Priateľstvo

   

    Málokto z nás by bol šťastní, keby bol úplne sám. Verím, že ak aj sa takí nájdu, tak sa viac menej presvedčili, že to tak chcú mať. Alebo to tak chcú mať na nejaký čas, aby si od niečoho oddýchli, alebo od niekoho. Pre nás ľudí je prirodzené byť v spojitosti s inými ľudskými bytosťami. Niekto sa dobre cíti v prítomnosti veľkého množstva, niekomu stačí len pár a niekomu jeden. 

       Od detstva prechádzame priateľstvami. Od detstva sa učíme, ako v týchto priateľstvách fungovať. Všetko s čím v živote prichádzame do styku nás niečo učí o nás. Naberáme skúsenosti a keď sme vnímaví poučíme sa zo situácií, ktoré naše priateľstvá nejakým spôsobom poškodili. Dôvodov je veľa. Je dobré si uvedomiť, že žiaden priateľ do nášho života neprišiel len tak. Nikdy to nie je náhoda. 

      Priatelia nám dávajú lekcie. Ak sme v dlhoročných, príjemných a naplňujúcich vzťahoch, tieto priateľstvá môžeme nazvať bónusové. Tu sa nemusíme nič učiť, tu si to len užívame, tešíme sa z prítomnosti jeden druhého, obohacujeme sa a podporujeme. Prebieha to v súlade s cieľom nášho života - žiť šťastný a radostný život. 

      Najväčším pokladom sú priateľstva osudové, v ktorých zažívame sklamania, pocit straty, pocit zrady, pocit nevďačnosti, žiarlivosti, sebeckosti, závisti....

       Zdá sa to nelogické? Že takéto priateľstvá nemajú byť? Čo nám potom má nastaviť "zrkadlo" a ukázať, že ako to vlastne v sebe máme? Kedy si konečne uvedomíme, že to ako sa v priateľstve cítime je v prvom rade naša záležitosť? My nikoho na tomto svete nemôžeme zmeniť! Jediné čo vieme zmeniť je náš prístup a uvedomenie si, že priateľ nám prišiel do života preto, aby sme si uvedomili v akých vzťahoch žijeme a v akých chceme žiť. Pomáha nám nájsť odvahu to presne definovať. Tým, že nám spôsobuje sklamanie a neustále pri ňom nejakým spôsobom trpíme, nám jasne ukazuje, že už konečne máme rozhodnúť, čo vlastne chceme. Nelipnúť na vzťahoch, ktoré nám už nič nedávajú, v ktorých sme viac  smutní a nešťastní, ako spokojní. 

       Na druhej strane nám pomáhajú uvedomiť si, že nikoho nemôžeme vlastniť, nikomu nemôžeme nanucovať  svoje názory, ani priateľom nie. Pomáhajú nám nájsť vlastnú sebahodnotu, keď aj napriek vnútornej bolesti, radšej zvolíme zrušiť naše priateľstvo, keď už spolu "neladíme".  

      Vzťah partnerský aj vzťah priateľský majú svoje nepísané pravidlá súvisiace s bezpodmienečnou láskou. Bezpodmienečná láska rešpektuje, neväzní, teda dáva slobodu, nenanucuje a hlavne je ochotná počúvať. 

      V akomkoľvek vzťahu je dobré vedieť:

- že ten oproti nám je rovnako cenný človek ako my,

- že prvoplánovo nemá za cieľ nám akýmkoľvek spôsobom ublížiť, ale len nemáme navzájom dostatok informácií,

- že základom je odkomunikovať našu pravdu úprimne, aby sme sa zároveň dokázali otvoriť na prijatie úprimnosti toho druhého.

     Neudržujme vzťahy na silu, pretože ak funkciu už nemajú, je dobré sa posunúť ďalej a vytvoriť priestor pre ďalší. Smutnou správou je, že ak nepochopíme lekciu, budeme riešiť stále tú istú "kvalitu" vzťahov dookola. Nepomôže nám útek a snaha vytvoriť niečo nové s očakávaním, že tentoraz to bude iné. Figu.😉

        Neklesajme však na duchu, nikto nás za našu nechápavosť nepotrestá, trpieť budeme len my, takže svedomie bude čisté😄😃😂 a nemusíme sa báť, že máme niekoho na svedomí.😄😄😄

      Krásny deň prajem. ❤❤❤❤❤