Nikdy nehovor nikdy (zamyslenie)

   

   Slovo NIKDY patrilo medzi moje obľúbené. Sila tohto slova ma robila silnejšou a dôležitejšou. Jeho vypovedaním ma vždy vnútorne naplnila energia a v tom okamihu som sa vždy cítila spokojná sama so sebou, že mám svoje životné zásady a predstavy o živote pod kontrolou. A čo bolo nemenej pre moje ego dôležité, prezentovala som sa pred ľuďmi, ktorí to počuli, ako človek, ktorý za každých okolností vie čo robí. 😃

       Spočiatku mi nedochádzalo, keď sa mi situácie, ktoré by som ja NIKDY "tak" neriešila odohrali a ja som ich "zahrala" presne tak, ako som to odsúdila. Až po čase, keď to nebolo už ojedinelé, mi začali dochádzať súvislosti. Moja analytická myseľ začala skúmať, prečo sa mi to deje.

        Keď povieme to slávne "JA BY SOM TO NIKDY ....", v tom momente sa pasujeme za sudcu, boha, neomylného, ktorý presne vie, ako sa má každá životná situácia zvládať, zažil všetky možné varianty životných osudov, presne vie, ako sa človek cíti, keď robí veci, ktoré by on sám riešil inak. Vtedy hovoríme z úrovne našej pýchy a z úrovne ega, ktoré má len taký "rozhľad", aký sme mu za náš život poskytli. 

        Vesmír má však veľký zmysel pre humor a tak nám vždy poskytne možnosť dokázať, ako sme zvládli jednotlivé lekcie a práve, keď vyslovíme s veľkou energiou ... ja by som to nikdy.... vesmír nám pošle na "skúšku správnosti" rovnakú situáciu. Na... a ukáž, ako  to naozaj máš. 😃. Verím, že všetci z nás sme podobnými skúškami prešli.

       Mne keď "došlo", že som urobila presne "tú istú chybu", za ktorú som iného odsudzovala, cítila som sa veľmi zahanbene a ten pocit nebol dvakrát príjemný. Pochopila som dôvod, prečo som tak musela konať, že som v tom čase iné východisko nevidela, pretože som konala napríklad v zlosti, strachu, bezradnosti, panike, alebo aj nevedomosti. 

       Teraz, keď mi ešte príde na rozum, aby som vypovedala to slávne ... ja by som nikdy.... akosi automaticky sa mi ústa zavrú a nevypovedia radšej nič. Naopak, začnem sa na situáciu, človeka pozerať so záujmom a keď mám tú možnosť vypočujem si dôvody, prečo sa tak dej vyvinul. Veľa zaujímavých príbehov sa človek dozvie a keď počúva s porozumením, stane sa, že aj sám uzná, že by konal určite rovnako. Vžiť sa do emočného nastavenia človeka, ktorý je pôvodcom situácie, ktorú hodnotíme, nie je vždy ľahké, pretože to všetci máme inak. Vyšli sme z rôznych prostredí, rodín, zázemí, máme iné skúseností, iné povahy, iné zranenia a hlavne iné skúšky pred sebou a iné zvládnuté. 

      Najviac počúvam, keď sa o tejto téme s niekym rozprávam, že ale predsa ja by som určite nikdy nikoho nezabil(a). Dávam za pravdu, však ani ja si neprajem nikoho zabíjať, ale NEDOVOLÍM si povedať, že by som to nikdy neurobila. Verím, že drvivá väčšina vrážd sa stáva v skratových situáciách, v návale hnevu, zúrivosti, alebo ako dôsledok nezvládnuteľného dlhoročného násilia, týrania (či už fyzického, alebo psychického). 

      Ak ste ešte nezažili, že sa vám vrátilo na "odskúšanie" to, čo vy by ste NIKDY neurobili, tak vám držím prsty, aby ste to dali iným spôsobom, tým "správnejším". Ak ste to už zažili, verím, že ste sami došli k múdrosti  .... nikdy nehovor nikdy.... 😉

      Človek sa stane pokornejším, súcitnejším a vďaka tomu múdrejším, pretože pri pozornom vnímaní, otvára svoju myseľ a doplňuje si vlastné skúsenosti o iné alternatívy, neuzaviera sa len do svojej bubliny a nepovažuje tú svoju bublinu za vzor dokonalosti, podľa ktorej by sa malo žiť. 

      Používate slová .... ja by som NIKDY ? Skúste mi napísať, pri akej príležitosti Vám to vesmír vrátil na "preskúšanie".  Krásny deň s otvorenou mysľou prajem ❤❤❤❤.