Múdrosť a život v jednoduchosti (z knihy 365 múdrostí)

       Alebo aj inak..... V jednoduchosti je krása ....

     Uuuuuuf .... koľkokrát som si vzdychla..... prečo si len tak komplikujeme životy? 

     Prečo si nevolíme tú jednoduchšiu cestu?

     Prečo riešime veci zložito? 

     Prečo nejdeme na vec priamo, ale obkľukou? 

     Prečo veríme, že len keď budeme konať zložito, s prekážkami, že len vtedy môžeme mať dobrý pocit z dobrého výkonu? 

      Pod pojmom najjednoduchší život, si nepredstavujme primitívny život.  Hoci aj ten "primitivizmus" má svoje čaro, keď je v súlade s našimi nárokmi a robí nás šťastnými. (To len my sme dali slovu primitívny výsmešnú a ponižujúcu nálepku, s ktorou často urážame druhých a seba povyšujeme nad nich). 

      Zložitosť a komplikovanosť sa najviac prejavuje v myslení a následnej komunikácii. Stačilo by odbúrať túto našu záťaž a verte, že by sa nám žilo o 90 % lepšie, ako doposiaľ (keď nie o celých sto percent 😃).

      To, že si nedovolíme komunikovať s druhými jednoducho - otvorene,  je  dôsledkom našich strachov, tých najrôznejších druhov a odrôd, aké si len vieme vymyslieť.

 Napríklad strach z odmietnutia, strach s poníženia, strach z neuznania, strach z výsmechu , strach z neúspechu.....

Tieto strachy majú svoju históriu, ako vznikli a ako sme im podľahli. Na základe toho, že máme strach, že sa udejú veci, ktoré sú nám nepríjemné alebo sa nás nejakým nepríjemným spôsobom možno dotknú, alebo dokonca by nám mohlo hroziť ohrozenie niektorej zo životných istôt, tak začneme hľadať rôzne taktiky, ako sa vyhnúť priamej komunikácii. Vytvoríme scenár (je veľká snaha, aby sa náš scenár zhodoval aj s tým, ako sa to udeje a aké túžime dosiahnuť výsledky), kde sa neštítime použiť klamstvá, polopravdy, manipuláciu, líškanie, neúprimnosť, taktizovanie. 

     Je to namáhavé a vieme to všetci porovnať, keď absolvujeme podobné rozhovory, koľko energie nám to berie a v akých nepríjemných pocitoch musíme byť.

     Ak nedokážeme komunikovať otvorene a slobodne vo väčšine našich rozhovorov, je to známkou toho, že nežijeme život, ktorý by nám poskytoval slobodu a nedovolíme si prejavovať seba samého. Hráme hru. Nie sme to my, sú to len pripravené predstavenia. Ktorých základy stoja na pohyblivých pieskoch.

     Všetko je však súčasťou našich životov. 

     Vždy hovorím, ak nám "docvakne", že sa to dá aj inak, tak urobme všetko preto,  aby to inak platilo aj pre nás. 

      Začnime  pracovať na svojich strachoch,  na svojej sebahodnote, získaní pocitovej slobody a s tým súvisiacej odvahe.

      A vtedy pomaly, začnime využívať svoju múdrosť na zjednodušenie života. Zbavme sa všetkého nepotrebného, zaťažujúceho a brzdiaceho. Podporme svoju intuíciu a sebalásku. 

     A konečne si DOVOĽME  hovoriť vo svojej vlastnej pravde!

A tak nech sa deje.