Buďte zberateľmi dobrých pocitov (zamyslenie)

 

     Je to už pár rokov, čo som si uvedomila, že to ako sa cítim záleží len odo mňa. Môj muž mi stále hovorí, že som "extrémistka" 😂, že buď niečo robím, alebo vôbec nie. Nič medzi tým. (Asi s tým trochu súhlasím, ale nie na sto percent 😉).  Uvedomením si, že ja som "výrobcom" vlastných dobrých pocitov, som sa začala pozorovať,  kedy sa mi to deje. 

      Vždy som pracovala v prostredí, kde som denne prichádzala do styku s množstvom ľudí a tak sa mi naskytla ideálna možnosť experimentovať. Začala som sledovaním vlastného správania a reakcií voči ostatným. Samozrejme, keď som bola v strese a nestíhala som vykonávať úlohy, ktoré som musela dokončiť v určitom čase, moje reakcie k druhým boli rýchle, neosobné, veľakrát sarkastické. Išla som ako lavína a neuvedomovala som si dopad mojich slov na druhých (nebolo času) a už vôbec som si neuvedomovala, čo cítim.  Nebolo nič mimoriadne fungovať v tomto nastavení celý pracovný deň. Po takejto šichte som sadala do auta unavená, ťažká ako balvan a bez chuti ku všetkému. Totálne vyšťavená. Počas jazdy autom domov, som len otupene hľadela pred seba, sem-tam som pred vnútorným zrakom zaznamenala výjavy z práce, ktoré zanechali vo mne nie najpríjemnejšie pocity. Analyzovanie vždy končilo zaľahnutím do postele, kým prišiel spánok. Nebolo zriedkavosťou, že ešte aj v sne som riešila nedoriešené konflikty.

      Uvedomovala som, si, že to tak dlhodobo nebudem zvládať a hlavne, že sa tak nechcem cítiť. Začala som robiť malé pokusy sama so sebou. Napríklad, dostala som sa do časovej tiesni a vedela, že to čo mám stihnúť do hodiny, jednoducho nedám a od tohto načasovania sú závislí ďalší ľudia, moji kolegovia v inom meste. Odhodila som strach a zavolala. Jasne som si určila cieľ. Povedať po pravde, čo sa deje, neuchyľovať sa k výhovorkám, ktoré dobre znejú, ani k sťažovaniu sa na systém, ktorý mi to sťažuje. Keď som ešte na konci hovoru poďakovala za pochopenie, vtedy to prišlo. Zalial ma príjemný pocit, nastala úľava, stres sa vytratil a ja som v pokoji dokončila prácu. (Prvé uvedomenie, úprimne od srdca poďakovať.)  Keďže som (podľa môjho muža) "extrémista", toto mi nepostačovalo. Živočíšne som chcela tieto pocity zažívať čo najčastejšie. 

      Nebolo nič nezvyčajné ani raritou, že do obchodu zavítali zákazníci vo veľmi zlej nálade a hľadali si obeť, s ktorou by si mohli svoje energie povymieňať. 😂 Spočiatku som sa práve týmto ľuďom snažila vyhnúť, lebo som vedela, že ma to nahnevá a pokazia mi náladu na celý deň, pretože politika zamestnávateľa bola... zákazník má vždy pravdu. (Nikdy som to neprijala a tak môj vnútorný odpor len rástol.) V čase mojich experimentov, som hľadala spôsob, ako vyjsť aj z týchto situácií s dobrým pocitom. (Pravdu povediac, trvalo to dlhšie, kým som sa to naučila.) 

     Jeden príklad za všetky. Rozzúrená zákazníčka smerovala z oddelenia vín priamo ku mne, červená v tvári, čím bola bližšie ku mne, tým viac zvyšovala hlas. Mala som pár sekúnd na to, aby som si uvedomila, že jej hnev sa ma netýka a že by bolo dobré zistiť čo je príčinou jej skutočného hnevu. Dôvodom kriku bola zlá informácia na cenovke (predávali sme ročník vína 2010 a na cenovke bol ročník 2011). Jemne som s a usmiala (fakt len jemne, vedela som, že niečo viac by ju len viac vytočilo) a poprosila som ju, nech mi to ukáže.  Z náhleho impulzu som sa jej opýtala.... pani, čo sa stalo? neverím, že vás víno vedelo tak nahnevať.... Nečakala som nič, ale jej okamžitá odpoveď ma dostala do obrazu.... Šla som hore na sídlisko, kto by si to do kopca trochu nerozbehol a tí pos...í policajti tam stáli, presne na mieste, kde nikto päťdesiatkou nejazdí a naparili mi pokutu..... V tvári bola ešte červenšia a evidentne nevedela nespravodlivosť rozdýchať. Chvíľu som s ňou spoločne "nadávala" na nespravodlivosť. Došli sme k vínu, ktoré bolo príčinou jej hnevu. V prvom rade som sa jej ospravedlnila, za našu chybu a poďakovala, že  nás na to upozornila. V tom momente, keď som to robila som precítila rozdiel ako znejú slová "od srdca" a ako odverklikované automaticky. Ja sama som z nich mala príjemný pocit a tá pani to zachytila tiež. Rozlúčili sme sa s úsmevom a ja som ten úsmev cítila v celom tele. (Druhé uvedomenie , od srdca vyslovené slová majú okamžitý účinok na naše okolie a my sa po nich cítime skvele.)

     Tisíce malých drobností, ktoré vykonáme počas dňa nám môže zabezpečiť prísun dobrých pocitov. Zvyknem tomuto procesu hovoriť flirtovanie sama so sebou. Určite si všetci pamätáte príjemnú energiu vo svojom tele, keď ste s niekym flirtovali. A presne to je ono. 

      Usmejme sa pri pozdrave a nadviažme očný kontakt, podržme dvere druhému a usmejme sa, zdvihnime, ak niekomu niečo spadne a usmejme sa, úprimne pochváľme ak sa nám niečo páči, chutí nám, súhlasíme s tým a nemusí to byť len človek, ktorého poznáme. Nehanbime sa poďakovať predavačke a popriať jej krásny deň. (Nedávno som bola tankovať na benzínovej pumpe a za priehradkou stála žena v stredných rokoch s nádherným účesom a ja som skrátka neodolala a s obdivom som ju pochválila. Znovu som cítila ten úžasný pocit v tele a ona sa nádherne na mňa usmiala a poďakovala. Viem, že som jej na pár hodín zlepšila náladu, ale aj sebe.) Je to pre mňa ako droga a pozitívne odozvy ma len naplňujú ďalším odhodlaním experimentovať ďalej.

     Ak ste podobne naladení ako ja, tak vám prajem, aby ste príjemné pocity zažívali čo najčastejšie. Buďme zberateľmi dobrých pocitov, pretože to nie je len jednostranná záležitosť. Ak sú slová, úsmev a vaše nastavenie úprimné a idú zo srdca, tie pocity sa dostavia vždy a šíria sa od vás (aj pre vás).