Šofér "agresor" a "pohoďák"

   

   Často a radi šoférujete? Patríte medzi šoférov, ktorí radi jazdia rýchlo, radi majú pred sebou "čistú" cestu a predbiehajú dovtedy, kým to nedosiahnu? Alebo jazdíte pokojne, s prehľadom, jazdu si užívate?

      Ako tolerujete ostatných účastníkov premávky? Viete byť zhovievaví, keď máte pred sebou šoféra sediaceho v aute s ŠPZ z iného okresu (najlepšie, keď z nejakého malého 😃), ženu za volantom, alebo staršieho šoféra? 

     Aké sú vaše reakcie, ak máte pocit že ten druhý je "spomalený", "robí hlúposti", "nesprávne predbieha", "nepozná" pravidlá cestnej premávky, "nevie" zaparkovať?

     Ruku na srdce, aj keď máme úplne "holubičiu" povahu, isto iste sa nám stalo, že sme pri šoférovaní zažili situácie, že sme si od srdca zanadávali na iného šoféra. Tvár nám od zlosti očervenela, dvihli sme ruku vo výhražnom geste, alebo v hneve tresli rukou o volant a pridali k tomu pár dobre mienených rád prešpikovaných šťavnatými nadávkami. Alebo sme sa mentálne presunuli na pretekársku dráhu a začali sme rýchlostné preteky 😃😄😃.

    Ak ste s tým v pohode, zachovajte si tieto zvyky, je to v poriadku.

    Ja som svoju "argresiu" pri šoférovaní úspešne vyradila zo sortimentu šoférskych návykov. Je to veľmi jednoduchá technika a keď nie ste v aute sám a napríklad aj váš spolujazdec o nej vie, výsledkom môže byť veľmi príjemná nálada, namiesto podráždenosti.

    Predstavte si, že sa ponáhľate z bodu A do bodu B, je to dôležité stretnutie a čas vás tlačí. Stojíte v rannej špičke v kolóne, posúvate sa slimačím tempom, sledujete neustále hodinky a snažíte sa spomaliť čas  a minimálne spustiť prívalovú vlnu na autá stojace pred vami, aby vám uvoľnili cestu. V tejto napätej atmosfére zrazu v spätnom zrkadle vidíte, ako sa iné auto posúva tesne za vás a pri pohnutí kolóny "na drzovku" vypáli a predbieha, nerešpektujúc ostatných v rade. A vtedy to začne, stratíte na chvíľu schopnosť vidieť, srdce vám bije všade inde, len nie tam kde by malo, ústa samé od seba kričia a hromžia a ruky sa v tej sekunde naučia znakové písmo, ... Toto je prvý variant.

    Druhý variant.

     V sekunde, keď zacítime, že na nás ide zúrivosť len jeden jediný hlboký nádych, roztiahnuť ústa do úsmevu, dvihnúť ukazovák v smere "vinníka" a začať ním kývať, ako keď karháte dieťa, mierne otáčať hlavou (imitujúc znovu karhanie dieťaťa) a nahlas POMALY povedať: ....EEEJ   TY   VIŤÚÚÚZ !!!!.....

Spomenutý slogan je najlepšie zopakovať ešte aspoň dvakrát, aby  nám stačil uvoľniť nahromadenú krv v mozgu a mozog začal vnímať naše roztiahnuté ústa a celkovú humornosť situácie.

     Po rokoch používania som už nastavená tak, že je už veľmi málo situácií (keď ešte vôbec), že už pomôcku používať nemusím, ono sa mi vytvorilo automatické prepojenie, že v situáciách, kedy by agresívnejší šofér prežíval prvý variant, mne samozrejme vyjde na tvár úsmev a esencia  slov (Ej ty viťúz) sa mi prehraje do žíl. 

     Mala som jednu úžasnú kolegyňu, ktorej manželovi som opisovala túto pomôcku a na prvé počutie to skončilo totálnym odmietnutím, hlavne zo strany jej manžela. Po nejakom čase, mi kolegyňa hovorí:

.... vyskúšali sme tú tvoju metódu, keď sme šli do Blavy a jeden debil nás tam ohrozoval debilným predbiehaním. Obaja sme sa na seba s mužom pozreli, keď už sme všetko urobili ako si povedala, ale ani za toho boha sme si nevedeli spomenúť na toho VIŤÚZA 😂😂😂...

O dobrú náladu mali postarané až do Bratislavy. A o to ide.... zlosť, hnev sa dá veľmi rýchlo pretransformovať na smiech, len si to musíme dovoliť a chcieť radšej prežívať veselé chvíle.

A nech sa to tak všetkým nám deje ❤❤❤❤❤

PS: Túto taktiku je možné použiť v rôznych situáciách, nie len pri šoférovaní 😉.