Fyzická bolesť (zamyslenie)
Moje bádanie samozrejme neustávalo a skúšala som aplikovať "programovanie" aj na iné oblasti svojho života. To je vždy tak, keď prekonám jednu métu, hľadám ďalšiu, aby som sa nenudila 😄.
Bolesť hlavy nie je nič nezvyčajné a zažili sme ju takmer všetci v rôznych jej intenzitách. Mala som obdobie, kedy mi práve bolesť hlavy spôsobovala dosť výrazný diskomfort. Nerada užívam tablety, a tak som sa veľakrát trápila s bolesťou aj celý deň a nebolo nič nezvyčajné, že som s tou bolesťou šla aj večer spať .Po nejakom čase sa mi stavy začali zhoršovať a nie raz som sa dostala do stavu, že sa mi zdvihol žalúdok a kým som obsah žalúdka nevyvrátila, bolesť sa ma držala ako kliešť. Migrenózne stavy pre mňa boli novinkou ale po absolvovaní jedného takého "záchvatu" som si povedala, že s tým niečo musím robiť.
Najlepšie je bolesti predchádzať, ale povedzme si pravdu, nie vždy vieme presne identifikovať, prečo sa nám to deje. Keďže toto som nevedela určiť, tak som sa rozhodla, že musím začínajúcu bolesť podchytiť v jej úplnom začiatku a nenechať ju rozrásť do nekontrolovateľných rozmerov a následkov. (ako som spomínala, tableta je u mňa tá najposlednejšia alternatíva, keď mi už všetko zlyhá).
Mám v živej pamäti svoj prvý pokus. Moja tolerancia na alkohol je nízka a skoro vždy to skončí nepríjemnou bolesťou hlavy (toto je jediná príčina bolesti hlavy o ktorej viem, na ostatné som zatiaľ neprišla 😊). Po vypití sladkého likéru ma začala bolieť celá pravá strana temena, zo zadnej strany pravého oka nepríjemný tlak a v ušiach som počula tlkot srdca. Sedela som v kresle pred domom, oči sa mi mimovoľne zavierali a vtedy mi to napadlo. V tom jednom okamihu sa mi pospájali všetky skúsenosti, učenia, návody a hlavne vlastná fantázia do jedného cieľa .... zrušiť bolesť.
Oči som nechala zatvorené, pohodlne oprela chrbát o operadlo, uvoľnila celé telo a začala zhlboka dýchať. Po chvíľke mi bolo ešte horšie. Hlava sa mi začala točiť a pocit závrate nerobil práve dobre môjmu žalúdku. Zmiernila som dych a svoju pozornosť upriamila na miesto, odkiaľ bolesť najviac vyžarovala (temeno). A začala moja predstavivosť. Dych som nasmerovala do temena. Temenu som prepožičala schopnosť prijímať a vylučovať vzduch. Už po pár sekundách sa ostrá bolesť mierne stíšila. Povzbudená úľavou som dovolila mojej fantázii nech sa pohrá. Z ničoho nič sa mi pred vnútorným zrakom objavili motýle (neviem prečo, všetky boli akoby žlté a žiarivé). Vždy pri výdychu odlietali od temena a ja som fyzicky cítila, že bolesť mizne. Celý proces bol veľmi príjemný a zotrvala som v ňom ešte krátku chvíľu aj po tom, čo bolesť odišla. Bála som sa otvoriť oči, lebo som celkom neverila, že sa mi to podarilo a myslela si, že keď otvorím oči, bolesť bude späť. Našťastie sa nevrátila.
Pocitovo som v tomto samoliečení bola dlho, ale hodinky mi ukázali len niečo okolo desiatich minút. Krátko, dlho, neviem. Tým, že experimentujem už roky, viem veľmi rýchlo uveriť, že pre mňa odskúšané veci fungujú. Odvtedy túto techniku používam okamžite, keď zacítim čo len náznak prichádzajúcej bolesti hlavy. Je to možné urobiť aj v prípade, že je človek v práci a nemá samostatnú miestnosť, kde by sa mohol "predýchať" (tie mnou spomínané motýle, to bola len moja fantázia, úplne stačí len vedome dýchať a vydychovať do miesta, odkiaľ vyžaruje bolesť). V práci vždy existuje jedna miestnosť, kde to súkromie nájdete.😃😊😉.
