Ohováranie

Ohováranie.

    Všetci sme v živote niekoho niekedy ohovárali (ak budete tvrdiť, že nie ... hm, asi vám nebudem veriť 😉). Nie raz sme boli v spoločnosti, kde sa preberali osobné "kvality" neprítomnej osoby. 

     Čo sa vlastne deje?

      Ten kto ohovára, hodnotí, vyjadruje svoje stanovisko na druhú osobu (na jej spôsob života, povahové vlastnosti) sa cíti byť oblastiach, ktoré sú témou, kompetentní. Túto "kompetenciu" získal životnými skúsenosťami, prečítal v knihách, počul v rozhlase, v televízii, dozvedel sa z novín a časopisov. Všetko samozrejme stopercentne overené zdroje. Počas života sa naučil "čo sa patrí" a "čo by sa malo". Pochopil ako má všetko fungovať a ako sa máme chovať. Dokonca sám žije usporiadaným životom, svojim správaním vyhovuje minimálne susedom, kolegom, aj rodine. Sám seba nevedome postavil na piedestál dokonalosti. On je merítkom hodnôt a overuje si to denne vo svojom živote, pretože ho okolie chváli, aký je dokonalý, zásadový, spoľahlivý, (možno za chrbtom sa aj on stane terčom hodnotenia od kompetentnejšieho 😃, lebo vždy sa taký nájde).

     Keď sa takýto človek pustí do ohovárania, má na to rôzne dôvody, alebo ani dôvod mať nemusí (môže to mať jednoducho ako koníček, z nedostatku inej činnosti). Jeden z dôvodov je, že ho poburuje, že ten druhý,  niečo urobí, alebo povie, čo v žiadnom prípade nie je v súlade so všeobecne platnými pravidlami. Ďalší dôvod vzniká zo závisti, pretože ten druhý má toho viac a to samozrejme nemohol získať čestným spôsobom (však všetci vieme ako to chodí 😃). Veľmi často je to nenávisť a neschopnosť zabudnúť na staré krivdy. Dôvodom môže byť aj túžba zaujať, byť pred druhými akoby o krok vpred, pretože má "overené" zdroje informácií, s ktorými medzi ľudí pustí "zaručenú bombu" (pár minút slávy 😃). Tých dôvodov je určite ešte veľmi veľa a my všetci vieme aké 😃, pretože nežijeme izolovane ako samotári a ohovárania sa každého z nás už určite dotkli.

       Najväčšia sranda je, keď niekto povie.... toto nie je ohováranie, ja len hovorím, ako to vidím ... hovorím svoj názor.....😂. Ten človek to fakt tak môže mať a vďační poslucháči súhlasne prikývnu (a už naťahujú uši 🙂). 

      Všetko, čo hovoríme o druhom a on tam fyzicky nie je a nie je to v pozitívnom zmysle slova, ale kritika a hodnotenie typu.... ja by som to tak neurobila, a ona by to mala robiť tak a tak... , to je všetko súdenie a ohováranie. Čo všetci vieme, ohovárame človeka a väčšinou nevieme všetky súvislosti, prečo urobil práve tú vec (pre ktorú ho ohovárame) práve tak ako to urobil. Tohto sme si vedomí, ale aj tak to robíme. Dokonca aj toho najbližšieho človeka nepoznáme dokonale, pretože všetci máme svoj vnútorný život, ktorý celý nedokážeme zdieľať ani s najbližšími. Poznáme ...nesúď človeka, kým nechodíš v jeho topánkach.... a tak to je. 

      Vedomý človek:

- sa učí rozdielne názory zdieľať s tým druhým človekom priamo, z očí do očí,

- vie, že všetky pravidlá, podľa ktorých žijeme sú vymyslené ľuďmi pre ľudí a veľa z nich sú          nezmyselné a už aj zastaralé a často slúžia na potlačenie individuality človeka,

- pochopil, že nikto  z nás nie je viac ani menej a všetci rovnako máme právo robiť so svojim životom čo chceme, keď tým neubližujeme nikomu (o tomto by sa tiež dalo diskutovať),

-  vie, že všetci máme právo na omyly a chyby, ktoré sú potrebné pre naše skúsenosti, a tie nikdy nie sú pre neho dôvodom na ohováranie.

Vedomý človek ma hlboký rešpekt k ceste iného človeka, rešpektuje jeho slobodnú vôľu, je nápomocný, ak je o to požiadaný, nevnucuje sa, len inšpiruje. 

Tí čo ohovárajú prezrádzajú na seba veľa. Hlavne to, že pohľad na život všeobecne berú veľmi povrchne, len zo svojho uhla pohľadu. (Nedochádza im, že aj spoločnosť, ktorá počúva ich ohováranie iného, si uvedomuje, že tento človek bude ohovárať aj členov tejto spoločnosti, keď sa tejto osobe otočia chrbtom). 

Všetko má však dve strany. Ohováračov v našich životoch potrebujeme, znovu je to kvôli tomu, aby tí druhí pochopili, či sa im to páči, či chcú opakovať túto skúsenosť aj oni, alebo sa naučia nesúdiť a mať úctu k životným osudom druhých.

Rada používam otázku:

Ak by si mal(a) tú možnosť vymeniť svoj život za život toho druhého (toho koho ohovára), urobil(a) by si to?

Väčšina povie nie, ale dosť veľa ich je ticho.