Neláskavé slovo je najostrejší (zamyslenie)

 

      Sme TVOR -ovia, odvodené od slova tvoriť, to znamená, že si všetci tvoríme svoje vlastné životy. Ako Slovania sme dostali do vienka aj obrovskú silu slova, ako prostriedok k tejto tvorbe (nie sú to len slová, ktoré hovoríme nahlas, ale aj slová a myšlienky, ktoré si myslíme). A do tohto vienka nám ešte bola prihodená slobodná vôľa. Všetci, čo si to uvedomujeme, preberáme zodpovednosť, ako s týmito darmi naložíme.

      Je nás však ešte stále mnoho, ktorí o týchto veciach nič nevieme a keď aj vieme, tak sa tým nezaoberáme, alebo tomu jednoducho neveríme. To, že to z akéhokoľvek dôvodu neberieme na vedomie, neznamená, že to tvorenie nerobíme. Tvoríme nevedome, hovoríme neuvážene a volíme nezodpovedne. 

      Neláskavé slovo je najostrejší meč (Budha)

      Každé jedno slovo, ktoré vypovieme má svoju silu a zanecháva v našich mozgových bunkách "stopu", ktorá je uložená spolu s emóciou, ktorá ju sprevádzala. Od malička si ukladáme a vytvárame takéto "stopy" v našich hlavách. Dieťa sa rodí s "čistým" diskom, do ktorého sa vyrývajú všetky slová, ktoré mu hovoria rodičia (najvyšší bohovia v jeho vnímaní) a takto si začína uvedomovať samé seba, definuje sa cez hodnotenie a súdy svojich najbližších. To sú základy, ku ktorým sa neskôr pridajú  hodnotenia učiteľov, priateľov a aj samotné porovnávanie seba samého s očakávaniami okolia.

      S týmito predispozíciami dieťa dospieva a chová sa tak, ako je od neho očakávané a keď si začne uvedomovať samého seba a svoje pocity, že je tu rozpor a nevie s tým čo robiť, automaticky sa chová tak, ako bolo do neho naprogramované. Robí druhým presne to isté, ako bolo "páchané" na ňom. A kolotoč môže pokračovať. Našťastie nie je žiadnou zvláštnosťou, že existujú jedinci, ktorí sa začnú búriť a uvedomia si, že to čo žijú ich nerobí šťastnými a svoj predchádzajúci život si vezmú ako vzor, čo nechcú žiť a robia veci inak. 

      S uvedomením si sily slova by mali začať rodičia, aby vedeli, čo majú svojmu potomkovi hovoriť, ako s ním jednať, v čom ho podporovať, aby dieťa dostalo zdravý základ, zdravé sebavedomie a vedomie toho, že bude vždy akceptované také aké je a jeho osobnosť nebude potlačená. Rodič ako najdôležitejší tvor pre svoje dieťa, by mal vždy najprv počúvať a vnímať, čo jeho dieťa chce povedať, čo chce svojimi činmi dať na javo a voliť slová, ktoré ho v žiadnom prípade nebudú ponižovať, zastrašovať, neuznávať, dávať mu na javo, že je neschopné, hlúpe, neskúsené. Rodič by mal hlavne dieťa viesť k morálnym hodnotám, úcte a súcitu a vždy jednať s ním ako so seberovným. To, že to telíčko je malé a zažilo ešte málo, neznamená, že si so sebou neprinieslo veľkú múdrosť, ktorú nám ma odovzdať.

     Každé neláskavé slovo vyslané z našich úst sa doslova zabodáva do druhého ako meč a zanecháva trvalé následky. Často krát sa tak deje len preto, že sami trpíme podobnými zraneniami a ani nám nedôjde, že rovnaké zranenia spôsobujeme druhým. Keby sme sa však len trošku zastavili a precítilí konečný pocit, ktorý v nás ostal po týchto slovách, pomohlo by nám to k rôznym uvedomeniam. Buď by sme boli s tým spokojní (ok, tak to ďalej neriešme, lebo to aj tak nezmeníme), alebo by sme boli nespokojní a toto je presne ten bod, kedy môžeme sami seba začať meniť a hľadať spôsoby, ako hovoriť viac vecí, z ktorých finálny pocit bude príjemný. 

     Táto téma by sa dala rozvinúť aj iným smerom. Ten, kto počuje tieto neláskavé slová (nemyslím deti, hoci niekedy to je aj tu tak) zažíva svoju vlastnú lekciu života. Práve vďaka týmto slovám má nájsť svoju vlastnú silu a nájsť spôsob, ako tieto slová spracovať, ako sa nimi nedať zvalcovať, ako neuveriť hodnoteniam toho druhého.

    Ale teraz som sa chcela zamerať skôr na našu stranu. Aby sme sa naučili hovoriť slová, ktoré chceme počuť aj my, aby sme vedome neubližovali druhému aby sme zobrali zodpovednosť za to, čo svojimi slovami tvoríme a spôsobíme. Je v poriadku brániť sám seba a vytyčovať si hranice, aby nám iní neubližovali, ale robiť to isté, čo robia nám spustí len kolotoč toho istého a my budeme stále v boji. Porekadlo ...múdrejší ustúpi... upravme... vedomý človek zmení ....

Teda nájde spôsob ako ukončí nezmyselný kolobeh ubližovaní.

A tak to je a tak nech sa deje 💓💓💓. 

Napíšte mi, či už viete kontrolovať slová, ktoré vychádzajú z vašich úst. 😉