poschodí, otvoril si balkón, vyšiel do prebúdzajúceho sa rána a zaslzenými očami sledoval východ slnka. Sekundu pred tým, ako preliezol zábradlie a skočil, sa usmial.... už nikomu hanbu neurobím.
💥💥💥💥💥💥💥💥💥💥💥
Mám pár veľmi dobrých priateľov, ktorí nemajú väčšinovú orientáciu a pri niektorých cítim obrovský smútok z ich neprijatia, hlavne rodinou. Našťastie sú medzi nimi aj takí, ktorí majú úžasné rodiny a ja som za nich veľmi šťastná. Viem, že na túto tému množstvo ľudí ani nechce nič počuť, pretože sa to vo svete začalo riešiť spôsobom, ktorí ľudí poburuje a vyčítajú im prílišné predvádzanie. Práve najväčší odporcovia by chceli mať oči pred touto skutočnosťou zavreté, nech to ostane pod pokrievkou, ako tomu bolo vždy. Len sa tvárme, že nič také neexistuje.
My sme malá krajina, tu nie sme až tak otvorení niečomu, čo sa podľa "božích" zákonov vymyká "bežnosti". Predsudky a hlavne nevedomosť. Nevedomosť v tom, že iná orientácia sa nezískava výchovou (tou sa to môže len umelo potlačovať), ale je to už dané na základe zápisov v DNA, teda je to geneticky dané už pri splodení.
Všetci sme však ľudia !!!
Všetci máme právo žiť plnohodnotný život v láske a s láskou, v šťastí a v napĺňaní našich túžob. Keď už sme tak veriaci, prečo si myslíme, že Boh stvoril iba heterosexuálov? Keď už o Bohu hovoríme ako o neomylnom, dokonalom, prečo si myslíme, že práve v tejto veci urobil chybu? Nie je to na zamyslenie?
Viem a verím, že aj na Slovensku je už obrovské množstvo ľudí, ktorí s touto témou nemajú problém, ale môj príbeh smeruje hlavne k rodičom, ktorí to tak ešte nemajú. Rodičia, ktorí majú milovať svoje dieťa a vytvoriť v ňom pocit istoty, že sa na nich môže spoľahnúť a poskytnú mu zázemie, dokážu kvôli pýche, hanbe, zadubenosti, nevedomosti, hlúposti napokon dieťa úplne zničiť.
Zo srdca, ale fakt z najúprimnejšieho srdca prajem všetkým deťom, aby mali milujúcich rodičov, pri ktorých nikdy nebudú musieť zažiť strach, že budú odmietnuté a vždy budú prijímané také aké sú.
Nech sa tak vždy deje. 💞💞💞💞💞💞💞
Komentáre
Zverejnenie komentára