Ty sa už s ničím netrápiš? I. (zamyslenie)

       Priateľka sa ma opýtala: "Ty sa už s ničím netrápiš?" Zasmiala som sa. Už spolu komunikujeme roky a navzájom si pomáhame zvládať životné situácie a jedna druhej poskytujeme inšpirácie, ako čo najlepšie cez ne prejsť a čo sa z nich naučiť.

       Vďaka tejto otázke som sa zamyslela. 

        To, že sa niekto dlhodobo venuje práci na sebe a na zlepšení kvality svojho života prináša výsledky. Zmeny sa zákonite dostavia, pretože keď sa človek nevzdá a pokračuje, skúša, tie výsledky sa musia prejaviť. Obe sme si vedomé, že nás čaká ešte toho veľa, čo potrebujeme doladiť. Obe riešime to svoje, čo je typické pre nás. V niečom to máme spoločné a v tom inom úplne odlišné a tak je to dobre. 

      Pochopenie "duchovnosti", duchovnej podstaty človeka neznamená žiť len kdesi mimo tela, len meditovať, odpojiť sa od reálneho života, ale  PRÁVE  žiť TU , v  tejto "realite", spoznať našu podstatu, pochopiť zmysel života a vedieť žiť s inými ľuďmi tak, aby sme to dávali s dobrými pocitmi. Podľa toho, koľko sme si toho počas života "nabalili" na plecia, podľa toho sa odvíja aj naše "vzdelávanie". K tomu ešte musíme pridať vlastnú chuť a vôľu sa na to "vzdelávanie" dať a samozrejme vytrvalosť. Ak by nám niekto sľúbil, že zázraky do troch dní a zmeny okamžite, určite by sme od takého ušli 😃. Najväčšia radosť v živote príde práve po prekonaní prekážok, zvládnutí napríklad vlastného správania v, pre nás, typických situáciách (konečne nereagujeme hnevom, krikom, urazenosťou...). To sú malé významné víťazstvá, za ktoré sa je potrebné vždy oceniť.

     Ty sa už s ničím netrápiš?

Ale figu! Som len človek! A rovnako ako iní sa nazlostím, urazím, trápim, bojím.... Je to úplne normálne, len (myslím si), že je veľký rozdiel v tom, ako to už teraz dokážem spracovať. Všetky emócie si dovolím, ale neostávam v nich dlho (hlavne v tých negatívnych, tie pozitívne si pestujem dlhšie😃 a ešte dlhšie 😃). Zadržiavať napríklad v sebe hnev, skryť ho pod pokrievku nie je práve najrozumnejšie. Keď potrebujeme "vyfučať", tak tú paru zo seba pustime (mojim dobrým zvykom po podobnom výkone je vysvetliť svoj postoj, nech tá druhá strana vie, prečo som vybuchla ).

Takže odpoveď.... áno , zvyknem sa aj chvíľku trápiť 😃... a následne si uvedomiť kvôli čomu, či mi trápenie je prínosom a rieši ďalšie udalosti, či je produktívne a má zmysel.... už keď len takto začnem rozoberať predmet daného trápenia.... jednoducho logika nepustí.... to trápenie sa akosi samo vytratí😃.

Držím nám všetkým prsty, nech všetky "negatívne" emócie, ktoré nás držia v područí neodolajú "logike" analyzovania a nech nás vždy čím skôr opustia, rozpustené do stratena 😃.   Nebojme sa ich "prežiť", ale "nekrochnime" sa v nich dlho .😉😉😉😉