Internetové komentáre

   

 

   V poslednom čase som začala na facebookových stránkach sledovať rôzne zaujímavé statusy, príbehy, prosby, zdieľania a ku všetkým čítam komentáre. Je to naozaj zaujímavé čítanie. Sledujem, ako ľudia reagujú, ako rozmýšľajú, čím sa zaoberajú, čo ich trápi a naopak čo ich teší. 

     Pri čítaní zaujímavých a dojímavých sa rozcitliviem, usmievam sa, veselé videá mi tiež robia dobrú náladu, teším sa z úspechov šikovných ľudí, obdivujem zručnosť a tvorivosť. 

     Pri čítaní príspevkov, kde ľudia prosia o radu a pomoc ma na jednej strane príjemne prekvapuje, koľko ľudí má snahu zdieľať s autorom príspevku svoje skúsenosti v najlepšej viere pomôcť a na druhej strane sledujem, ako iné komentáre sú plne nadávania a ponižujúcich slov.

     Žijeme v dualite, kde existuje dobro a zlo, príjemné a nepríjemné, vhodné a nevhodné. Všetko má svoje opodstatnenie a keby sme nepoznali "odvrátenú" stranu, nemali by sme s čím porovnávať a nevedeli by sme sa definovať. 

      Provokujúce komentáre (obviňujúce, urážajúce) v nás väčšinou vyvolajú nepríjemné pocity až agresiu. Prvá reakcia, odpovedať podobne, stúpa v nás hnev (následok na pár hodín pokazený deň) a snaha vysvetľovať, ako to bolo myslené a že komentujúci to (v najlepšom prípade) zle pochopil, alebo nadávky vrátiť a možno ešte "lepšie".

      Vedomý človek pri prečítaní urážok vidí za slovami napísanými v komentári hneď niekoľko vysvetlení. Autor tohto komentára nepochopil pointu, pretože si príspevok neprečítal celý, prečítal ho len tak na rýchlo. Alebo, v danej oblasti (ktorej sa týka príspevok) má nedostatočné informácie a svoj názor vyslovil len zo svojej úrovne skúseností a patrí k typom ľudí, ktorí sa radi nechajú čítať, aby zaujali. Potom to môže byť typ človeka, ktorý je vo všetkých oblastiach života veľmi "zbehlý" a "skúsený" a tak jeho ego potrebuje ukázať a byť ocenené, čo všetko vie. Za komentárom sa môže skrývať aj utiahnutý jedinec, ktorý sa snaží "konečne" realizovať a tým, čím bol on ponižovaný a obviňovaný, práve rovnakým spôsobom  chce ublížiť inému. 

      Skrátka, za každým urážajúcim komentárom je nejaký príbeh človeka, ktorý z neho urobil to čo z neho teraz je. 

     Všetky reakcie (pocity) pri čítaní podobných komentárov sú zrkadlom toho, koľko vecí sa nás vie ešte "dotknúť". To znamená, že vo vnútri sme ešte stále na určité typy správania citlivý a reagujeme emóciami. Tí výbušnejší sa bránia hádkami a nadávaním, tí citlivejší plačom a bolesťou v tele, trápením a nekonečnými otázkami.

     Bolo by fajn si uvedomiť, že všetky naše reakcie prichádzajúce kvôli emóciám, len posilňujú to, s čím bojujeme. Ak sa nás komentár nepríjemne dotkol, dajme si čas, kým si ho  párkrát prečítame a porozmýšľame kým odpovieme (alebo aj nie, niekedy to fakt nestojí za povšimnutie). Odpoveďou je dobré zastať sa sám seba, nebáť sa povedať ako to máme, prečo sme mali potrebu zdieľať svoj príbeh a hovoriť len vo faktoch , bez zbytočných slov naviac. Nevracať rovnakou mincou a neznižovať sa na nižšiu úroveň vibrácií. Je úplne jasné,že človek, ktorý žiada o pomoc nie je na tom vibračne veľmi vysoko a keď ešte nechá na seba pôsobiť takéto komentáre, nič si s tým nepomôže, len si uškodí.

Práve títo "provokatéri" a veční "vtipálkovia" nám ukazujú ako to máme s našimi reakciami zvládnuté. Sú to len nastrčené "bábky", ktoré nás učia vážiť si seba a nebáť sa postaviť na svoju vlastnú obranu. 

A ešte na záver.

 Prečo nám záleží na názore človeka, ktorého sme NIKDY v živote nevideli, len sa stal našou súčasťou na pár okamihov, kým napísal ponižujúci komentár? Akú dôležitosť mu dávame, že mu DOVOLÍME negatívne ovplyvniť náš život? Stalo sa vám to? A dovolili ste aby sa to stalo? 

Držím prsty, aby ste pri ďalšom čítaní "negatívneho" komentára , našli silu sa len pousmiať, spomenúť si, že ten človek to vie povedať len tak, ako to povedal a keď budete mať potrebu mu odpovedať, nech to urobíte "vo veľkom štýle" súcitu a sebalásky. 😉😉😉

     



Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »

Nezabúdajme ...

Obraz
Možno je to triviálnosť v očiach nás mnohých, ktorí sme to tiež nezažili, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je úplne, aleže úplne nevyhnuté hovoriť  deťom o našej láske k nim. Ubezpečovať ich, že nech sa stane čokoľvek, stále sme tu pre nich, stále ich budeme rovnako milovať a stále poskytovať pomoc, ak to budú potrebovať.  Nestačí a prízvukujem NESTAČÍ si to len myslieť, že oni to vedia ! Oni sa nám vždy chcú zavďačiť a zaslúžiť si našu lásku, preto sa snažia byť čo najvzornejšie, najvhodnejšie, najlepšie... Snažia sa a sami si kladú vysoké a náročné ciele, ktoré nie vždy dokážu splniť a dosiahnuť. A vtedy prichádza to sklamanie a pocit zlyhania, že nás nedokážu uspokojiť, potešiť a zároveň nás zraňujú svojou nedostatočnosťou. A my  v "najlepšej" viere a v "mene" lásky karháme, upozorňujeme na nedostatky, ukazujeme "skryté" potenciály. Sústreďujeme sa na to, čo chceme aby dosiahli. Pritom všetkom zabúdame na ich city, utrápené srdiečka a ic...
Read more »