Mojej dobrodružnej povahe pomohol aj kdesi prečítaný výrok, že bolesť je len ilúzia. No a viac mi nebolo treba. Moje logické odôvodnenie si to len utvrdilo. Keďže je všetko len energia, teda aj naše telo a energiu predsa nič nemôže bolieť, znovu je to len informácia ako má naše telo reagovať, keď sa mu niečo udeje 😃. A informáciu vieme prepísať, však áno? 😊
Zatiaľ najvyššie majstrovstvo, čo som dokázala, bolo pri zlomenine členka. Vychádzala som z lesa po miernou svahu a nevšimla si, že je pôda zamrznutá a kde tu sa vyskytuje aj ľad. Neopatrný nášľap. Nohy mi vyhodilo do vzduchu a ani neviem ako som spadla a pri dopade som riadne buchla členkom o zem. Bolesť mi vystrelila do celého tela. Okamžite som oboma rukami chytila členok a začala dýchať do toho miesta a opakovala si.... toto je len ilúzia, bolesť neexistuje... Domov som sa (asi 5 minút normálnej chôdze) dostala po svojich a počas celej chôdze sa bolesť neobjavila. Mužovi som len tak oznámila, že som si vyvrtla členok, že si dám nejaký octový obklad a bude ok. Členok, po vyzutí topánky, nabral trojnásobný objem. Na druhý deň som mala ísť do práce, tak som špekulovala ako to urobiť. Napokon kolega, s ktorým som sa radila prezradil, že má na urgente švagra v službe, že nech idem za ním a tak sme šli. Ja som sa už cítila v pohode, nebyť opuchu, teda telesného prejavu môjho zranenia, ani by som to neriešila. Po RTG členka mi pán doktor oznámil, že mám členok prasknutý a budem musieť mať sádru. Nikdy som nemala nič zlomené, tak som ani veľmi netušila, čo so mnou budú robiť. Pokojne som si ľahla na stôl, vystrčila nohu a sestrička zavolala doktora. Ten čosi pozeral na snímku, potom prikladal ruky na členok, podchytil ho zospodu a potiahol. Bola som opretá o lakte a sledovala čo robí. V jednej chvíli sa na mňa pozrel a vraví .... v tomto momente zvyknú pacienti kričať.....😃. ....Aha.... ale ja nič necítim. Po pravde som mu povedala, však taká hrdinka by som nebola, keby ma to bolelo. Svoje "hrdinstvo" som mu však dokázala, keď sestrička na mňa zaútočila injekciou, ktorú mala aplikovať do brucha (skoro som odpadla 😃). Ihla je pre mňa nepriateľ 😃 a ešte do brucha !!!! (pre moju predstavivosť vrchol týrania 😃). Doktor neveriaco krútil hlavou, ako môžem robiť taký cirkus kvôli ihle. Holt mám ešte medzery a široké pole možností ako sa zlepšiť.
Viem, status je dlhší, ale chcela som popísať, ako sa dá dýchaním a vydychovaním do miesta, kde vás to bolí, bolesť potlačiť, až ju zrušiť. Bolesť má pre nás dôležitú úlohu. Upozorňuje nás, že sa s nami niečo deje. Pokladám však za zbytočné predlžovať utrpenie, keď už sme bolesť zaevidovali a vieme, že sme si napríklad porezali prst, aby niečo ďalej bolelo.
Všetko je to o experimentovaní a overovaní, čo všetko dokážeme, keď tomu uveríme a neostane ani štipka pochybnosti, že nám to nefunguje. Ako som písala vyššie, mám dobrodružnú povahu a veľa vecí skúšam a hlavne sa pri tom dobre bavím 😃.
Prajem krásny, bezbolestný deň a bola by som aj rada, keby ste mi napísali, či ste niečo podobné už skúšali a keď nie, či by ste sa na to dali. 😉😉😉
Komentáre
Zverejnenie komentára