Myslel som si, že si hlúpy..... To si hlúpi ľudia myslia.

 

     Včera som pozerala seriál a odrazu ma zaujal kratučký dialóg.

        .... Myslel som si, že si hlúpy.....To si hlúpi ľudia myslia......

       Sekundový uvedomovací proces a vybuchla som smiechom. Chlapec, ktorého odpoveď ma úplne dostala, hraje rolu veľmi inteligentného syna politického kandidáta o ktorého sa celý život veľmi nikto nestaral a tak vyrástol z neho "bez emočný" jedinec, ktorý komunikuje s každým "vecne a fakticky". 

      A to je to, čo milujem a čo sa snažím aj žiť. Komunikovať bez emócií, ktoré sú často krát príčinou neuvážených reakcií a nekorešpondujú s tým, čo som komunikáciou chcela dosiahnuť. Keď ma valcujú akékoľvek emócie, najprv v rozhovoroch riešim ich a nie skutočnú podstatu a tému.

      Keby sme sa dozvedeli tú istú informáciu .... myslel som si, že si hlúpy.... väčšina z nás by sa cítila veľmi nepríjemne, urazene, pohoršene, zahanbene. Povedzme si pravdu, nie je to to, čo by sme chceli o sebe počuť. Prvá reakcia môže byť rôzna, záleží to na tom, ako sme na tom so sebavedomím. Môžeme sa uraziť, začať sa brániť a obhajovať sa a poskytovať všemožné dôkazy, že to tak nie je. Alebo sa pustíme do urážlivých prejavov, aby sme toho druhého dourážali viac ako on nás.  

      Všetky podobné reakcie sú len o tom, vybojovať si silnejšiu pozíciu na "piesočku" na  ktorom teraz prebieha boj. 

      Porekadlo ....výrok..... podľa seba súdim teba.... vystihuje presne to, čo sa pri podobných situáciách deje. To čo v sebe máme, aké skúsenosti, aké emócie, aké zranenia, len na základe týchto vecí robíme úsudky o druhých ľuďoch.  Preto všetko čo je vypovedané na našu adresu (a hocijakým spôsobom sa nás to chce dotknúť, ublížiť nám), prijímajme to cez uvedomenie, že to je názor toho druhého a s nami to nemá nič spoločné. Ak nedokážeme vlastnú reakciu kontrolovať a predsa odpovedáme, následne si môžeme uvedomiť, že kdesi v kútiku svojej duše máme aj my sami o sebe pochybnosť v tomto smere, neveríme si, podceňujeme sa a potvrdením zvonka, že to tak naozaj je, nás to dostáva do vývrtky. 

      Keď sme v procese zmeny a pracujeme na sebe, každá reakcia, ktorá vyjde z nás pri nepríjemných rozhovoroch je úžasnou ukážkou toho, že presne toto ešte nemáme spracované. Tých nespracovaných vecí máme všetci dosť, ale postupne, ich zvedomovaním, sa ich vieme pomaly zbavovať a tak naberať sebavedomie a uvedomovať si vlastnú hodnotu.

     Na začiatku spomenutý dialóg je pre mňa top ukážka toho, ako sa za seba postaviť a ukončiť debatu na túto tému.

     Spomínam si, ako som sa učila nereagovať hádkou a krikom. Rozhodla som sa "použiť" svojho manžela 😃. Pri dlhoročných manželstvách často hrozí, že stačí len jedno "nevhodné" slovíčko a vybuchne prudká výmena názorov (pretože obaja vďaka prežitým rokom dospejú k názoru, že sa tak dokonale  navzájom poznajú, že stačí počuť len jedno slovo a už vedia presne, čo tým chcel autor povedať). Necítila som sa dobre v takej atmosfére a uvedomovala som si, že tou nervóznejšou a podráždenejšou v našom vzťahu som bola ja, tak som to išla zmeniť. V čase, keď som cítila, že sa už - už rozkričím, alebo idem do hádky, som stíšila hlas .... ok, ja si o tom myslím niečo iné, ale vysvetli mi ako to máš ty, nech to konečne pochopím.... preniesla som niečo podobné (niečo v tomto duchu). Manžel buď odpovedal, alebo nie, záviselo to od stupňa jeho hnevu. Mojim cieľom bolo zastaviť hlavne seba a vytvoriť čas na reakciu. Keď sa naše postoje aj po rozhovore nestretli, ukončila som 

.... ok, rešpektujem čo si o tom myslíš, ale ja to mám inak .... 

Keď som túto múdrosť používala za každým, keď sme mali výmenu názorov, čo myslíte čo sa stalo? Tým podráždenejším a nervóznejším sa stal môj muž 😃😄. 

.... ideš mi na nervy s tým tvojim rešpektujem ťa... a moja odpoveď .... prečo? ja by som bola šťastná, keby si aj ty mňa rešpektoval  a nenútil ma robiť veci, čo nechcem .....😃 

     Bolo to pred rokmi a prešli sme si aj týmto "školením". V súčasnosti len začnem.... ok, reš.... a muž len kývne rukou. Teraz to už máme ako novú rutinu, uvidíme na čom ďalšom popracujeme.

     Všetkým nám zo srdca prajem, aby sme si nikdy nebrali reči a úsudky a súdy o nás pre nás osobne.

Majme sa radi takí sme, ak s niečim nie sme spokojní, tak na tom popracujme ak na tom popracovať nechceme, tak to jednoducho prijmime a netrápme sa s tým.