Len preto, že tomu neveríš ...

   

    

       V súčastnosti má tento argument veľké opodstatnenie v súvislosti s našimi transformáciami. Naše analytické,  po dôkaze bažiace mozgy vytrvalo odmietajú pochopiť veci, ktoré nevedia spočítať, vidieť, uchopiť, logicky odôvodniť, alebo sa oprieť o vedecké dôkazy. 

       Pojmy ako vplyv minulých životov na tie terajšie, navyšovanie vibrácií, náhody (o ich neexistencii), duchovné bytosti, sila myšlienky, sila slova, cítenie srdcom, karmické vzťahy, paralelné životy  a podobné slovné spojenia, naše mozgy ťažko akceptujú. 

Už aj v biblii bolo napísané: Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili.

        A toto je hlavná podstata súčasných spôsobov ovplyvňovania kvality našich životov. (Je pravda, že veda už veľa "neviditeľných" vecí dokázala aj odborne, ale ešte stále je ich dosť, ktoré nevie potvrdiť, ale ani  exaktne vyvrátiť.) Vo svete nie je len pár jedincov, ktorí majú "zvláštne" schopnosti, ako napríklad komunikáciu s inými bytosťami vesmíru (chanellingy), alebo liečiteľské schopnosti. 

       Najväčšou výzvou pre nás bežných "smrteľníkov" je uveriť, že naša existencia nie je len to, čo sme schopní vidieť, teda naše telo, so všetkými orgánmi, ktoré obsahuje. Že sme niečo viac, čo nás energeticky presahuje a čoho existencia nekončí úmrtím. A úplne najväčšia výzva je uveriť, že sa na zem vraciame veľakrát za účelom učiť sa a cez toto učenie sa dopracovať do stavu bezpodmienečnej lásky, kedy si uvedomíme, že všetci pochádzame z jedného zdroja, to znamená, že všetci sme jedno a zároveň osobití. Uveriť, že prichádzame na zem po dohode medzi dušami si pomôcť v procese učenia, že si navzájom hrajeme  úlohy, na ktorých sme sa dohodli. Rodíme sa rodičom, ktorých sme si vybrali z konkrétneho dôvodu (znovu kvôli učeniu.) 

      Uveriť, že tie najväčšie "svine" v našom živote, sú pre nás najväčší učitelia, ktorí nás majú naučiť tie najťažšie  lekcie. Dokázať tento fakt prijať a dokonca im poďakovať, že si svoju úlohu zahrali dokonale. Uveriť, že máme svoj osud, ale zároveň máme slobodnú vôľu a je na nás, ako sa k tomu výsledku dopracujeme. Zložito? Jednoducho? Skratkami? Obchádzkami?  V dobrej nálade, alebo znechutení? Pokorení, alebo s pocitom víťaza?

            Uveriť v toto všetko plus vo veci, ktoré ani neboli spomenuté trvá dlho. Len overovaním si v praxi, či to bude použiteľné aj pre nás dokážeme sami seba prepnúť do stavu VIEM. Pokiaľ dlhodobo experimentujeme a raz pracujeme na svojej zmene a raz sa vrátime späť, zbytočne sa oberáme o čas. 

      Ak už potrebujeme dôkazy, tak jediná vec, na ktorú sa môžeme spoľahnúť je sledovať pocity. Pocity nevieme mysľou ovládať. Je to niečo, čo  s nami komunikuje neverbálnym spôsobom. Vždy keď sa budeme cítiť dobre, ideme svojim správnym smerom (nemusíme si svoje dobré pocity overovať u iných ľudí,  pretože tie sú individuálne a v čom by sa jeden cítil dobre, ten druhý to tak mať nemusí). Ak zacítime nepohodlie, nechuť až odpor, zastavme sa a skúsme zistiť, čo nám prekáža a čo by mohlo  zmeniť, aby sme sa cítili znovu v pohode. Pocity súvisia aj so svedomím. Ak ho máme "čisté", vtedy aj pocity sú príjemné.

      Držím nám všetkým prsty, aby sme naše zmeny absolvovali s takým výsledkom, ako sme si naplánovali. Naše životné učenie skončí až našou smrťou, ale od nás závisí, koľko toho v tomto živote zvládneme. Všetci máme vlastné tempo a vlastnú slobodnú voľbu. Necíťme sa zle, ale ani "naveľa" v súvislosti  s úrovňou zmien, ktoré dosiahneme. Nič nie je náhoda, všetko je tak ako má byť, ALE  my sme režisérmi našich príbehov. Tak si režírujme krásne príbehy.💙💚💛💜