Ty sa už ničím netrápiš? II. (zamyslenie)

 

     Trápenie. 

      My ľudia sa trápime priamo udalosťami, ktoré sa nám práve stali, dejú v reálnom živote. Niekomu vyhorel dom, niekomu sa pokazila práčka, niekoho opustil partner, niekoho sklamala priateľka, niekoho vyhodili z práce, niekoho okradli, niekoho neprijali na školu ....  Sú to konkrétne udalosti, ktoré sa nám dejú a v okamihu, keď sa nám stanú začíname sa trápiť. Trápime sa hlavne preto, že nás táto nečakaná udalosť "vyhodila" zo zažitého stereotypu, narušila nám zabehnutý rytmus a núti nás zaujať nové stanovisko, nájsť východisko, riešenie. Je to nečakané, nepohodlné, obťažujúce, vyžaduje  nabrať silu a pustiť sa do "práce". Náš mozog je naprogramovaný tak, aby nám predostrel najprv všetky "úskalia", všetky prekážky, každý dôvod prečo to nemôže a ani nepôjde ľahko. 

      Určite, v prvom okamihu všetci prežijeme nejakú emočnú reakciu. Všetci to máme inak, záleží na našich predispozíciách. Ďalším krokom by mohlo byť predýchanie, aby sa nám mozog dostatočne okysličil a dokázali sme znovu rozmýšľať. Uvedomenie, že situáciu nevieme vrátiť v čase späť, možno donútime samých seba premýšľať o možnostiach riešenia. Ak podľahneme myšlienkam, ktoré nás budú zásobovať katastrofickými scenármi, upadneme ešte do hlbšej frustrácie a naša vibrácia bude prudko klesať. Nezabúdajme, že vždy priťahujeme to, čo vyžarujeme a hlavne tvoríme to, čomu uveríme a čo emočne podporíme. V takýchto chvíľach, keď je to len trošku možné (aj pre menej skúsených), začnime kontrolovať ako sa cítime a kam sa uberajú naše myšlienky. Doslova si vyberajme z myšlienok tie, ktoré nás "podporia" a nebudú sťahovať. Všetko je to len o tréningu, pretože doposiaľ náš mozog bol nastavený opačne, akoby sme to práve teraz chceli. Čím častejšie kontrolujeme, čo riešime v hlave, tým skôr získame návyk, aby sme to robili. Prvá kontrolka, ktorá nás na to upozorní, sú naše pocity a telo.

       Druhá vec, kvôli ktorej sa zvykneme trápiť sú situácie, ktoré si doslova "vymyslíme" a súvisia s budúcnosťou. Súvisia s veľkosťou našich očakávaní, strachov, obáv a dokážeme si ich vymodelovať do najväčších podrobností (až si ich pritiahneme a napokon aj odžijeme). 

      To, že sa trápime kvôli veciam, ktoré sa nám stali a následne ich riešime, to má svoju logiku. Ale trápiť sa kvôli veciam, ktoré sa ešte nestali, len predpokladáme, že by sa mohli.... tak neviem, ale asi to veľmi logiku nemá. Je to krásna ukážka toho, ako si sami komplikujeme a sťažujeme už aj tak nie vždy ľahký život. Akoby toho nebolo málo, tak si ešte niečo vymyslíme. 

      Toľko zbytočnej energie vydávame iným smerom, akoby sme mohli. Vždy sme ochotnejší uveriť, že sa stane to "zlé" (prečo tomu tak veríme? prečo to neotočíme?) 

       Zo srdca nám prajem, aby sme v čase, keď sa trápime našli veľmi skoro východisko a spôsob, ako pretransformovať trápenie na konštruktívne riešenie. Pri trápení založenom na našich výmysloch a predstavách (ešte neexistujúcej situácii) zastavme proces tvorby v zárodku a uvedomme si, čo chceme tvoriť. Keď sa začneme trápiť kvôli správam z televízie, rozhlasu, internetu (nepríjemné predpovede budúcich situácií) na chvíľu sa zamyslime, či vieme konkrétne urobiť my sami niečo, čo pozitívne ovplyvní predpovedanú "hroznú" udalosť. Ak nie, tak si počkajme, ako sa to vyvinie a až keď to nastane, hľadajme riešenie. V čase, kým sa tak stane, sa venujme príjemným veciam a udržujme sa v dobrej nálade. (Však vieme, že čo priťahuje čo 😉😉).

      Krásny deň priatelia 💕💕💕💕💕💕